Kauza, ktorú mal súd umlčať. Ukrajinskí novinári hovoria o cenzúre, zverejnili zakázanú reportáž

Osem ukrajinských médií v piatok aj napriek súdnemu zákazu súčasne zverejnilo správu o novinárskom vyšetrovaní okolností, za akých brat riaditeľa Štátneho úradu pre vyšetrovanie (DBR) získal 143 nehnuteľností za nižšie ako trhové ceny od developera, ktorého neskôr DBR vyšetroval, uviedol v piatok server Ukrajinska pravda. Ten investigatívnu správu zverejnil pod titulkom „Byty za cenu smartfónu“.  

Novinári považujú súdny zákaz za „do očí bijúci prejav cenzúry“, potláčanie slobody slova aj dôkaz potrebnosti reformy DBR a nezávislého výberu vedúcich úradu, ako požaduje aj Európska únia, uviedli médiá, ktoré správu zverejnili.

Starší brat riaditeľa DBR Oleksija Suchačova Oleksandr sa podľa výpisu z katastra nehnuteľností stal v roku 2018 vlastníkom 40 percent objektov v rezidenčnom komplexe v Charkove. Trhová cena za meter štvorcový podľa developera v priemere dosahovala takmer 800 dolárov. Suchačov však za ich nadobudnutie neutratil milióny, ale kúpil tri desiatky bytov tak lacno, že sa to dá porovnať s cenou smartfónu. Cena za jeden byt se pohybovala od 24 600 do 48 900 hrivien, teda podľa vtedajšieho kurzu stál každý byt od 932 do 1 856 dolárov. Dohromady za 30 bytov zaplatil niečo vyše milióna hrivien (v tom čase 39 300 dolárov). O dva dni neskôr Oleksandr Suchačov zopakoval svoj úspech a kúpil ďalších 28 bytov za necelých 33 000 dolárov, uvádza sa v správe, ktorú zverejnil server televízie Suspilne.

Lacno Suchačov podľa správy kúpil aj 11 bytov od podnikateľa Jehora Maslennikova. Práve jeho vyšetrovala polícia a neskôr DBR, ale vyšetrovanie sa skončilo bez vznesenia obvinenia – aby bolo znovu obnovené, hneď ako sa o prípad začali zaujímať novinári, dodal portál.

DBR na žiadosť novinárov odpovedal, že ani vyšetrovatelia, ani ich riaditeľ nemajú „informácie o skutočnostiach týkajúcich sa účasti Oleksandra Suchačova na akejkoľvek hospodárskej činnosti, ani o nadobudnutí akýchkoľvek nehnuteľností“.

Suchačov v súčasnosti už nevlastní spomínaných 143 bytov a kancelárií, poznamenal portál Suspilne.

Zhruba pred rokom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, ktorý obmedzil nezávislosť dvoch kľúčových protikorupčných ukrajinských úradov, čo vyvolalo znepokojenie u spojencov Kyjeva a v ukrajinských mestách doteraz najväčšie protivládne protesty od ruskej invázie. Európska únia pohrozila obmedzením finančnej pomoci.

Následne ukrajinský parlament schválil nový zákon obnovujúci nezávislosť Národného protikorupčného úradu Ukrajiny (NABU) a špeciálnej protikorupčnej prokuratúry (SAP), ktoré mali byť podľa predchádzajúcej novely podriadené generálnemu prokurátorovi, vymenovanému prezidentom. Na jeseň toho istého roku na Ukrajine vypukol korupčný škandál okolo provízií požadovaných za dodávky štátnej energetickej spoločnosti Enerhoatom. Vyšetrovanie vedené NABU a SAP viedlo k pádu dvoch ministrov aj vtedajšieho šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka, považovaného za najbližšieho spolupracovníka Zelenského. Sám prezident nie je predmetom žiadneho vyšetrovania, uviedol v máji tohto roku šéf NABU.

Témy:
Ukrajina
korupcia
Kyjev

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.