Koniec kamarátstiev pre názory? Dôvera v systém rastie, no spoločnosť sa vnútorne triešti
obchodnyregister
2026.07.17.
Najnovší prieskum odhaľuje stav slovenskej spoločnosti.
Slovenská spoločnosť prechádza zásadnou zmenou. Kým nedôvera voči štátnemu systému po rokoch klesla, priepasť medzi samotnými občanmi sa prehlbuje.
Najnovší prieskum od DEKK Inštitútu ukazuje, že takmer tretina Slovákov považuje rozdelenie spoločnosti za neprekonateľné a pre názorové rozdiely čoraz častejšie ukončia aj dlhoročné priateľstvá.
Dáta z najnovšieho prieskumu DEKK Inštitútu, realizovaného v spolupráci s agentúrou FOCUS, prinášajú detailný pohľad na to, v akom stave sa nachádza naša spoločnosť. Výsledky naznačujú, že hodnotové spory už dávno neostávajú len v rovine teoretických debát, ale reálne zasahujú do našich každodenných životov.
Stratili sme vieru v zmierenie
Z prieskumu vyplýva, že spoločnosť vníma svoju vlastnú roztrieštenosť mimoriadne citlivo. Analýza ukazuje, že až 40 perecent populácie vníma Slovensko ako rozdelené.
Graf z výskumu DEKK Inštitútu
Zdroj: DEKK Institute
Iba 9,11 percenta z tých, ktorí považujú krajinu za veľmi alebo extrémne rozdelenú, si zachováva optimizmus a verí, že tieto priekopy je možné prekonať. Naopak, až 31 percent respondentov, teda takmer tretina celej populácie, nielenže považuje spoločnosť za extrémne rozdelenú, ale je zároveň presvedčená, že tieto rozdiely sú hlboko zakorenené a prakticky neriešiteľné.
Z pohľadu sociológov sa táto veľká skupina nachádza v takzvanej fáze „zakopávania sa”. Znamená to, že ak ľudia prestanú veriť v možnosť kompromisu, prirodzene klesá aj ich ochota viesť konštruktívny dialóg a nachádzať riešenia založené na spolupráci, uvádza DEKK Inštitút vo svojej analýze pre rok 2026.
Radšej sa nerozprávame?
Polarizácia má priamy vplyv na to, ako sa k sebe správame. Výskumníci z DEKK Inštitútu sa respondentov pýtali, ako reagujú na ľudí s odlišným názorom na citlivé témy, akými sú práva LGBT menšiny, interrupcie, vojna na Ukrajine či očkovanie.
Najväčšia časť opýtaných (29,7 percenta) tvrdí, že odlišný názor druhých nemá na ich správanie žiadny vplyv. Hneď za nimi však nasleduje 26,2 percenta ľudí, ktorí priznávajú, že sa v rozhovoroch radšej vyhýbajú sporným témam.
Výsledky DEKK Inštitútu
Zdroj: DEKK Institute
Skutočnú snahu o dialóg vyvíja iba menšina. Len 15,5 percenta opýtaných uviedlo, že sa s názorovými oponentmi rozpráva v snahe pochopiť ich postoje. Ďalších 10,1 percentám ide do debaty skôr s cieľom presvedčiť druhú stranu o jej omyle.
Na radikálnejšom konci spektra sa nachádza takmer desatina populácie (9,4 percenta), ktorá sa ľuďom s iným názorom vyhýba úplne, a 4,5 perecenta s nimi odmieta aj samotné osobné stretnutia.
Rozpad priateľstiev aj rodinných väzieb
Dáta z roku 2026 potvrdzujú smutný trend, že pre rozdielne názory pálime mosty s ľuďmi v našom okolí častejšie než v minulosti.
Najviac tým trpia priateľstvá. Až 14,6 percenta respondentov uviedlo, že kvôli názorom obmedzili alebo prerušili kontakt s kamarátmi, čo predstavuje výrazný nárast oproti minuloročným 10,1 percentám.
Výskum DEKK Inštitútu pre rok 2026
Zdroj: DEKK Institute
Zhoršenie vzťahov sa však prejavuje aj v rámci širšej rodiny. Kontakt s bratrancami, sesternicami, strýkami či tetami prerušilo z rovnakého dôvodu už 10 percent opýtaných (ide o nárast zo 6,5 percenta oproti roku 2025).
Rovnaký problém rieši aj 9,9 percenta ľudí na svojom pracovisku so svojimi kolegami.
Antisystém: Prekvapivý ústup z extrémov
Napriek prehĺbeniu priekop vo vzťahoch prinášajú tohtoročné dáta aj jedno výrazne pozitívne zistenie.
Oproti minulým rokom na Slovensku oslabol antisystémový sentiment. Kým nedávno malo silný pocit nespravodlivosti viac ako pol národa, aktuálne je len 40,2 percenta populácie presvedčených, že „systém je nastavený proti nim”. Ide o pokles o približne 12 percentuálnych bodov. Naopak, dôvera sa zvýšila – až 58,7 percenta opýtaných toto antisystémové tvrdenie odmieta.
Štatistiky z najnovšieho prieskumu DEKK Inštitútu
Zdroj: DEKK Institute
Z analýzy DEKK Inštitútu vyplýva, že Slováci si vo všeobecnosti cenia demokratické zriadenie.
Až 63,2 percenta ľudí si myslí, že demokracia je vždy lepšia ako akýkoľvek iný typ vlády. Až pätina spoločnosti (21,4 percenta opýtaných) si myslí, že za určitých okolností by mohla byť autoritárska vláda lepším riešením.