Eurostat: Verejný dlh Slovenska stúpol o takmer tri miliardy. V Európe však patríme k menej zadlženým krajinám

Verejný dlh Slovenska sa za prvé tri mesiace roka zvýšil o takmer tri miliardy eur. Hoci krajina stále nepatrí medzi najzadlženejšie štáty Európskej únie (EÚ), odborníci upozorňujú, že tempo rastu dlhu je varovné. Vyššie zadlženie pritom neznamená len horšie čísla v štatistikách, ale môže ovplyvniť aj úroky z hypoték či množstvo peňazí, ktoré štát investuje do zdravotníctva, školstva a dôchodkov.  

Verejný dlh Slovenska sa na začiatku tohto roka opäť zvýšil. Vyplýva to z najnovších údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat. Na konci prvého štvrťroka 2026 dosiahol dlh verejnej správy 62,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo na konci minulého roka predstavoval 61,4 percenta HDP. V medzikvartálnom porovnaní tak vzrástol o 1,1 percentuálneho bodu.

Takmer tri miliardy za tri mesiace

V peňažnom vyjadrení sa verejný dlh Slovenska počas prvých troch mesiacov tohto roka zvýšil o vyše 2,8 miliardy eur. Kým na konci roka 2025 dosahoval 83,9 miliardy eur, na konci marca už predstavoval 86,8 miliardy eur. Pre porovnanie, za celý rok 2025 dlh stúpol o necelú miliardu eur.

Napriek tomu Slovensko nepatrí medzi krajiny s najrýchlejším rastom zadlženia. Eurostat vo svojej správe uvádza, že najvýraznejšie sa dlh v prvom štvrťroku zvýšil v Maďarsku, Litve, Luxembursku či Írsku. Naopak, Grécko, Bulharsko alebo Holandsko svoje zadlženie znížili.

Pri pohľade na celú Európsku úniu (EÚ) sa zadlžovanie štátov opäť zrýchľuje. Priemerný dlh krajín eurozóny vzrástol na 88,9 percenta HDP, v celej EÚ dosiahol 82,9 percenta HDP. V praxi to znamená, že väčšina európskych krajín dlhuje viac, než predstavuje štyri pätiny hodnoty všetkého, čo ich ekonomiky za rok vyprodukujú.

Najzadlženejším štátom Únie zostáva Grécko, ktorého verejný dlh dosahuje 143,5 percenta HDP. Nasledujú Taliansko (138,9 percenta), Francúzsko (117,6 percenta), Belgicko (109,1 percenta) a Španielsko (101,6 percenta). Na opačnom konci rebríčka sú Estónsko, Dánsko, Bulharsko a Luxembursko, kde dlh nepresahuje 30 percent HDP.

Dlh môže prekročiť 100 miliárd

Samotná výška verejného dlhu však ešte automaticky neznamená problém. Rozhodujúce je, či je krajina schopná svoje záväzky splácať a za akých podmienok si požičiava. Bohaté ekonomiky s vysokou dôverou investorov si často dokážu požičiavať lacnejšie aj pri vyššom dlhu, zatiaľ čo menej dôveryhodné krajiny platia vyššie úroky.

Ako v rozhovore pre Pravdu upozornil ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tempo rastu slovenského dlhu patrí k pomerne rizikovým. „Ešte nedávno, pred covidom, sme mali menej než 50-percentný dlh, dnes je to 60 percent, v roku 2028 môže presiahnuť 70 percent a o ďalších desať rokov sa môžeme priblížiť k 100 percentám HDP,“ priblížil odborník s tým, že možno už budúci rok prekročí dlh symbolickú hranicu 100 miliárd eur.

„Je pravda, že máme nižší dlh ako mnohé krajiny eurozóny, ale to neukazuje celý obraz. Uspokojiť sa s tým je podobné, ako keby sme si povedali, že nevadí, že nám zdochla koza, keď susedovi zdochli dve kozy,“ podotkol ekonóm.

Doplnil, že dôležité je aj to, aká silná je ekonomika, či krajina svoje záväzky dokáže splatiť a či má dostatok peňazí na obsluhu dlhu. „Aj Francúzsko či Taliansko sú ekonomicky podstatne silnejšie ako Slovensko a dokážu takéto dlhové bremeno uniesť. Slovensko by dlh na úrovni Talianska neunieslo,“ uviedol ako príklad Šuster.

Práve úroky z dlhu sú jedným z dôvodov, prečo rast zadlženia pociťujú aj bežní ľudia. Čím viac štát platí za obsluhu dlhu, tým menej peňazí mu zostáva na zdravotníctvo, školstvo, výstavbu ciest či sociálne opatrenia. Ak vláda nechce ďalej zvyšovať zadlženie, často musí šetriť alebo hľadať nové príjmy, napríklad zvyšovaním daní a odvodov.

Vyšší verejný dlh môže zároveň ovplyvniť cenu úverov v ekonomike. Ak investori začnú štátu menej dôverovať, rastú úroky z jeho dlhopisov. To sa následne môže premietnuť aj do drahších hypoték, podnikateľských úverov či financovania samospráv.

Slovensko sa podľa odborníkov nachádza v situácii, keď dlh síce zatiaľ nepatrí medzi najvyššie v Európskej únii, no jeho ďalší rast predstavuje riziko. Krajina zároveň čelí vysokým výdavkom spojeným so starnutím obyvateľstva, zdravotníctvom či dôchodkovým systémom.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
verejný dlh
Slovensko
eurostat
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
HDP

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.