Ficova vláda je hlučne suverénna voči spojencom. Keď ide o Rusko, je nemá a krotká (komentár Petra Weissa)
obchodnyregister
2026.07.23.
Nezáleží na tom, koľkokrát sa Robert Fico stretne s Vladimirom Putinom. Podkladanie sa Kremľu Slovensko nechráni. Neprináša bezpečnosť, rešpekt ani osobitné zaobchádzanie.
Autor je bývalý politik a bývalý veľvyslanec v Maďarsku a v Českej republike
Štvrtá vláda Roberta Fica rada hovorí o suverénnej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Prípad ruského kybernetického útoku na Slovensko však ukázal, že táto suverenita sa neuplatňuje podľa závažnosti zásahu do našich štátnych záujmov, ale podľa toho, kto je jeho pôvodcom a ako sa dá politicky využiť doma na oslovenie voličstva.
Keď premiér pred rokom zbadal príležitosť obviniť britskú vládu z ovplyvňovania slovenských volieb prostredníctvom finančnej podpory kampane na zvýšenie účasti mladých ľudí, reagoval okamžite, hlasno a konfrontačne.
Prečítajte si tiež:
Ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo britského veľvyslanca, Robert Fico hovoril o zasahovaní veľmoci do vnútorných záležitostí Slovenska, ktoré si vyprosuje. A kauzu využil aj na útok proti mimovládnym organizáciám, opozícii a „progresívcom“.
Nešlo pritom o žiadne preukázané financovanie politickej strany, ani o zásah do štátnych systémov. Išlo o niekoľko tisíc libier od britského ministerstva zahraničných vecí, ktoré použili dve mimovládne organizácie na podporu volebnej účasti. Napriek tomu vláda vytvorila obraz útoku na slovenskú suverenitu a živila ho dlhé týždne.
Útok na výkon štátnej moci
Keď však Európska únia označila Slovensko za jeden z cieľov kybernetických operácií skupiny Turla, riadenej podľa spoločného stanoviska členských štátov 16. centrom ruskej FSB, vláda mlčala.
Nezvolala tlačovú konferenciu, občanom nevysvetlila rozsah incidentu, nepredvolala ruského veľvyslanca a nevyslala ani jasný politický signál, že útok cudzej tajnej služby na slovenské štátne siete je neprijateľný.
Ministerstvo zahraničných vecí existenciu útoku potvrdilo až po otázkach novinárov. To je mimoriadne výrečný obraz uplatňovania suverenity Ficovou vládou. Voči spojencom je hlučná a agresívna, voči Ruskej federácii nemá a opatrná.
Prečítajte si tiež:
Kybernetické prenikanie do vládnych sietí pritom nie je nejaká diplomatická nepríjemnosť alebo propagandistický incident. Ide o priamy zásah do schopnosti štátu chrániť svoje rozhodovanie, diplomatické informácie, obranné kapacity, kritickú infraštruktúru a hospodárske záujmy.
Je to útok na výkon štátnej moci, a teda na samotnú suverenitu Slovenskej republiky. Vláda darmo argumentuje, že Slovensko sa predsa pripojilo k spoločnému vyhláseniu a sankciám Európskej únie. To je síce pravda, ale ňou sa iba zastiera pokrytectvo jej politickej rétoriky.
Keď sa to vláde hodí, Brusel označuje za cudziu, priam nepriateľskú mocnosť, ktorá nám diktuje a obmedzuje našu suverenitu. Keď však treba jasne pomenovať bezprecedentný ruský kybernetický útok a niesť politickú zodpovednosť pred vlastnými občanmi, schová sa za spoločný európsky postup.
Ficova ústretovosť ku Kremľu nás nechráni
V Bruseli vláda potichu súhlasí s tým, že za útokom stojí ruská štátna bezpečnostná služba. Doma sa však správa tak, aby túto informáciu čo najmenej počuli voliči Smeru, SNS a Hlasu. Dôvod je zrejmý. Robert Fico roky ponúka politický príbeh, podľa ktorého je hlavnou hrozbou pre Slovensko progresivistický Západ, Brusel, mimovládne organizácie, médiá a opozícia.
Rusko v tomto príbehu vystupuje ako partner so správnymi konzervatívnymi hodnotami, s ktorým treba udržiavať nadštandardné vzťahy, ktorému treba rozumieť a ktorého agresiu proti Ukrajine treba neustále relativizovať domnelými historickými krivdami, bezpečnostnými obavami a údajnými provokáciami Západu.
Prečítajte si tiež:
Otvorené pomenovanie ruského útoku by tento príbeh rozbilo. Vláda by musela vlastným voličom povedať, že ústretovosť voči Kremľu Slovensko nechráni. Musela by priznať, že ani Ficove stretnutia s Vladimirom Putinom, ani návštevy predstaviteľov Smeru a SNS v Moskve, ani demonštratívne kontakty Ľuboša Blahu so šéfom ruskej civilnej rozviedky Sergejom Naryškinom nezabezpečili Slovensku osobitné zaobchádzanie.
Jednoducho, ruské tajné služby nás považujú za cieľ rovnako ako ostatné členské štáty Európskej únie a NATO. Potvrdzujú, že aj Slovensko je na zozname nepriateľských štátov Ruskej federácie, čo ako sa premiér podkladá vojnovému podpaľačovi Vladimirovi Putinovi.
Niekoľkonásobné zlyhanie
Práve preto je vládne mlčanie úzko spojené aj so súbojom o proruského voliča. Smer si nemôže dovoliť ponechať Republike monopol na obhajobu politiky Ruskej federácie. Keby Fico začal hovoriť o Rusku ako o bezpečnostnej hrozbe, riskoval by, že časť jeho voličov odíde k Milanovi Uhríkovi.
Preto sa vláda radšej tvári, že mimoriadne vážny útok ruskej štátnej moci je iba technický incident, ktorý netreba politicky dramatizovať. To odhaľuje účelovosť celej suverenistickej politiky súčasnej vládne koalície i jej prezidenta. Suverenita nie je pre vládu princípom, ktorý sa dôsledne uplatňuje na všetky štyri svetové strany, ale nástrojom politickej mobilizácie.
Prečítajte si tiež:
Používa ju proti tým, ktorých môže označiť za nepriateľov bez rizika straty voličov. Neuplatňuje ju však voči štátu, ktorého propaganda, autoritársky model a nepriateľstvo voči EÚ a liberálnej demokracii sú blízke zmýšľaniu významnej časti vládnej koalície.
Výsledkom je niekoľkonásobné zlyhanie vládnej garnitúry. To demokratické spočíva v tom, že vláda občanov aktívne neinformovala o vážnom zásahu cudzej mocnosti do štátnych systémov. Verejnosť nemusela poznať utajované technické detaily, mala však právo vedieť, čo sa stalo, aké inštitúcie boli ohrozené a čo štát urobil na ich ochranu.
Príležitosť precitnúť z ilúzie
Politické zlyhanie spočíva v dvojitom metri. Vláda reaguje agresívne na nepreukázané alebo zveličené zásahy západných spojencov, ale bagatelizuje preukázané nepriateľské operácie Ruska. Tým ukazuje, že jej rétorika o suverenite je pokrytecká a podriadená volebnému kalkulu.
Bezpečnostné zlyhanie spočíva v tom, že vláda nepredstavila jasné opatrenia, nezvolala Bezpečnostnú radu štátu a nevysvetlila, či boli ohrozené štátne tajomstvá, kritická infraštruktúra alebo strategické podniky. Zároveň pokračuje v citlivých kontaktoch s ruskými predstaviteľmi, akoby sa nič nestalo.
Diplomatické zlyhanie spočíva v tom, že si nepredvolala ruského veľvyslanca, hoci tento nástroj bez váhania použila proti britskému spojencovi. Slovensko tým vyslalo signál, že voči Rusku má podstatne vyšší prah tolerancie než voči vlastným partnerom a spojencom.
Prečítajte si tiež:
A zahraničnopolitické zlyhanie spočíva v strate dôveryhodnosti. Naši spojenci vidia štát, ktorý v Bruseli podporí spoločnú reakciu proti Ruskej federácii, ale doma sa bojí túto politiku otvorene obhajovať. Rusko zasa vidí vládu, ktorá si ani po jeho vážnom útoku netrúfa ohroziť nadštandardné vzťahy s Moskvou.
Ruský kybernetický útok ukázal, že Slovensko patrí medzi štáty, proti ktorým Moskva vedie nepriateľské spravodajské operácie. Nezáleží na tom, koľkokrát sa Robert Fico stretne s Vladimirom Putinom, koľkokrát Ľuboš Blaha odcestuje do Moskvy alebo koľkokrát vládni politici zopakujú, že Rusko treba chápať.
Pre voličov vládnych strán, ktorí ospravedlňujú ruskú agresiu proti Ukrajine a odmietajú pomoc jej obrane, je to príležitosť precitnúť z nebezpečnej ilúzie. Podkladanie sa Kremľu Slovensko nechráni. Neprináša bezpečnosť, rešpekt ani osobitné zaobchádzanie. Prináša iba vládu, ktorá sa hlučne rozdrapuje voči spojencom a tichučko prikrčená znáša útok mocnosti, ktorá pokladá EÚ za úhlavného nepriateľa a netají sa cieľom ju rozložiť.