Minister Šutaj Eštok prehral ďalší súd. Odvolanie policajného viceprezidenta Kišša bolo nezákonné
obchodnyregister
2026.07.23.
Rezort vnútra už prehral spor o odstavenie vyšetrovateľa Ďurku. Teraz neuspel ani v prípade bývalého viceprezidenta.
Správny súd v Bratislave dnes zrušil rozhodnutie ministerstva vnútra o odvolaní bývalého prvého viceprezidenta Policajného zboru Branka Kišša a vrátil vec rezortu na ďalšie konanie. Ide o ďalší v sérii súdnych neúspechov ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) v sporoch s takzvanými čurillovcami – policajtmi, ktorých po nástupe do funkcie odstavil.
Súd zároveň vymedzil, kde má vedenie rezortu voľnú ruku a kde nie. Samotnú organizačnú zmenu, ktorou minister zrušil funkcie viceprezidentov, podľa rozsudku súd preskúmavať nemôže – ide o rozhodnutie v kompetencii ministra.
Ministerstvo však podľa súdu pri jej realizácii nezohľadnilo postavenie konkrétnych dotknutých osôb. Kišš mal v čase vydania personálneho rozkazu status chráneného oznamovateľa.
Ministerstvo vnútra proti rozsudku môže podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR. Doručením rozsudku však nadobúda platnosť a prípadné prijatie do konania o sťažnosti môže mať odkladnú účinnosť.
O reakciu sme požiadali aj zástupkyňu ministerstva vnútra Ľubicu Zoňovú, tá nás však odkázala na tlačové oddelenie.
Bývalý policajný viceprezident Kišš rozhodnutie privítal. „Rozhodnutie súdu je v intenciách toho, čo hovorili moji právni zástupcovia, aj v intenciách toho, čo hovoril Úrad na ochranu oznamovateľov a v úplnom rozpore s tým, čo tvrdil minister Matúš Šutaj Eštok.“
Ako sa Kišš ocitol v Banskej Bystrici
Kišš získal ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov v polovici októbra 2023, teda ešte pred nástupom novej vlády. Šutaj Eštok zrušil jeho pracovné miesto organizačným opatrením 26. októbra, deň po vymenovaní vlády, s účinnosťou od 1. novembra. Personálny rozkaz vydal 27. októbra – s účinnosťou od 31. októbra bol Kišš odvolaný z funkcie prvého viceprezidenta a od 1. novembra preložený na výkon služby na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Banskej Bystrici.
Kišš pred súdom rozporoval aj to, že umiestnenie na stredné Slovensko bolo nezákonné – zákon totiž hovorí, že ho mali umiestniť na mieste, kde mal určené vykonávať štátnu službu, čo bola Bratislava. Kišš považoval za nereálne, že by polícia nemala v Bratislave žiadne voľné miesto, kam by ho vedela umiestniť.
Rovnakým opatrením skončil aj druhý viceprezident Damián Imre. Banská Bystrica je od Kiššovho bydliska vzdialená približne 200 kilometrov.
Kišš od začiatku tvrdil, že šlo o odvetu za jeho status oznamovateľa, ktorá ho mala motivovať podať výpoveď.
Prvé rozhodnutie padlo už v novembri 2023
Kiššov prípad prešiel dvoma súdnymi vetvami. Mestský súd Bratislava IV vydal 9. novembra 2023 neodkladné opatrenie, ktorým Kiššovi umožnil vrátiť sa na pôvodné miesto. Sudca Michal Kubiš oba rozkazy považoval za neplatné, keďže minister vopred nepožiadal o súhlas Úrad na ochranu oznamovateľov. Kišš sa do práce vrátil nasledujúci deň.
Šutaj Eštok vtedy namietal, že mestský súd nemal kompetenciu konať a rozhodovať mal správny súd, pretože vzťah príslušníka Policajného zboru k rezortu nie je pracovnoprávny, ale verejnoprávny. Poukázal aj na to, že konajúci sudca bol spolužiakom Kiššovho advokáta Petra Kubinu.
Dnes však na správnom súde padol rozsudok v neprospech ministerstva.
Séria sporov s oznamovateľmi
Kiššova kauza nie je izolovaná. Úrad na ochranu oznamovateľov uložil ministerstvu vnútra pokutu 90-tisíc eur za dočasné pozbavenie výkonu služby skupiny policajtov okolo Jána Čurillu a neskôr ďalších 70-tisíc eur za personálne rozkazy o ich preradení bez súhlasu úradu. Rezort proti druhej pokute podal žalobu na správny súd a rozhodnutie úradu označil za tendenčné.
V novembri 2025 Správny súd v Bratislave konštatoval, že postup ministerstva, ktorým obišlo Úrad na ochranu oznamovateľov, bol nezákonný – išlo o prípad vyšetrovateľa Pavla Ďurku. V júni 2026 rezort vzal kasačnú sťažnosť v tejto veci späť s odôvodnením, že voči Ďurkovi bolo vznesené nové obvinenie a vydal nový personálny rozkaz. Ministerstvo pritom naďalej trvá na tom, že pri dočasnom pozbavení výkonu služby postupovalo zákonne aj bez súhlasu úradu.