Merz poukázal na to, že akékoľvek financovanie politických strán zo zahraničia je nezákonné. „Predpokladám, že najmä naši priatelia vo svete budú tieto právne pravidlá, ktoré sme v Nemecku zaviedli, dodržiavať takisto,“ hovorí kancelár.
Reakcia Trumpovej administratívy
Aj napriek žiadostiam o vyjadrenie sa k Merzovým komentárom neposkytol hovorca amerického ministerstva zahraničia jasnú odpoveď na to, či program podporí organizácie s väzbou na krajne pravicové strany v Európe, napríklad AfD.
„Cieľom našich programov v Európe je podporiť našich spojencov pri obrane práv a princípov spolu s ich civilizačným sebavedomím a suverenitou pred tými, ktorí sa ich snažia podkopať,“ vyjadril sa hovorca.
Priamu podporu pre pravicové hnutia odmietla v minulosti už aj námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Sarah Rogersová. Pre Politico uviedla: „Predstava, že máme tajný fond na podporu krajnej pravice, je lož. Nie je na Amerike, aby rozhodovala o tom, kto bude v Európe zvolený.“ Reagovala tým na obvinenia zo snahy financovať spriaznené európske organizácie.
Napriek tomu, že administratíva Donalda Trumpa dlhodobo popiera zasahovanie do európskej politiky, jej predstavitelia sa neraz stretli s predstaviteľmi európskej krajnej pravice. V decembri minulého roka sa vo Washingtone uskutočnilo stretnutie 20 členov AfD so sympatizantmi a predstaviteľmi republikánskeho hnutia MAGA. AfD sa týmto spôsobom snaží eliminovať svoju politickú ostrakizáciu a získať legitimitu doma aj v zahraničí.
„Spojenectvo medzi americkými a nemeckými vlastencami je nočnou morou liberálnych elít a nádejou slobodného sveta,“ povedal Frohnmaier, poslanec za AfD.
Ešte na začiatku Trumpovho druhého funkčného obdobia prijala AfD podporu Elona Muska a oslavovala aj útok viceprezidenta J. D. Vancea na európske bariéry proti krajnej pravici počas minuloročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.


Podporovatelia AfD (Alternatíva pre Nemecko), REUTERS/Thomas Peter
Zdroj: reuters
Postupné ochladzovanie vzťahov
Po rozpútaní vojny s Iránom sa však európske pravicové a populistické strany začali pomaly od politiky Donalda Trumpa dištancovať.
Nemeckí občania odsúdili útok na Irán a popularita USA v Nemecku klesla na minimum. Len 15 percent respondentov tam vidí Spojené štáty ako dôveryhodného spojenca. Rovnako samotná AfD odsúdila vojnu slovami: „Opätovná destabilizácia Blízkeho východu nie je v záujme Nemecka.“
Podobné ochladenie vzťahov nastalo po vyjadreniach amerického prezidenta o možnom obsadení Grónska a zajatí venezuelského prezidenta Madura. Silne proamerická pozícia totiž nie je pre AfD typická. Tá sa dlhodobo viac orientovala na vzťah s Ruskom a kritizovala americkú povojnovú hegemóniu.