Krysa v Sofii? Bulharský líder sa obáva, že Putin použije jadrovú zbraň, medzitým zradil Zelenského

Podobne ako na Slovensku po zmene vlády na jeseň 2023 sa teraz v Bulharsku uplatňuje heslo ani náboj zadarmo pre Ukrajinu. Nový premiér Rumen Radev súhlasí s vyzbrojovaním napadnutého štátu jedine na komerčnom základe. Prečo sa to deje a čo znamená iná politika Sofie z pohľadu Kyjeva i Moskvy?  

Exprezident Radev sa dostal na čelo vlády po nedávnych parlamentných voľbách. Ešte ako hlava štátu vystupoval proti vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Už ako premiér svoj predvolebný sľub rýchlo splnil: oznámil, že bezplatné vyzbrojovanie ukrajinskej armády sa zastavilo a ukončil účasť Bulharska v koalícii ochotných, čo je skupina štátov vojensky podporujúcich Kyjev. Pred týždňom v Paríži na rokovaní tohto zoskupenia zloženého z viac ako 30 krajín už zástupca Sofie chýbal.

Ako to Radev zdôvodnil? „Nezapájame sa do koalície, ktorá trvá na na pokračovaní finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine. Riešenie tohto konfliktu nespočíva v jeho predlžovaní vojenskými prostriedkami, ale v silnej diplomatickej misii, ktorá konečne ukončí eskaláciu,” citovali ho agentúry. Naopak, na Ukrajine niektorí hodnotia rozhodnutie Radeva ako zradu, respektíve prinajmenšom ako krok vedúci k oslabeniu protiruského postoja európskej dvadsaťsedmičky.

Mnohí vidia v Radevovi proruského politika, preto sa objavili tvrdenia, že jeho úspech vo voľbách padne Kremľu vhod zvlášť po tom, čo v Maďarsku stratil moc Viktor Orbán, ktorý išiel poruke šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. Ukrajinská televízna stanica 24 Kanal dokonca expresívne uviedla. že ruský líder hľadá po Orbánovi novú krysu v Európskej únii.

Nachádza Putin v Radevovi politické dvojča Orbána, ktorý nielen blokoval vyzbrojovanie Ukrajiny, ale ešte aj tvrdil, že keby vstúpila do EÚ, jej členstvo by znamenalo katastrofu? Odpoveď znie, že úplne nie. Prečo? V jednej veci sa totiž maďarský expremiér a nový bulharský líder odlišujú. „Radev v predvolebnej kampani hovoril, že ak zostaví vládu, nebude brániť Ukrajine v jej ceste do EÚ,” poznamenal politológ Oleksij Burjačenko pre 24 Kanal.

Vráťme sa k vojenskej pomoci Sofie Kyjevu. Najprv do minulosti a potom do súčasnosti, keď o bezplatných dodávkach zbraní a munície už nemôže byť reč. Za zmienku stoja dva dôležité fakty: Po ruskej invázii vo februári 2022 Bulhari poskytli ukrajinskej armáde zrejme až tretinu svojho arzenálu zo sovietskej éry. A dokopy išlo o 13 balíkov vojenskej pomoci (jej hodnotu oficiálne nevyčíslili, no nepochybne išlo o veľa, lebo Sofia získala tučné finančné kompenzácie). „Na začiatku roku 2025 vtedajší minister obrany Atanas Zaprjanov oznámil, že Bulharsko dostalo od USA a od EÚ finančné náhrady v objeme viac ako 200 miliónov eur,” upozornil Bulharský rozhlas s poznámkou, že v nasledujúcom roku by malo ísť o platby v celkovej výške okolo 300 miliónov eur.

O významne bulharskej nezištnej pomoci v prvých desiatich mesiacoch ruskej invázie svedčí tento údaj: podľa novín Die Welt, ktorým to potvrdil vtedajší šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, Sofia dodala Kyjevu do konca roku 2022 až tretinu všetkej munície poskytnutej spojeneckými krajinami.

V Kyjeve potvrdzujú, že nič zadarmo neprichádza zo Sofie už niekoľko týždňov: „Ukrajina v súčasnosti nedostáva vojenskú pomoc z Bulharska. Pokračuje ukrajinsko-bulharská obranná spolupráca na komerčnom základe, ktorá je vzájomne výhodná pre obidva štáty,” citovala v prvej polovici júna agentúra UNIAN hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhija Tychého. Doplňme, že Radev informoval o pláne zastaviť bezplatné dodávky v polovici mája tohto roku, oficiálne sa to udialo o niečo neskôr.

Od jari tohto roku, keď Radev ešte nebol na pozícii predsedu vlády, spája Sofiu s Kyjevom významná obranná dohoda. Nestal sa z nej zdrap papiera ani po parlamentných voľbách v Bulharsku: „Aj po oznámení novej vlády o zastavení štátnych dodávok zbraní zostáva v platnosti dvojstranná bezpečnostná dohoda uzavretá na desať rokov, ktorá počíta s rozvojom spolupráce v obrannom priemysle a so spoločnými projektmi vo výrobe munície a dronov,” podotkol server Obozrevateľ.

Peniaze za zbrane zjavne nezačnú Radevovi smrdieť. Jeho krajina bude nepochybne zarábať napríklad na predaji delostreleckých granátov pre ukrajinskú armádu. Doplňme, že zmienenú dohodu podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s dočasným bulharským premiérom Andrejom Gjurovom na konci marca 2026. Televízna stanica Euronews vtedy pripomenula, že bulharské zbrojovky sa podieľajú štyrmi percentami na tvorbe hrubého domáceho produktu, pričom výroba v tejto oblasti hospodárstva výrazne stúpla po vypuknutí ruskej vojny proti Ukrajine.

Nová politika Sofie sa na scéne v Bruseli môže prejaviť tak, že sa vyskytnú prípady, keď neprejdú návrhy niektorých sprísnených alebo rozšírených protiruských sankcií. Už sa to aj udialo, keď tento mesiac Bulharsko zablokovalo, aby na sankčný zoznam osôb pribudli patriarcha Moskvy a celej Rusi Kirill a miliardár Vagit Alekperov.

Čo sa týka Kirilla, Radev ho nechcel potrestať napriek tomu, že inváziu označuje za svätú vojnu a tvrdí, že Rusi bojujú na Ukrajine proti satanovi. „Aký signál vysielame, keď rozširujeme sankcie a vojnu do sféry náboženstva? Uvedomujete si, kam to vedie?” objasnil však Radev, prečo podržal chrbát patriarchovi. Dodajme, že k pravoslávnej cirkvi sa hlásia až dve pätiny Bulharov, čo mohlo ovplyvniť postoj ich premiéra.

S podobou novej vlády v Sofii však môžu byť spokojní v Moskve iba čiastočne. Politológ Oleksandr Leonov to objasnil tým, že Radevova politická strana má v parlamentu väčšinu mandátov, takže sa nemusí prispôsobiť žiadnemu koaličnému partnerovi. „Radevovi to umožňuje ísť vlastnou cestou bez toho, aby bol závislý na krajne pravicových politických silách. Keby musel vytvoriť koalíciu s otvorene proruskými stranami, pozícia Sofie by mohla byť vo vzťahu k Ukrajine oveľa tvrdšia,” povedal Leonov pre server Obozrevateľ.

Nateraz sa teda Putin musí uspokojiť s tým, že Radev nedá armáde Zelenského nič zadarmo a že v niektorých prípadoch asi nepodporí nové protiruské sankcie. Čo sa týka vojenskej pomoci, bulharský premiér tvrdí, že v prvom rade sa treba sústrediť na rokovanie o mieri, nie na dodávky zbraní (ochota Moskvy hovoriť o ukončení zabíjania však stále chýba). „Ukrajina potrebuje viac ľudí, nie viac zbraní,” pridal sa k Radevovi jeho minister obrany Dimitar Stojanov.

Radev sa tiež snaží argumentovať tým, že jadrová mocnosť je neporaziteľná. Dodajme však, že Zelenskému nejde o porážku agresora na jeho území, ale o obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny. Bulharský premiér najnovšie vo svojom vystúpení v parlamente varoval pred rizikom použitia zbraní hromadného ničenia. „Môžeme sa stať svedkami – neželám si to a nemalo by sa to stať – taktického jadrového útoku.” Situáciu označil za veľmi znepokojujúcu a poznamenal, že ukrajinské údery až do hĺbky 2 500 kilometrov na ruskom území sa stali bežnou vecou. Zopakoval pritom svoj názor, že vojenská pomoc Ukrajine len predlžuje boje a zvyšuje hrozbu katastrofickej eskalácie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
vojna na Ukrajine

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.