Vysoké školy rušia povinné bakalárky. Študenti dostanú novú možnosť, firmy však varujú pred chaosom

Ešte pred pár rokmi si študenti pri písaní bakalárskych či diplomových prác vystačili s knihami, odbornými článkami a internetovými vyhľadávačmi. Dnes im pri štúdiu čoraz častejšie pomáha aj umelá inteligencia. Mnohé univerzity si preto kladú otázku, či má vypracovanie záverečnej práce rovnakú hodnotu ako pred jej nástupom. Niektoré však konajú razantnejšie a avizujú zásadnú zmenu. Bakalárske práce na konci prvého stupňa vysokoškolského štúdia chcú zrušiť.  

Československým priekopníkom v zrušení bakalárskych a diplomových prác sa stala Vysoká škola ekonomická v Prahe. Ich písanie už pred dvoma rokmi nahradila vypracovaním záverečných projektov. Dôvod bol jednoduchý – spoľahlivo odhaliť text vytvorený umelou inteligenciou (AI) je takmer nemožné. Nedokázali to ani najpokročilejšie antiplagiátorské systémy.

Hlavným dôvodom, prečo sú na umelú inteligenciu prikrátke, je charakter vygenerovaného obsahu. Ten nie je len extraktom textu stiahnutého z nejakej knihy či internetovej stránky, ale je v podstate unikátny. Jednoduché porovnanie obsahu práce a zdroja preto už nie je postačujúce.

Záverečná práca pritom nemá byť len súhrnom toho, čo už napísali iní. Jej cieľom je ukázať, že študent dokáže priniesť nové zistenia, úvahy alebo riešenia. Práve vlastný prínos je jedným z dôvodov, prečo univerzity riešia, ako zachovať hodnotu záverečných prác aj v čase umelej inteligencie.

Niektoré univerzity dokonca zaviedli smernice o tom, ako uvádzať AI v zozname zdrojov – či už v prípade, že si ňou študent pomohol pri kontrole gramatiky, alebo keď v práci použil vygenerovaný text. Jej využívanie nezakazuje ani najväčšia vysoká škola na Slovensku. „Je v poriadku využiť nástroje AI, avšak jedine v súlade s právnymi a etickými zásadami,“ vysvetľuje postoj vedúca oddelenia pre vonkajšie vzťahy Univerzity Komenského v Bratislave Katarína Poláčková.

Nie všetci budúci bakalári či magistri však využívanie umelej inteligencie priznajú. Univerzity, vyučujúci aj samotní študenti preto vedú diskusiu o tom, či je písanie záverečných prác v ére AI ešte stále spravodlivým spôsobom overovania vedomostí a zručností. Na meniacu sa realitu reaguje aj štát. Už od začiatku nového akademického roka totiž na Slovensku začne platiť legislatívna zmena, ktorá vysokým školám umožní ponúknuť študentom na konci štúdia alternatívu k písaniu záverečnej práce.

Po novom tak bakalárska práca nebude automatickou podmienkou ukončenia každého bakalárskeho štúdia. O tom, či ju študenti budú musieť vypracovať, rozhodnú samotné vysoké školy. Pri prakticky zameraných odboroch, ako sú ošetrovateľstvo, fyzioterapia, cestovný ruch či aplikovaná informatika, ako aj pri niektorých magisterských študijných programoch, však bude musieť zostať zachovaná buď záverečná práca, alebo odborná stáž.

Čo na to univerzity?

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa preto v súlade s novým vysokoškolským zákonom od akademického roka 2026/2027 rozhodla zmeniť formu záverečného výstupu zo štúdia. „Väčšina bakalárskych študijných programov už nebude ukončená klasickou bakalárskou prácou,“ hovorí prorektor pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou Andrej Brník.

Študenti budú podľa neho svoje kompetencie preukazovať napríklad záverečnou stážou, portfóliom vlastných prác alebo ďalšími prakticky orientovanými výstupmi. „Nepôjde však o jednotný model pre všetky študijné programy,“ dodáva s tým, že každý z nich má špecifické potreby.

Na zmenu sa od septembra pripravuje aj Univerzita Komenského. „Presná implementácia na UK bude závisieť od metodických usmernení ministerstva, pričom univerzita legislatívne zmeny sleduje a pripravuje ich v spolupráci s fakultami a externými partnermi,“ približuje Poláčková s tým, že škola zmenu víta.

Aj Žilinská univerzita v Žiline plánuje umožniť študentom ukončiť štúdium inou formou ako bakalárskou či diplomovou prácou. Aktuálne podľa prvého prorektora a prorektora pre vzdelávanie UNIZA Vladimíra Konečného prebiehajú prípravy, ktorých cieľom je spustiť možnosť ukončiť štúdium prostredníctvom stáže v akademickom roku 2027/2028.

Na Slovenskej technickej univerzite (STU) sú podľa hovorcu Juraja Rybanského už dlhé roky záverečné práce absolventov priamo orientované na prax. „Viac ako 50 percent záverečných prác v prvom stupni štúdia a približne 90 percent záverečných prác v druhom stupni štúdia má na STU experimentálny alebo praktický charakter, len malá časť má teoretický, rešeršný charakter,“ uvádza.

Na škole sa už pracuje na nastavení podmienok pre záverečné stáže a fungovať by mali od septembra 2027. „Z nášho uhla pohľadu momentálne situáciu vnímame tak, že ide len o zoficiálnenie už skutkového stavu, čo pre študenta znamená, že bude mať oficiálne na výber v rámci študijného plánu medzi bakalárskou prácou a záverečnou stážou,“ uviedla hovorkyňa Strojníckej fakulty STU Renáta Sovišová.

Môže za to AI?

Na otázku, či za zmenou stojí aj rozmach umelej inteligencie, Sovišová pripustila, že ide o jeden z dôvodov. Upozorňuje však, že väčšina záverečných prác sa skladá z dvoch častí – teoretickej a praktickej. „V praktickej časti študenti robia návrh vlastného riešenia, konštrukciu zariadenia, experimenty alebo testy. To je čisto ich tvorivá a nami ľahko odkontrolovateľná časť práce, v ktorej preukazujú svoje schopnosti,“ vysvetľuje.

Hoci umelá inteligencia je jedným z faktorov, ktoré prispeli k zmene aj v Trnave, hlavný dôvod je podľa Brníka iný. „Skutočným dôvodom je snaha hodnotiť to, čo absolvent naozaj vie robiť. V mnohých odboroch je dnes pre zamestnávateľov hodnotnejšie vidieť reálne výsledky práce, skúsenosť z praxe alebo kvalitné portfólio než klasickú akademickú prácu,“ hovorí.

Ministerstvo školstva za hlavný cieľ novinky považuje snahu posilniť prepojenie vysokoškolského vzdelávania s praxou. „Rastúca dostupnosť nástrojov umelej inteligencie je taktiež jedným z dôvodov tejto legislatívnej zmeny,“ píše rezort v stanovisku k novému zákonu, ktorý umožňuje voľbu záverečnej stáže.

Pokiaľ sa študent aj rozhodne pre bakalársku či diplomovú prácu, neznamená to, že ju bude písať klasickou formou. „V prípade medikov môže forma záverečnej práce predstavovať napríklad súbor chorobopisov pacienta, v prípade právnikov komplexnú prípadovú štúdiu konkrétneho skutkového stavu s riešením založeným na analýze právnej úpravy, odborných názorov a rozhodovacej praxe súdov a podobne,“ uvádza rezort konkrétne príklady.

Limitované kapacity

To, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako efektívne riešenie, má aj svoje úskalia. Otázne napríklad je, či dokážu univerzity zabezpečiť kvalitné miesta pre všetkých stážistov. Kľúčovými hráčmi v tomto procese budú podľa STU priemyselní partneri. Hovorca vysokej školy vysvetľuje, že by uvítali oficiálnu informačnú kampaň, ktorá by zvýšila nielen povedomie vo firmách, ale aj vo verejnosti. „Nevznikali by otázky, či si študenti nevyberajú stáž ako ľahšiu cestu k titulu,“ dopĺňa.

„Ak sa dostatočne nespresnia podmienky realizácie stáží, veľký počet študentov a nulová motivácia firiem bude problémom. Aj preto zatiaľ firmy neprejavujú o takúto formu ukončenia štúdia veľký záujem,“ upozorňuje Sovišová zo Strojníckej fakulty STU.

Na základe spätnej väzby od firiem fakulta konštatuje, že zamestnávatelia majú o podobe záverečných stáží určitú predstavu. Nie je však isté, či sa táto predstava zhoduje s tým, akú mal zákonodarca pri príprave novej legislatívy. „Pokiaľ máme správne informácie, tak ani samotné firmy nevedia, čo sa od nich očakáva a aká má byť ich úloha v tomto smere,“ dodáva Sovišová.

Firmy pritom tvrdia, že je dôležité, aby boli jasne definované očakávania, ciele stáže a kompetencie, ktoré má študent získať. „Zároveň by pomohlo administratívne zjednodušenie celého procesu, keďže množstvo byrokracie dnes odrádza najmä menších zamestnávateľov,“ priblížila hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová.

Rozhodne veľkým prínosom by podľa asociácie boli motivačné nástroje zo strany štátu, ako napríklad daňové zvýhodnenia alebo príspevky na mentorovanie študentov. Pripomína, že stáž je pre zamestnávateľov ideálnou príležitosťou zaujať študentov a vychovať si potenciálnych budúcich kolegov.

„Ak chceme zabezpečiť kvalitnú stáž, počas ktorej sa budú študentom venovať skúsení zamestnanci namiesto práce na komerčných projektoch, je potrebné im to nejako kompenzovať, keďže takáto stáž predstavuje pre firmu reálne náklady,“ dodáva Filová.

Podobne opisuje situáciu so stážami na Slovensku aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). „V súčasnosti by pravdepodobne nebolo reálne zabezpečiť kvalitnú záverečnú prax pre všetkých vysokoškolských študentov. Kapacity sa výrazne líšia podľa regiónu, študijného odboru aj veľkosti podnikov,“ upozorňuje hovorkyňa RÚZ Petra Podhorcová.

S Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) sa zhodujú aj v potrebe vytvoriť motivačné nástroje. Ak má byť podľa únie odborná prax reálnou a kvalitnou alternatívou k záverečnej práci, musí vzniknúť funkčný systém spolupráce medzi vysokými školami a zamestnávateľmi. Tí by sa pritom mali zapájať už do tvorby a aktualizácie študijných programov.

Stáže potrebujú pravidlá

„Inšpirovať sa môžeme aj systémom duálneho vzdelávania na stredných školách. Ten ukázal, že prepojenie školy a praxe môže prinášať dobré výsledky, no nevybudovalo sa iba prijatím zákona,“ dopĺňa Podhorcová.

Podľa RÚZ bude potrebné vytvoriť online platformu, ktorá prepojí vysoké školy, študentov a firmy ponúkajúce stáže. Ponuky by mali byť ľahko dostupné a spĺňať jasne stanovené pravidlá, aby mohli plnohodnotne nahradiť záverečné práce. Organizácia preto hľadá riešenie spolu s Technickou univerzitou v Košiciach a rokuje o ňom aj s ministerstvom školstva.

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá novinku zavedie od septembra, už svoj systém fungovania prispôsobila. „Pripravili sme systém, v ktorom má každý študent akademického garanta aj mentora z praxe. Výstupy podliehajú kontrole originality, hodnoteniu a obhajobe pred komisiou rovnako ako klasické záverečné práce,“ uviedla univerzita. Cieľom je podľa nej zabezpečiť, aby nový model nebol jednoduchšou cestou k získaniu titulu, ale iným spôsobom preukázania rovnakých vzdelávacích výstupov.

Zároveň univerzita nepredpokladá, že všetci študenti budú chcieť písanie záverečnej práce vymeniť za inú formu ukončenia štúdia. „V niektorých študijných programoch bude dostupné portfólio prác, v iných si študenti budú môcť zvoliť klasickú záverečnú prácu. Preto neočakávame, že by všetci smerovali k rovnakému typu ukončenia štúdia,“ uvádza Brník.

Študenti budú mať navyše možnosť zabezpečiť si vhodné pracovisko aj individuálne, pričom bude musieť spĺňať odborné kritériá a schváliť ho bude musieť univerzita.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
bakalárske práce
diplomové práce
študenti
umelá inteligencia
vysoké školy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.