Ľuboš Blaha bude učiť na škole podriadenej Putinovi. Nemecký expert vysvetľuje, prečo už nejde len o obyčajnú univerzitu
obchodnyregister
2026.07.17.
Škola, na ktorej bude učiť Ľuboš Blaha, vychovala Sergeja Lavrova aj Putinových poradcov. Nemecký expert vysvetľuje, akú úlohu dnes zohráva MGIMO.
„Slniečkarov trafí šľak.“ Takto začal europoslanec Ľuboš Blaha koncom apríla svoj status na Facebooku, v ktorom oznámil, že bude pôsobiť na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO), kde má podľa vlastných slov učiť bez nároku na odmenu.
Samotná informácia teda nie je nová. Aktuality.sk sa však teraz pozreli na to, akú úlohu dnes táto škola zohráva, ako sa zmenila po ruskej anexii Krymu a čo znamená, keď na inštitúcii úzko prepojenej s ruskou diplomaciou začne pôsobiť europoslanec z členského štátu Európskej únie.
MGIMO, z ktorého okrem ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova vyšli aj slovenskí diplomati Miroslav Lajčák, Miroslav Šefčovič či spolumajiteľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák, patrí medzi najznámejšie diplomatické školy v Rusku. Už od svojho vzniku je úzko spätý s ruským ministerstvom zahraničných vecí a jeho absolventi pravidelne smerujú do diplomacie či prezidentskej administratívy.
Prečítajte si tiež:
Aktuality.sk preto oslovili nemeckého historika a odborníka na ruské zahraničnopolitické think-tanky Dr. Felixa Riefera z Albert-Ludwigs-Universität vo Freiburgu. Podľa neho rozhodnutie europoslanca prijať pozíciu na univerzite, ktorá sa priamo podieľa na formovaní ruskej zahraničnej politiky, vyvoláva počas vojny proti Ukrajine vážne otázky o akademickej spolupráci, politickej zodpovednosti aj prepojení inštitúcií na štátom riadené dezinformačné kampane.
Výrazný posun podľa Riefera nastal po konzervatívnom obrate Ruska okolo roku 2012 a najmä po anexii Krymu v roku 2014. Hoci sa MGIMO po ruskej invázii na Ukrajinu dostal do väčšej medzinárodnej izolácie, podľa experta zostáva významnou inštitúciou pripravujúcou ruské diplomatické elity a formujúcou zahraničnopolitické naratívy Kremľa.
Felix Riefer
Zdroj: Felix Riefer/X
Zlom prišiel po anexii Krymu
Hoci MGIMO vznikol ako elitná škola pripravujúca sovietskych a neskôr ruských diplomatov, podľa Riefera si ešte v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia dokázal zachovať pomerne vysokú mieru akademickej slobody. Zároveň však inštitút zostával fakticky podriadený ruskému ministerstvu zahraničných vecí.
Za prelomový moment považuje expert obdobie po roku 2012 a najmä ruskú anexiu Krymu v roku 2014.
Jedným z prvých výrazných kritikov Kremľa, ktorý školu opustil, bol historik Andrej Zubov. Po tom, ako prirovnal anexiu Krymu k Hitlerovmu anschlussu Rakúska v roku 1938, vedenie MGIMO oznámilo jeho prepustenie s odôvodnením, že jeho vyjadrenia boli v rozpore so zahraničnou politikou Ruska a poškodili dobré meno univerzity.
Zubov dnes pôsobí ako hosťujúci profesor na Masarykovej univerzite v Brne. Aktuality.sk oslovili aj jeho. Historik však uviedol, že po svojom odchode už s MGIMO nie je v kontakte, a preto nevie vierohodne posúdiť, aké sú dnes na univerzite pomery ani ako sa za uplynulé roky zmenilo jej fungovanie.
„Odchod Andreja Zubova symbolizoval širšiu zmenu intelektuálnej atmosféry na MGIMO,“ vysvetľuje Riefer. Podľa neho dnes univerzita neplní len vzdelávaciu úlohu. Pripravuje budúcich diplomatov a expertov na medzinárodné vzťahy, z ktorých mnohí neskôr pôsobia na ministerstve zahraničných vecí či v prezidentskej administratíve a podieľajú sa na formovaní ruskej zahraničnej politiky.
Ako príklad uvádza bývalého poradcu Vladimira Putina pre zahraničnú politiku Sergeja Prichodka či súčasného poradcu Jurija Ušakova, ktorého samotné MGIMO označilo za „kurátora zahraničnej politiky“.
Poradca Kremľa Jurij Ušakov.
Zdroj: TASR/AP
Blaha bude učiť geopolitiku západu a Ruska
Blaha pri oznámení svojho nového pôsobenia tvrdil, že ho „liberáli vyštvali zo SAV“, pretože má iné názory. Narážal pritom na rozhodnutie Slovenskej akadémie vied zrušiť Ústav politických vied SAV, na ktorom pôsobil približne 20 rokov.
Rozhodnutie sa však netýka len europoslanca Blahu. Ústav zanikne ako súčasť reorganizácie pracovísk SAV, ktorú akadémia realizuje na základe uznesenia vlády z roku 2024. Predseda SAV Martin Venhart zároveň odmietol, že by bol Ústav politických vied alebo rozhodnutie o jeho zrušení posudzované cez prizmu jedného zamestnanca.
Blaha označil MGIMO za „Harvard nezápadného sveta“. Na univerzite by mal viesť seminár o medzinárodných vzťahoch a geopolitike Západu a Ruska. Medzi autorov, ktorým sa chce venovať, zaradil aj amerického politológa Johna Mearsheimera, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov teórie ofenzívneho realizmu v medzinárodných vzťahoch.
Mearsheimer dlhodobo tvrdí, že jednou z hlavných príčin ruskej invázie na Ukrajinu bolo rozširovanie NATO a politika Západu voči Ukrajine. Jeho argumenty často preberajú ruské štátne médiá a odvolávajú sa na ne aj predstavitelia Kremľa. Podľa mnohých politológov sú však jeho závery o príčinách vojny kontroverzné a viacerí odborníci ich spochybňujú alebo odmietajú.
Na symbolický rozmer Blahovho pôsobenia upozorňuje aj nemecký historik a odborník na ruské zahraničnopolitické inštitúcie Felix Riefer z Albert-Ludwigs-Universität Freiburg. „Prípad Ľuboša Blahu ilustruje etické napätie spojené so spoluprácou so štátom prepojenými ruskými inštitúciami. V prípade verejných predstaviteľov takéto angažmány nesú aj výraznú politickú symboliku,“ hovorí pre Aktuality.sk.
Oslovili sme aj samotného europoslanca Ľuboša Blahu, s otázkami o jeho pôsobení na MGIMO, no na otázky neodpovedal.
Nemecký europoslanec: V Moskve si nájde veľa nových priateľov
Aktuality.sk oslovili aj nemeckého europoslanca Lukasa Siepera zo skupiny Renew Europe, ktorý sa v Európskom parlamente venuje ruskej agresii proti Ukrajine a opakovane kritizuje politikov preberajúcich naratívy Kremľa. Hoci Blahovo rozhodnutie ostro kritizuje, nemyslí si, že by Európska únia alebo Európsky parlament mali zasahovať do toho, kde europoslanci prednášajú.
„Myslím si, že pán Blaha sa bude mať v Moskve výborne. Pravdepodobne si tam nájde veľa nových priateľov,“ hovorí pre Aktuality.sk Sieper.
Nemecký europoslanec Lucas SIeper
Zdroj: European Parliament
Zároveň však dodáva, že europoslancom by za podobné rozhodnutia nemal byť odoberaný mandát ani finančné prostriedky. „Na konci dňa je to ich rozhodnutie. Nemyslím si, že je správne zbaviť niekoho mandátu alebo mu odobrať peniaze len preto, že ide učiť do krajiny, ktorú považujeme za nepriateľskú mocnosť,“ vysvetľuje.
Prečítajte si tiež:
Podľa Siepera je však Smer aj samotný Blaha v Európskom parlamente politicky izolovaný. „Nie je tu žiadna politická skupina, ktorá by ich chcela prijať. Kvôli svojmu správaniu sú izolovaní a nemajú spojencov. Ich izolácia v Európskom parlamente je sama osebe dôsledkom ich vlastného správania,“ dodáva.