USA bombardovali Irán päť hodín. Teherán zasiahol americké ciele v dvoch krajinách

Boje medzi Spojenými štátmi a Iránom pokračujú napriek úsiliu sprostredkovateľov o nové prímerie. Americká armáda počas päťhodinovej operácie zasiahla iránske veliteľské centrá, odpaľovacie zariadenia aj systémy protivzdušnej obrany. Teherán odpovedal útokmi na americké vojenské ciele v Bahrajne a Kuvajte. Krajiny juhovýchodnej Ázie varujú, že konflikt ohrozuje svetový obchod, energetiku aj potravinovú bezpečnosť.  

Armáda Spojených štátov v noci na utorok ukončila ďalšiu sériu útokov na ciele v Iráne. Operácia trvala približne päť hodín a podľa amerického Ústredného velenia ozbrojených síl (CENTCOM) mala oslabiť schopnosť Teheránu útočiť na obchodné lode plaviace sa cez strategicky významný Hormuzský prieliv.

Išlo už o desiatu noc po sebe, počas ktorej americké sily podnikli údery na iránske územie.

„Americké ozbrojené sily zaútočili na iránske vojenské veliteľské centrá, námorné kapacity, odpaľovacie zariadenia pre rakety a drony a systémy protivzdušnej obrany,“ uviedlo CENTCOM na sociálnej sieti X.

Americká armáda zároveň vyhlásila, že zostáva pripravená reagovať na to, čo označuje za neopodstatnenú agresiu proti civilným námorníkom snažiacim sa bezpečne preplávať cez prieliv.

Výbuchy na juhu Iránu

Explózie počas noci zaznamenali vo viacerých častiach Iránu. Miestne médiá informovali o výbuchoch v prístavnom meste Čáhbahár pri Ománskom zálive, v okolí Šírázu, na ostrove Kešm a pri meste Bandar Abbás neďaleko Hormuzského prielivu.

Iránske Revolučné gardy krátko nato oznámili odvetné útoky na americké vojenské ciele v Bahrajne a Kuvajte.

Podľa iránskej štátnej agentúry IRNA boli v Bahrajne cieľom dva systémy protivzdušnej obrany a radarové zariadenie. V Kuvajte mali iránske sily zasiahnuť systémy protiraketovej obrany, radary a zariadenia na príjem satelitného signálu.

Revolučné gardy zároveň varovali, že sú pripravené svoje útoky v prípade potreby ešte zintenzívniť.

ASEAN varuje pred následkami pre celý svet

Eskalácia konfliktu vyvoláva rastúce obavy aj ďaleko za hranicami Blízkeho východu. Ministri zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) na výročnom zasadnutí v Manile vyzvali na okamžité a úplné zastavenie bojov.

„Sme hlboko znepokojení z tohto vývoja, ktorý vážne podrýva pokračujúce snahy kľúčových sprostredkovateľov a oslabuje vyhliadku na mierové riešenie prostredníctvom dialógu a diplomacie,“ uviedli ministri v spoločnom stanovisku.

Všetky strany vyzvali na maximálnu zdržanlivosť a na to, aby sa vyhli ďalším krokom, ktoré by mohli situáciu ešte viac vyhrotiť.

Predstavitelia ASEAN upozornili, že konflikt nebude mať iba vojenské následky. Ohroziť môže medzinárodný obchod, dodávky energií aj potravinovú bezpečnosť. Mimoriadny význam preto podľa nich má zachovanie bezpečnosti na mori, slobody plavby a nepretržitého tranzitu lodí a lietadiel cez Hormuzský prieliv.

Prieliv patrí medzi najdôležitejšie námorné trasy na svete. Akékoľvek dlhšie obmedzenie plavby by mohlo narušiť dodávky ropy a plynu a vyvolať ďalší rast cien energií.

Žiadna krajina búrku nezvládne sama

Filipínska ministerka zahraničných vecí Theresa Lazarová na začiatku zasadnutia zdôraznila, že krajiny juhovýchodnej Ázie musia v období globálnych otrasov postupovať spoločne.

„Musíme na tejto ceste pokračovať spoločne, pretože spolupráca už nie je voľbou – ide o strategickú nevyhnutnosť,“ vyhlásila.

„V rozdrobenom globálnom prostredí nedokáže žiadna krajina prekonať tieto búrky sama,“ dodala.

ASEAN združuje 11 krajín vrátane Indonézie, Thajska, Malajzie a Singapuru. Rotujúce predsedníctvo organizácie v súčasnosti zastávajú Filipíny.

Na viacdňovej schôdzke v Manile sa majú zúčastniť aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a jeho rezortní kolegovia z Ruska a Číny. Okrem konfliktu na Blízkom východe budú rokovať o napätí v Juhočínskom mori a o situácii v Mjanmarsku. Zástupcovia tamojšej vojenskej vlády sa na najvyšších zasadnutiach združenia od prevratu nemôžu zúčastňovať.

Návrh na desaťdňové prímerie

Posledné prímerie medzi Washingtonom a Teheránom sa začalo 17. júna po podpise memoranda o porozumení. Dohoda formalizovala dočasné zastavenie bojov a stanovila 60-dňový rámec na rokovania o trvalom riešení.

Pokoj však nevydržal dlho. Už počas prvého júlového týždňa sa po incidentoch v Hormuzskom prielive obnovili vzájomné útoky. Americký prezident Donald Trump 9. júla vyhlásil, že prímerie sa „skončilo“.

Sprostredkovatelia sa napriek pokračujúcim úderom pokúšajú obe strany priviesť späť k rokovaciemu stolu. Iránu predložili návrh na desaťdňové prímerie, ktoré by vytvorilo priestor na obnovenie predchádzajúcej dohody.

Zatiaľ však nie je jasné, či Washington a Teherán návrh prijmú. Pokračujúce americké útoky a iránska odveta v štátoch Perzského zálivu naznačujú, že cesta k upokojeniu konfliktu zostáva veľmi vzdialená.

Témy:
vojna s Iránom

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.