Chaos na železnici pre hada, napätie okolo Ruska a protesty v Kyjeve (denný výber)

Pozrite si denný výber správ.  

Meškal vám v stredu vlak aj viac ako dve hodiny? Môže za to had, tvrdia železnice

Vlaková doprava v dôležitom bratislavskom úseku medzi odbočkou Vinohrady a hlavnou stanicou bola v stredu dopoludnia na vyše hodiny a pol úplne paralyzovaná. Železnice uviedli, že príčinou poruchy trakčného vedenia bol had, ktorý pri kontakte s vedením pod napätím 25-tisíc voltov spôsobil prepálenie a výpadok trakčnej energie.

Následky pocítili stovky cestujúcich. Odrieknuté boli viaceré expresy, rýchliky aj osobné vlaky, ďalšie spoje nabrali výrazné meškania a ľudia čakali aj viac než dve hodiny. ŽSR zdôraznili, že pri takýchto mimoriadnych udalostiach je prioritou bezpečnosť a podobným situáciám sa v otvorenom priestore nedá vždy zabrániť.

Železnice zároveň pripomenuli, že stret so zvieratami či ich vplyv na prevádzku nie je výnimočný jav. Za prvý polrok zaznamenali stovky stretov s divou zverou a medzi netradičné prípady patria aj klokany, ktoré kedysi ušli z cirkusu a dostali sa na trať. Aj preto železničiari hovoria o dlhodobom probléme, ktorý komplikuje prevádzku aj údržbu tratí.

Viac informácií nájdete tu:

Raritné interview tajuplného ruského generála. Opísal preteky dronov aj nekompetentnosť v armáde

Pozornosť vyvolal neobvyklý rozhovor anonymného ruského generála s exilovým novinárom Dmitrijom Kolezevom. Dôstojník v ňom opisuje stagnáciu na fronte, pomalý ruský postup a priznáva, že bez masívnych ľudských rezerv a nepretržitej palebnej prevahy Rusko nedokáže dosiahnuť rozhodujúci zlom v Donbase.

Mimoriadne ostro sa vyjadruje k stavu ruskej armády, najmä protivzdušnej obrany a velenia. Hovorí o nekompetentnosti, skresľovaní informácií a o tom, že Rusko zaostáva za Ukrajinou v kvalite dronov, hoci ju môže dobiehať v množstve. Podľa neho Kremeľ teraz vsádza skôr na vyčerpanie Ukrajiny, možné vnútorné napätie v Kyjeve a medzinárodný tlak než na vlastnú schopnosť rýchlo zvíťaziť.

Rozhovor zároveň vyvolal pochybnosti, či ide skutočne o generála a nie o riadený únik informácií. Niektoré tvrdenia sa však zhodujú s analýzami západných expertov aj informáciami z prostredia Kremľa. Text tak zapadá do širšej diskusie o tom, či ruské elity začínajú opatrne naznačovať potrebu zmeny kurzu, alebo len hľadajú spôsob, ako zmierniť tlak Západu bez priznania zodpovednosti za vojnu.

Viac informácií nájdete tu:

V Kyjeve sa opäť rozpútali kartónové protesty. Ľuďom sa nepáči odvolanie populárneho ministra obrany

V Kyjeve aj ďalších ukrajinských mestách vyšli do ulíc stovky ľudí, aby protestovali proti odvolaniu ministra obrany Mychajla Fedorova. Námestia opäť zaplnili typické kartónové transparenty, ktorými demonštranti vyjadrovali podporu politikovi, ktorý mal povesť modernizátora a technokratického reformátora bez korupčných káuz.

Podľa dostupných informácií prezident Volodymyr Zelenskyj odôvodňoval zmenu najmä dlhodobým konfliktom medzi Fedorovom a hlavným veliteľom armády Oleksandrom Syrským. Spor sa týkal rozdielneho pohľadu na vedenie vojny, digitalizáciu armády, nákupy zbraní aj reformu mobilizácie. Fedorov tvrdí, že jeho iniciatívy boli blokované a že vyššie velenie nedokázalo reagovať na meniaci sa charakter vojny, v ktorej čoraz väčšiu rolu zohrávajú drony.

Samotný Zelenskyj pripustil, že rozhodnutie ešte nemusí byť definitívne, a ako jedného z kandidátov na post spomenul ministra vnútra Ihora Klymenka. Protesty zároveň ukazujú, že ukrajinská spoločnosť je citlivá na zásahy do fungujúcich rezortov a po minuloročných protivládnych mobilizáciách ostáva pripravená verejne reagovať aj počas vojny.

Viac informácií nájdete tu:

Pobaltie sa definitívne obáva úderu z Ruska. Tajné služby zachytili prípravu cielených útokov

Litva a Lotyšsko varujú pred zvýšeným rizikom ruských cielených útokov na kritickú infraštruktúru v Pobaltí a prípadne aj v Poľsku. Litovský prezident Gitanas Nausėda uviedol, že tajné služby zachytili signály o možných kinetických operáciách, ktoré nemusia mať podobu veľkej vojenskej ofenzívy, ale skôr presných sabotáží či úderov na citlivé body systému.

Osobitnú obavu vyvoláva infraštruktúra spojená s energetikou a dopravou, najmä zariadenia dôležité pre fungovanie a bezpečnosť celého regiónu. Lotyšský prezident tieto zistenia podporil a hovorí o širšom vzorci sabotáží a pokusov o oslabenie bezpečnosti členských štátov NATO. Pripomínajú sa aj predchádzajúce prípady vrátane podozrivých incidentov s balíkmi DHL či výskytu falošných ruských dronov nad Poľskom.

Kremeľ obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o strašenie verejnosti a zámienku na ďalšie posilňovanie aliančnej infraštruktúry. Analytici však upozorňujú, že Rusko môže v čase stagnácie na ukrajinskom fronte hľadať horizontálnu eskaláciu mimo hlavného bojiska, aby zastrašilo podporovateľov Kyjeva a otestovalo odhodlanie NATO brániť svoje najzraniteľnejšie členské krajiny.

Viac informácií nájdete tu:

Zistili sme, prečo sa Robert Fico spája so svetovou veľmocou. Nie sú to zbrane, ale vysoká geopolitika

Slovensko oficiálne potvrdilo ambíciu uchádzať sa o miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 až 2029. Hoci ide o prestížnu diplomatickú métu, článok upozorňuje, že úspech v takomto orgáne má zmysel len vtedy, ak krajina disponuje jasnou, dôveryhodnou a konzistentnou zahraničnou politikou.

Bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer varuje pred preceňovaním tejto ambície. Podľa neho môže byť členstvo užitočným nástrojom, no bez premyslenej stratégie sa ľahko zmení na drahú a málo efektívnu kampaň. Do hry zároveň vstupuje aj India, ktorá so Slovenskom hľadá prieniky nielen v ekonomike a startupoch, ale aj v diplomatickej koordinácii, keďže obe krajiny riešia svoje postavenie v rámci OSN.

Text pripomína, že Slovensko už v Bezpečnostnej rade pôsobilo a v minulosti vedelo presadiť konkrétne témy od povojnovej obnovy bezpečnostných sektorov až po citlivé sankčné agendy. Dnes je však svet v hlbšej kríze dôvery v OSN a kľúčovou otázkou zostáva, či Slovensko príde do New Yorku ako aktívny hráč s obsahom, alebo len ako pasívny štatista.

Viac informácií nájdete tu:

Aj úradníci môžu mať dva mesiace prázdnin. Najviac ich využívajú u Matúša Šutaja Eštoka

Od júla minulého roka môžu štátni úradníci čerpať dvojmesačný sabatikal za 40 percent platu. Vláda ho predstavila ako nástroj proti vyhoreniu a spôsob, ako zatraktívniť štátnu službu. V praxi sa však ukazuje, že záujem je zatiaľ skôr nízky a túto možnosť využila len malá časť oprávnených zamestnancov.

Najviac žiadostí zaznamenalo ministerstvo vnútra, kde o sabatikal požiadalo sedem ľudí a väčšine z nich bol schválený. Na viacerých ďalších rezortoch išlo len o jednotlivcov, niekde neprišla ani jedna žiadosť. Ukazuje sa tak, že hoci je benefit formálne dostupný, zatiaľ sa z neho nestal bežný nástroj oddychu či regenerácie v štátnej správe.

Psychologička Katarína N. Pázmány upozorňuje, že sabatikal môže byť cennou prevenciou, no sám osebe nevylieči vyhorenie, ak je človek dlhodobo preťažený. Odborníci aj odborári zároveň otvárajú otázku, prečo podobné opatrenie nemajú vo väčšom rozsahu aj učitelia, zdravotníci či pracovníci v sociálnych službách, ktorí čelia ešte vyššej psychickej záťaži a personálnemu poddimenzovaniu.

Viac informácií nájdete tu:

Z webu Pravdy záhadne zmizol článok o Kaliňákovom múre. Rezort obrany reaguje

Denník Pravda stiahol zo svojho webu článok o kontroverznej rekonštrukcii múru pri budove známej ako Kukurica, ktorú realizuje ministerstvo obrany. Práce vyvolali pozornosť pre netradičný spôsob „opravy“ tehlového muriva aj pre cenu zákazky, ktorá sa podľa zverejnených informácií blíži k jednému miliónu eur.

Existenciu zmiznutého textu dnes dokazuje internetový archív. Podľa archivovanej verzie článok informoval aj o kritike opozičného Progresívneho Slovenska a o jeho podozreniach na netransparentnosť či možnú manipuláciu verejného obstarávania. Redakcia Pravdy následne odmietla, že by sa téme nevenovala, a označila interpretáciu za manipulatívnu, no zároveň zostáva faktom, že konkrétny pôvodný text už na jej webe dostupný nie je.

Ministerstvo obrany tvrdí, že redakciu Pravdy v tejto veci nekontaktovalo a ani od nej nedostalo otázky. Prípad tak opäť otvoril diskusiu o možných zásahoch do mediálneho obsahu, najmä v kontexte starších podozrení na nadštandardné vzťahy medzi Robertom Kaliňákom a redaktorkou Pravdy z čias, keď bol ministrom vnútra.

Viac informácií nájdete tu: