Pod jednou z najkrajších pamiatok našli ľudské kosti a porozhadzované truhly

Vežu v centre mesta, ktorá vyrástla v 16. storočí a v minulosti slúžila ako zvonica, pozorovateľňa či ochrana pred príchodom nepriateľov, čaká najväčšia obnova za ostatné desaťročia. Predtým však archeológovia skúmajú kryptu ukrytú pod ňou. Čo všetko v nej našli?  

Video

Burianova veža

Jednu z najvýznamnejších historických dominánt Žiliny začnú čoskoro rekonštruovať. Mesto, ktoré ju má v dlhodobom prenájme od cirkvi, pokračuje v príprave projektu, no samotnej realizácii predchádza archeologický výskum. Ten odštartovali odkrytím vstupu do krypty. Jeho výsledky budú súčasťou novej expozície, ktorá vznikne po rekonštrukcii Burianovej veže.

Pamiatka vysoká 46 metrov bola postavená v roku 1526 a nesie meno vtedajšieho žilinského richtára Buriana Světlovského. Jej komplexná obnova je plánovaná na začiatok roka 2027, práce by mali trvať zhruba pätnásť mesiacov. Projekt s predpokladanou investíciou takmer 1,2 milióna eur bude financovaný z fondov Európskej únie, z toho viac ako 88-tisíc poskytne mesto z vlastných zdrojov.

Pozlátený kríž s makovicou

Starobylá veža stojí na Katedrálnom námestí, vedľa Katedrály Najsvätejšej Trojice, s ktorou spoločne tvoria neoficiálny symbol mesta. Pre verejnosť ju otvorili v novembri 2013. Návštevníkom sa z nej ponúkajú unikátne výhľady nielen na centrum Žiliny, ale aj na malebné panorámy okolitých pohorí.

V rámci rekonštrukcie tejto stavby opravia poškodený krov a strechu, ktorá dostane novú medenú krytinu. Zároveň zrenovujú historické schodiská, okná, dvere, mreže, kamenné portály a fasádu tak, aby opäť vynikli jej pôvodné architektonické detaily.

Súčasťou projektu bude aj sanácia vlhkosti, ktorá dlhodobo ohrozuje stav pamiatky, takisto obnova bezprostredného okolia a vytvorenie novej stálej expozície. Na vrchol veže sa po reštaurovaní vráti aj pozlátený kríž s makovicou, do ktorej bude uložená časová kapsula.

Tak ako pri všetkých projektoch obnovy kultúrnych pamiatok, aj v tomto prípade samospráva od začiatku spolupracuje s Krajským pamiatkovým úradom (KPÚ) v Žiline. Jednou z podmienok prípravy projektu bolo vykonanie archeologického výskumu – radnica zabezpečila financovanie prác s tým spojených z vlastného rozpočtu.

„Obnova Burianovej veže je ďalším krokom v systematickej starostlivosti mesta o naše historické pamiatky. Ide o významný objekt, ktorý si po desaťročiach vyžaduje komplexný zásah, aby sme ho zachovali pre ďalšie generácie a zároveň ho opäť viac otvorili verejnosti,“ uviedol primátor Žiliny Peter Fiabáne. Podčiarkol pritom dôležitosť archeologického výskumu, ktorý umožní získať nové poznatky o histórii veže a zapracovať ich aj do budúcej expozície.

Prvá etapa tohto výskumu potrvá približne štyri týždne. Odborníci počas nej prebádajú priestory krypty, zdokumentujú jej stav a vyhodnotia nálezy. Po ukončení tejto fázy vstup do krypty opäť zabezpečia. V nasledujúcom roku bude výskum pokračovať druhou etapou, ktorá sa zameria na antropologické skúmanie ľudských ostatkov, ktoré v nej našli. Tiež konzerváciou prípadných drevených, textilných a ďalších nálezov.

Rozptýlené telá

Aktuálny výskum dozoruje archeológ žilinského KPÚ Tomáš Kopták, ktorý pripomenul, že v súvislosti s vedľajším kostolom (Katedrála Najsvätejšej Trojice) bola pred niekoľkými rokmi objavená neznáma krypta, ktorej pravdepodobný vznik datujú na 13. storočie. Práve na tom mieste bol založený mestský cintorín. „Odhad hovorí o deväťdesiatich až sto kubíkoch kostí, má špecifické číslo,“ poznamenal na margo spomínaného nálezu.

„Už vtedy bolo známe, že existuje ďalšia zachovaná krypta – práve pod Burianovou vežou. Vznikol záujem zistiť, v akom je stave,“ pokračoval Kopták. „Vedelo sa, že táto pamiatka by mala ísť do obnovy, takže v jej strede, teda v miestnosti pod ňou, sa pred tromi rokmi urobil malý vrt – s povolením Žilinskej diecézy, ktorá je vlastníkom veže. Následne sa realizoval kamerový prieskum,“ ozrejmil. Vtedy sa preukázalo, že sa tam nachádzajú pozostatky, ktoré tam majú byť.

„Len s tým, že niekto to kedysi vykradol – truhly sú pootvárané, miestami aj porozhadzované,“ prezradil. Podľa jeho slov sa tam nachádza desať, možno dvanásť, rakiev. „Teraz antropologička vravela, že pod nimi je akoby ďalšia vrstva truhiel, no celé sa to prepadlo. Pri súčasnom odhade sa teda môžeme výrazne prepočítať,“ mieni.

Zopakoval, že toto miesto bolo v minulosti vykradnuté a truhly našli otvorené. „Vďaka tomu sme videli, čo presne tam je. Telá sa nám javili pomerne rozptýlené,“ poukázal archeológ na nájdené zvyšky kostí. „Vidieť tam ale nejaké textílie a kožené výrobky, najmä topánky, tiež zachované nápisy na truhlách. Už pred rokmi, vďaka sondáži, padlo rozhodnutie, že toto bude výborný podklad pre prípadný výskum,“ konštatoval. Podčiarkol, že žilinský KPÚ sa riadi jasnou filozofiou – kým nie je nutnosť vstupovať do hrobu, nikdy to nerobia.

„Veď načo zbytočne rušiť pokoj mŕtvym. Takže musí to byť niečím vyvolané – napríklad stavebným zásahom. Kvôli obnove sme potrebovali vidieť vnútro a podzemné štruktúry, či tam nie je nejaký neznámy stavebno-technický alebo statický problém,“ vysvetlil Kopták. „V súbehu s archeologickým výskumom sa zároveň vedie architektonicko-historický, čo je pre poznanie krypty tiež dôležité,“ zhodnotil.

Prvotnú obhliadku v týchto dňoch podľa neho urobili veľmi precízne, pričom všetko zaznamenali aj na video. „Tie nálezy – textílie a kože, sú veľmi jemné štruktúry. Takisto sú tam nádherné rezbárske výrobky v podobe truhiel zo začiatku 19. storočia. Všetko treba konzervovať, aby to potom mohlo ísť do múzea,“ priblížil pamiatkar. Dodal, že podľa nápisov a dátumov patria nájdené pozostatky vtedajšej honorácii mesta.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Žilinský kraj
Žilina

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.