Podozrivé kšefty Donalda Trumpa. Zneužíva moc, aby hromadil bohatstvo?

Zneužíva Donald Trump svoju funkciu na to, aby sa obohatil? Z majetkového priznania, ktoré americký prezident nedávno zverejnil, vyplýva, že vlani uskutočnil vyše 21-tisíc transakcií na akciovom trhu. Aj keď je to legálne, pretože obchody zaňho robili správcovské spoločnosti, podľa expertov porušuje etické pravidlá a žiadny šéf Bieleho domu ešte nebol v takom konflikte záujmov ako Trump. Navyše čelí podozreniu, že zvýhodňuje firmy, v ktorých má vlastnícky podiel.  

Zhruba 900-stranové majetkové priznanie dokazuje, že republikánsky prezident len za minulý rok uskutočnil až 21 285 obchodov s cennými papiermi. Na čele štátu je tak obchodne najaktívnejší zo všetkých amerických prezidentov v histórii.

Jeho predchodca Joe Biden oznámil napríklad len 13 a Barack Obama 16 transakcií týkajúcich sa indexových fondov či iných spravovaných investícií, a to za celé štyri roky v úrade. Ani jeden z nich vtedy neobchodoval s jednotlivými akciami.

Dokonca aj samotný Trump v čase svojho prvého funkčného obdobia v rokoch 2017 až 2021 urobil iba 431 transakcií – a všetky sa týkali indexových fondov a iných investičných produktov. Teraz však vo veľkom a rýchlo predáva i jednotlivé akcie.

“Keď sa Trumpove obchody prvý raz objavili v dátach, myslel som si, že je v systéme chyba,” uviedol pre portál Business Insider Matt Saincome, generálny riaditeľ spoločnosti Unusual Whales, ktorá sleduje obchodné aktivity politikov.

Pochybné transakcie

Podľa zverejnených finančných správ americký prezident vlani zarobil viac ako dve miliardy dolárov (približne 1,7 miliardy eur).

Ako priblížili analytici Unusual Whales, akcie vlastní takmer v 1 500 spoločnostiach, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach od finančných služieb a zdravotníctva až po energetiku. Podobne ako iní miliardári výrazne investuje do umelej inteligencie a moderných technológií.

Okrem svojej korporácie Trump Media & Technology Group, kde má jeho podiel hodnotu 993 miliónov dolárov, vlastní akcie spoločnosti Google (v hodnote 40,1 milióna dolárov), Apple (36 miliónov), Nvidia (35,3 milióna) a Broadcom (24 miliónov dolárov).

Súčasťou jeho majetku je tiež množstvo dlhopisov. Najväčším ťahúňom jeho bohatstva však nie sú akcie, ale kryptomeny. Investície do nich mu vlani vyniesli až 1,4 miliardy dolárov.

Navonok sa zdá, že je také “podnikanie” šéfa Bieleho domu úplne v poriadku. Jeho hovorkyňa Anna Kellyová vysvetlila, že majetok prezidenta spravujú nezávislé finančné inštitúcie, a preto nie je v konflikte záujmov.

Aj Trumpov syn Eric na sociálnej sieti X zdôraznil, že jeho rodina nezohráva žiadnu úlohu pri výbere investícií, nikoho z jej členov o nich neinformujú a nemajú ani možnosť meniť stratégiu spoločností, ktoré spravujú ich majetok.

Podľa odborníkov sú však Trumpove obchody sporné. Vlastní totiž podiely v desiatkach spoločností, s ktorými má jeho vláda zmluvy, ako napríklad Palantir, Lockheed Martin, Nvidia alebo Boeing, a výrazne sa angažuje v odvetviach, v ktorých má ako hlava štátu priamu regulačnú moc.

Server Business Insider spomenul napríklad jeho príspevky na platforme Truth Social, kde propagoval akcie niektorých firiem vrátane spoločnosti Palantir. Spotrebiteľov tiež vyzval, aby si kúpili počítače značky Dell.

Tomuto výrobcovi je pritom veľmi zaviazaný – jeho generálny riaditeľ Michael Dell daroval 6,25 miliardy dolárov na spustenie prezidentovho najdôležitejšieho finančného projektu Trump Accounts.

Ide o návrh, aby každé dieťa narodené v USA získalo investičný účet s vkladom tisíc dolárov. Cieľom je pripraviť pre deti základný kapitál a zároveň podporiť finančnú gramotnosť – naučiť mladú generáciu pracovať s peniazmi.

Pokrytecké zákony?

Podľa Richarda Paintera, ktorý pôsobil ako hlavný poradca Bieleho domu pre etiku počas druhej vlády Georgea W. Busha, sa v dejinách USA ešte žiadna hlava štátu nevenovala toľkým obchodom ako Trump.

“Od čias občianskej vojny sme nemali prezidenta, ktorý by bol ohľadom financií v takom veľkom konflikte záujmov,” zhodnotil pre portál Business Insider.

Ako dodal, situácia by sa dala porovnať asi len s vládou prvého a tretieho amerického prezidenta Georgea Washingtona a Thomasa Jeffersona z prelomu 18. a 19. storočia. Ich konflikt záujmov spočíval v tom, že ako majitelia plantáží s otrokmi rozhodovali aj o otroctve.

Nemecký časopis Spiegel, ktorý analyzoval Trumpovo obchodovanie, poukazuje i na jeho ďalšie zásahy do finančného sveta. Napríklad keď 2. apríla 2025 ohlásil zavedenie rozsiahleho balíka dovozných ciel, tzv. Liberation Day (Deň oslobodenia), v radoch investorov to vyvolalo takú paniku, že to otriaslo svetovými trhmi.

Ceny akcií prudko klesli a správcovia Trumpovho majetku to využili – 8. apríla za jediný deň nakúpili 327 akcií, najmä spoločností Apple, Alphabet, Amazon, Microsoft či Nvidia.

Do každej z nich vtedy investovali 100- až 250-tisíc dolárov. Akoby vedeli niečo, čo pred ostatnými zostalo utajené. A naozaj. Už na druhý deň ráno Trump na svojej platforme Truth Social napísal: “Toto je skvelý čas nakupovať!” a o štyri hodiny neskôr oznámil čiastočné zníženie ciel.

Cena akcií okamžite stúpla a šéf Bieleho domu na tom slušne zarobil. Napríklad akcie Apple podľa časopisu Forbes vzrástli o 15 percent a spoločnosti Nvidia takmer o 19 percent. To už nevyzerá ako šťastná náhoda.

“Donald Trump prezidentský úrad priamo pred našimi očami premieňa na najlukratívnejší obchodný model svojho života. A akcie sú skôr prílohou ako hlavným chodom,” zhrnul reportér magazínu Spiegel Udo Trichtl. Podobných príkladov, keď šéf Bieleho domu zneužil svoju moc na vlastný prospech, je podľa odborníkov viac.

Ako upozornila televízia CNBC, 18. augusta minulého roka správca Trumpovho majetku kúpil akcie spoločnosti Intel v hodnote 250- až 500-tisíc dolárov, a to len štyri dni predtým, ako americká vláda získala v Inteli kapitálový podiel bezmála za deväť miliárd dolárov.

23. júla 2025, keď Biely dom ohlásil ,,Akčný plán pre umelú inteligenciu”, uskutočnili Trumpovi investiční poradcovia 255 nákupov v najznámejších firmách venujúcich sa AI.

Painter, ktorý vyučuje právo na Minnesotskej univerzite, to považuje za neetické. Za “pokrytecké” označuje aj zákony. Pracovníkom v exekutíve totiž zakazujú podieľať sa na vládnych rozhodnutiach, ktoré by mohli ovplyvniť ich vlastné financie, no vyňali z toho prezidenta, viceprezidenta i členov Kongresu.

Ten sa už v minulosti pokúsil zakázať alebo obmedziť obchodovanie politikov s akciami, ale neuspel. “Je to čoraz horšie,” uzavrel Painter pre Business Insider.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Donald Trump
americký prezident
prezident USA
konflikt záujmov
zneužívanie moci
majetkové priznania
bohatstvo
boháči
miliardár

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.