„Moskva padne cez Krym.“ Úder každé dve hodiny, ruské lode miznú z mora

Ukrajina výrazne zintenzívnila nasadenie námorných a diaľkových dronov proti plavidlám spojeným s Ruskom a proti jeho energetickej infraštruktúre.  

Ukrajinská jednotka „Vtáky Maďara“ tvrdí, že jej drony za desať dní zasiahli 147 plavidiel spojených s Ruskom, medzi nimi 30 ropných a plynových tankerov. Intenzívne útoky, ktoré v priemere prichádzali každé dve hodiny, výrazne obmedzili dopravu na trase využívanej na zásobovanie okupovaného Krymu a prepravu ruských potravín a palív.

Jedna z najväčších akcií sa uskutočnila v noci 14. júla. Ukrajinské drony zaútočili na tankery s kapacitou približne 7 000 ton smerujúce ku Krymskému polostrovu. Satelitné zábery mali ešte nasledujúce ráno zachytiť dym stúpajúci z trupu jedného zo zasiahnutých plavidiel.

Veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov major Robert „Maďar“ Brovdi 15. júla vyhlásil, že ruská tieňová flotila „chradne“.

Operácia dostala názov MoLoČKa, odvodený od hesla, podľa ktorého „Moskva padne cez Krym“. Jej cieľom je prerušiť dodávky paliva na polostrov, kde obyvatelia podľa denníka čelia dlhým výpadkom elektriny a obmedzeniam pri nákupe benzínu, vysvetľuje The Telegraph.

Lodí ubudlo na menej než polovicu

Rozsah narušenia lodnej dopravy naznačujú aj signály automatického identifikačného systému, ktoré vysielajú civilné plavidlá. Spoločnosť Starboard Maritime Intelligence zaznamenala 6. júla v Azovskom mori 196 aktívnych signálov. Neskôr ich počet klesol na menej než polovicu.

Satelitné snímky zároveň ukazujú, že plavidlá sa vyhýbajú otvorenému moru a sústreďujú sa pri východných a južných výjazdoch. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil ukrajinské útoky za terorizmus a ich vykonávateľov prirovnal k pirátom.

Brovdi 15. júla oznámil ukončenie kampane v Azovskom mori a začiatok novej fázy v Čiernom mori. Obe oblasti spája úzky Kerčský prieliv, ktorým musia prechádzať ruské lode smerujúce s potravinami a palivami na zahraničné trhy.

Presun útokov môže skomplikovať aj export obilia a ropných produktov cez Novorossijsk. Práve pri tomto čiernomorskom prístave hľadali útočisko mnohé lode, ktoré unikli pred bombardovaním v Azovskom mori.

Ukrajinský námorný dron Sargan-300 mal 14. júla zničiť ruský hliadkový čln v prístave vzdialenom len 30 kilometrov. O deň neskôr zasiahli ďalšie dva námorné drony palivové tankery.

Rusko chcelo presunúť zásobovanie Krymu na more

Útoky postavili Moskvu pred strategický problém. Vladimir Putin 28. júna nariadil vláde, aby zvýšila dodávky paliva na Krym po mori. Reagoval tak aj na ukrajinské dronové útoky, ktoré výrazne zvýšili riziko prepravy po súši.

Po zásahoch v Azovskom mori však ruské poisťovne podľa denníka The Moscow Times prestali tankerom poskytovať poistenie vojnových rizík. Poistenie nechce garantovať ani vláda. Ministerstvo financií má pre tlak na štátny rozpočet odmietať požiadavky na zavedenie štátnych záruk.

Ruská Čiernomorská flotila zároveň civilným lodiam neposkytuje sprievod. Podľa Siddartha Kaushala z britského obranného inštitútu Royal United Services Institute môže obnovenie bežných dodávok na Krym trvať najmenej niekoľko mesiacov, pričom nie je isté, či Moskva nájde účinné riešenie.

„Ukrajina ukázala, že na zablokovanie námornej trasy nepotrebujete námorníctvo,“ povedal Kaushal.

Drony útočia na riadenie lodí

Ukrajinské tímy vypúšťajú diaľkové drony FP-2 z malých mobilných pozícií na území pod kontrolou Kyjeva. Stroje následne prelietajú ponad okupované oblasti a obchádzajú oslabenú ruskú protivzdušnú obranu.

Podľa Michaela Bohnerta z výskumnej organizácie Rand Corporation nesú drony FP-2 relatívne ľahké nálože, vďaka čomu dokážu prekonať najmenej 400 kilometrov. Nad morom lietajú tesne nad hladinou, aby znížili pravdepodobnosť zachytenia radarom, povedal expert pre The Telegraph.

Cieľom útokov nie je lode potopiť, ale vyradiť ich z prevádzky. Drony sa preto zameriavajú najmä na mostík, kde sa nachádzajú riadiace a komunikačné systémy. Po zásahu zostávajú poškodené plavidlá bez kontroly unášané na mori.

Rusko potom musí vysielať remorkéry, aby ich odtiahlo. Záchranné lode sa však samy môžu stať ďalšími cieľmi, čím sa zvyšuje tlak na ruskú logistiku.

Menšie plavidlá operujúce v Azovskom mori privážajú palivo priamo na Krym alebo ho prekladajú na väčšie lode v Čiernom mori. Tie pre svoju veľkosť a hmotnosť nemôžu vplávať do plytších vôd Azovského mora.

Dôsledok dlhodobých ruských priorít

Podľa odborníkov prispelo k úspechu kampane aj dlhodobé rozhodnutie Moskvy uprednostňovať útočné zbrane pred protivzdušnou obranou. Rusko investovalo najmä do balistických rakiet, kĺzavých bômb a dronov typu Šáhid v nádeji, že intenzívne útoky prinútia Ukrajinu kapitulovať.

Michael Bohnert sa domnieva, že Moskva nepočítala s tým, že Kyjev vyvinie vlastné prostriedky na údery na veľké vzdialenosti. Rusko sa tiež mohlo spoliehať na to, že Spojené štáty budú takéto útoky obmedzovať, ako to robili počas prezidentstva Joea Bidena.

„Rusko neuprednostňovalo protivzdušnú obranu. Stavilo na to, že môže zvíťaziť útokom, a táto stávka mu nevyšla,“ uviedol Bohnert.

Moskva podľa sledovania signálov AIS rozmiestnila rušičky pri približne 3,2 kilometra široký Kerčský prieliv aj pozdĺž južného pobrežia. Ich účinnosť však obmedzuje skutočnosť, že niektoré ukrajinské drony využívajú satelitnú sieť Starlink.

Čiernomorská flotila zostáva prevažne v prístavoch a mimo dosahu ukrajinských útokov. Rusko ju využíva predovšetkým na odpaľovanie rakiet na ukrajinské mestá. Jej menšie korvety navyše podľa Bohnerta nie sú vhodné na zostreľovanie nízko letiacich dronov. Na takúto úlohu by boli účinnejšie vrtuľníky s guľometmi alebo bojové lietadlá, ktorých má však Rusko v oblasti nedostatok.

Ukrajinská stratégia má prinútiť Moskvu, aby sa opäť pokúsila zásobovať Krym po súši. Aj pozemné trasy sú však v dosahu ukrajinských dronov a ďalších zbraní. Kyjev sa zatiaľ zámerne vyhýba úplnému zničeniu Kerčského mosta. Brovdi tvrdí, že Ukrajina chce uzavrieť zásobovacie cesty smerujúce na Krym, nie únikovú trasu vedúcu späť do Ruska.

Témy:
vojna na Ukrajine
Azovské more
Čierne more
Rusko
Putinova vojna
Moskva
Kremeľ
Ukrajina
námorné drony

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.