
Hamas má po mesiacoch bez vedenia nového politického lídra Chalíla Hajju. Zarytý odporca Izraela môže zmeniť rovnováhu síl v regióne aj vzťahy s Iránom.
Palestínske radikálne hnutie Hamas si po mesiacoch bez formálneho vedenia zvolilo nového politického lídra. Ako informujú agentúry Reuters a AFP, na ktoré sa odvoláva TASR, funkciu prevzal Chalíl Hajja. Post vodcu bol neobsadený od októbra 2024, keď izraelská armáda v Pásme Gazy zabila dovtedajšieho šéfa hnutia Jahjá Sinwára.
- Hamas si po niekoľkomesačnom vákuu zvolil nového politického lídra Chalíla Hajju.
- Chalíl Hajja preberá vedenie politického byra ako nástupca zabitého Jahjá Sinwára.
- Šesťdesiatpäťročný Hajja patrí medzi kľúčových vyjednávačov prímeria a pochádza z Gazy.
- Hajja presadzuje užšie väzby na Irán čo môže ovplyvniť zahraničné smerovanie hnutia.
- Hamas je po dvoch rokoch vojny v historicky najslabšej pozícii voči Izraelu.
Hamas vo vyhlásení oznámil, že Hajja preberá vedenie politického byra organizácie ako nástupca zabitého Sinwára. Hnutie ho predstavilo ako dlhoročného člena svojich štruktúr, pričom jeho zvolenie rámcovalo ako súčasť kontinuity odporu voči Izraelu.
Nové vedenie Hamasu
Šesťdesiatpäťročný Chalíl Hajja patril podľa dostupných informácií medzi kľúčových vyjednávačov v rozhovoroch o prímerí s Izraelom. Pochádza priamo z Pásma Gazy a už v minulosti bol cieľom izraelských útokov. Agentúry pripomínajú, že jedným z terčov izraelského leteckého náletu bol aj v septembri minulého roka počas pobytu v Katare.
Hajja sa v rámci vnútorných diskusií v hnutí profiluje ako zástanca užších väzieb na Irán. Zvolenie nového lídra tak môže ovplyvniť aj ďalšie smerovanie zahraničnopolitických vzťahov Hamasu, osobitne s regionálnymi mocnosťami, ktoré ho dlhodobo podporujú.
Tajné hlasovanie rady
Nové vedenie Hamasu vzišlo z hlasovania 50-člennej rady šúra, ktorá je najvyšším rozhodovacím orgánom hnutia. Členmi tejto rady sú predstavitelia z Pásma Gazy, okupovaného Západného brehu Jordánu, ako aj predstavitelia žijúci v exile. Hlasovanie prebieha tajne, pričom výsledok má zabezpečiť vnútornú legitimitu nového lídra v rôznych frakciách organizácie.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti upozorňuje, že voľba prichádza v období, keď je Hamas po dvoch rokoch vojny s Izraelom v najslabšej pozícii od svojho vzniku v roku 1987. Ozbrojený konflikt zásadne zmenil situáciu v Pásme Gazy aj vnútri samotného hnutia.
Gaza po dvoch rokoch vojny
Napriek dohodnutému prímeriu Izrael podľa Reuters stále kontroluje približne polovicu územia Pásma Gazy. Civilné obyvateľstvo tam žije v mimoriadne zlých podmienkach, keďže bojové operácie zničili alebo poškodili väčšinu budov a základnej infraštruktúry.
Hamas čelí aj rastúcej nespokojnosti zo strany obyvateľov Gazy. Vojnu odštartoval útokom na Izrael zo 7. októbra 2023 a podľa oficiálnych údajov si následné boje vyžiadali desaťtisíce mŕtvych. Rozsiahle škody na infraštruktúre a rozsah civilných obetí sú jedným z hlavných dôvodov, prečo časť miestnej populácie smeruje kritiku práve na vedenie hnutia.