Rada Európy varuje štáty EÚ pred návratovými centrami. Hrozí porušovanie práv migrantov v tretích krajinách

Rada Európy varuje päť štátov EÚ pred rizikami návratových centier v tretích krajinách. Zdôrazňuje povinnosť plne rešpektovať ľudskoprávne štandardy.  

Rada Európy vo štvrtok upozornila päť členských krajín Európskej únie, že pri zriaďovaní tzv. návratových centier pre odmietnutých žiadateľov o azyl v tretích krajinách musia v plnom rozsahu rešpektovať medzinárodné štandardy ochrany ľudských práv. Vyplýva to zo stanoviska, o ktorom informovala agentúra Reuters.

• Rada Európy varuje päť štátov EÚ pred rizikami návratových centier.
• Komisár OFlaherty zdôrazňuje hrozbu zlého zaobchádzania a svojvoľného zadržiavania migrantov.
• Reforma azylovej politiky EÚ zrýchľuje odsun neúspešných žiadateľov a umožňuje centrá mimo Únie.
• Štáty musia vykonať analýzu rizík a zabezpečiť monitorovanie a právne záväzné dohody.
• Devätnásť štátov EÚ žiada Komisiu o politickú a finančnú podporu týchto opatrení.

Komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O’Flaherty adresoval výzvu Rakúsku, Dánsku, Nemecku, Grécku a Holandsku. Upozornil, že presúvanie migrantov a neúspešných žiadateľov o azyl do krajín mimo EÚ a vytváranie návratových centier nesie so sebou vážne riziká pre ich základné práva, vrátane možnosti zlého zaobchádzania, svojvoľného zadržiavania a obmedzeného prístupu k právnej pomoci.

Riziká pre migrantov

Výzva prichádza po tom, čo Európsky parlament minulý mesiac schválil reformu spoločnej azylovej a migračnej politiky EÚ. Jej cieľom je zrýchliť odsun osôb, ktoré v azylových konaniach neuspeli, a zároveň otvoriť priestor pre vznik zariadení mimo územia Únie, v ktorých by tieto osoby čakali na návrat. Kritici reformy tento koncept označujú za nehumánny a argumentujú, že by mohol oslabiť systém ochrany utečencov a migrantov. Konečné prijatie legislatívneho balíka sa očakáva v októbri.

O’Flaherty predstavil štyri základné podmienky, ktoré by podľa neho mali členské krajiny EÚ dodržať pri budovaní systémov založených na presune migrantov do tretích štátov. Zdôraznil potrebu dôkladnej analýzy rizík porušovania ľudských práv ešte pred prijatím akýchkoľvek opatrení, zavedenie prísneho monitorovania fungovania centier a uzatváranie právne záväzných dohôd so štátmi, ktoré tieto zariadenia budú hostiť.

Podmienky Rady Európy

Tieto dohody by podľa komisára mali obsahovať jasné a vymáhateľné záruky ochrany práv dotknutých osôb. Zároveň požaduje, aby celé usporiadanie podliehalo kontrole národných parlamentov, súdov a verejnosti, čo má prispieť k transparentnosti a zodpovednosti vlád pri realizácii takýchto opatrení.

Holandsko v posledných týždňoch signalizovalo, že v spolupráci s Gréckom, Rakúskom, Nemeckom a Dánskom pripravuje spoločné návratové a tranzitné centrá v tretích krajinách. Tieto zariadenia majú byť určené pre žiadateľov o azyl, ktorí neuspeli v konaní, ako aj pre ďalších migrantov bez povolenia zostať na území EÚ. Podľa vyjadrenia premiéra Roba Jettena chce holandská vláda pristúpiť ku konkrétnym krokom do konca roka.

Tlak na prísnejšiu politiku

Téma presúvania migrantov do zariadení mimo EÚ získava podporu aj na širšej úrovni. Devätnásť členských štátov Únie minulý mesiac požiadalo Európsku komisiu, aby takéto opatrenia, vrátane zriaďovania návratových centier v tretích krajinách, podporila a poskytla na ne finančné zdroje. Diskusia o sprísnení migračného rámca prebieha v prostredí rastúcej podpory politických strán presadzujúcich prísnejší postoj k migrácii.

Rada Európy so sídlom v Štrasburgu je medzinárodná organizácia zameraná na presadzovanie ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu na kontinente. Vznikla v roku 1949 a združuje 46 krajín. Hoci s Európskou úniou úzko spolupracuje, inštitucionálne nie je jej súčasťou.