Tibor Gašpar sa pre kauzu Očistec nechystá odstúpiť. Mám viac podporovateľov, ako bolo respondentov, reaguje na prieskum
obchodnyregister
2026.07.23.
„Možno Winnetou mal úhlavných nepriateľov v osadníkoch,” reagoval obžalovaný Tibor Gašpar na slová Bernarda Slobodníka, že Andrej Kiska bol „úhlavným nepriateľom” niekdajšieho policajného prezidenta.
Politik Smeru Tibor Gašpar sa z funkcie podpredsedu parlamentu nechystá odstúpiť ani po nedávnom prieskume agentúry AKO pre Joj 24, podľa ktorého si šesť z desiatich Slovákov myslí, že by tak mal pre kauzu Očistec urobiť. Pred súdom aktuálne stojí jedenásť obžalovaných a Gašpar je jedným z nich.
Keď ho Aktuality.sk požiadali o reakciu, povedal, že ďakuje všetkým, ktorí mu vyjadrujú podporu. „A môžem povedať, že ich je viac ako tých tisíc, ktorí boli, vraj, respondentmi tohto prieskumu,“ dodal. Informácia o výsledkoch prieskumu prišla v čase, keď policajný exfunkcionár, exnominant, ale aj bývalý sponzor Smeru Bernard Slobodník vypovedal na súde v kauze Očistec o tom, ako mala fungovať zločinecká skupina na najvyšších poschodiach polície.
Prieskum sa uskutočnil v polovici júna 2026. Na priamu otázku, či by mal alebo nemal Tibor Gašpar pre spomínanú kauzu odstúpiť z postu podpredsedu parlamentu, odpovedala kladne väčšina (59,9 %) opýtaných. Opačný názor má 19,2 % oslovených.
Prečítajte si tiež:
Vynášanie informácií aj plnenie úloh
Tri pojednávacie dni vypovedal obžalovaný Slobodník o tom, ako mala fungovať zločinecká skupina v polícii v čase, keď bol policajným prezidentom Tibor Gašpar.
Pokyny ľuďom na nižších pozíciách mali podľa neho rozdávať nitriansky podnikateľ blízky Smeru Norbert Bödör spolu so šéfom polície. Zo strany ďalších členov skupiny dochádzalo k vynášaniu informácií, k zasahovaniu do konkrétnych káuz aj k prijímaniu a rozdávaniu úplatkov.
Vo štvrtok bývalý riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície NAKA Slobodník hovoril o bode 19 obžaloby, podľa ktorého vysokí policajní funkcionári nosili na šieste poschodie budovy Transpetrolu informácie z rôznych živých káuz, často súvisiacich s politicky exponovanými osobami ako prezident Andrej Kiska, Igor Matovič, ale napríklad aj Boris Kollár.
Informácie sa mali dotýkať konkrétnych káuz – napríklad Váhostav, Interstore Goup, KTAG, s.r.o., a ďalších. Okrem vynášania informácií mali policajní funkcionári dostávať od Bödöra ako človeka mimo policajných štruktúr úlohy, komu v rámci vyšetrovania pomôcť a koho naopak kompromitovať. Cieľom bol profit, alebo spoločenská a politická diskriminácia vybraných ľudí.
Svoju právomoc verejných činiteľov mali zneužívať nielen Tibor Gašpar, Slobodník, ktorý sa k tomu ako jediný priznáva, ale aj vtedajší šéf NAKA Peter Hraško a Róbert Krajmer, vtedy šéf Národnej protikorupčnej jednotky NAKA, a Marián Zetocha, bývalý funkcionár odboru podpory riadenia NAKA. V tomto bode obžaloby je zahrnutý aj Dušan Kováčik, ktorý mal údajnú zločineckú skupinu podporovať zo svojej vtedajšej pozície špeciálneho prokurátora. Okrem Slobodníka všetci vinu odmietajú, čo vyhlásili aj v úvode súdneho procesu.
Exprezident Kiska ako úhlavný nepriateľ
Slobodník vo štvrtok opäť pripomínal prípad firmy KTAG a s ňou spojených podozrení. Šlo o spoločnosť spojenú s menom prezidenta Andreja Kisku, ktorý v roku 2014 porazil Roberta Fica v prezidentských voľbách. Tibor Gašpar o Kiskovi podľa Slobodníka hovoril ako o „úhlavnom nepriateľovi” a o človeku, ktorý škodí vtedajšej vláde.
„V tejto veci bol ozaj enormný tlak vyvíjaný zo strany pána Gašpara a pána Bödöra,“ vypovedal aj vo štvrtok v súvislosti s daňovou kauzou exprezidenta.
Andrej Kiska si v rokoch 2013 a 2014 ešte ako kandidát na prezidenta republiky, a súčasne spolumajiteľ a v tom čase i konateľ KTAG, nechal platiť časť predvolebnej kampane svojou firmou. Spoločnosť si potom tieto výdavky účtovala do nákladov a vypýtala si dokopy vratku DPH za vyše 150-tisíc eur. Vratky neboli nikdy vyplatené.
V tom čase daniari vo firme vykonali daňové kontroly. Prvá sa uskutočnila v roku 2014. Šlo o kontrolu oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za apríl 2014. Tento nadmerný odpočet vo výške 146-tisíc eur vznikol hlavne z faktúr na propagáciu mena Andrej Kiska. Daňový úrad firme KTAG vratku DPH neuznal a nevyplatil, firma zároveň musela doplatiť 9-tisíc eur a zaplatiť penále 15-tisíc eur.
Cca tri roky po podaní obžaloby v kauze Očistec, kde Kiska figuruje medzi poškodenými, bol exprezident v októbri 2024 právoplatne odsúdený na dvojročnú podmienku.
Jeho odsúdením argumentuje na súde Gašparov advokát Para. „Kiska bol odstíhaný za daňovú trestnú činnosť.” Súdy na východe podľa neho neuverili obhajobe exprezidenta, že bol obeťou „mafie v polícii”, o ktorej je kauza Očistec.
Úhlavných nepriateľov má možno Winnetou, zľahčoval Gašpar
„Možno v nejakom filme, možno nejaký Winnetou mal úhlavných nepriateľov v osadníkoch. Ale ja sa vyjadrím vecne. Mnohé tvrdenia pána Slobodníka sú v rozpore s už objektívne vykonanými dôkazmi,” reagoval obžalovaný Tibor Gašpar na slová Bernarda Slobodníka, že Andrej Kiska bol v čase, keď bol jedným z politických oponentov Roberta Fica (Smer), jeho „úhlavným nepriateľom”.
Prokurátor Bohdan Čeľovský práve pri bode 19 sám vyzval Slobodníka, aby špecifikoval, čo za informácie mali obžalovaní nosiť Norbertovi Bödörovi. Reagoval tak na kritiku zo strany obhajcov ďalších obžalovaných, ktorí nevedia, čoho presne sa mali dopustiť a ako sa obvineniam brániť.
Slobodník tvrdil, že nešlo len o slovné informácie, ale aj listiny z policajnej databázy. On sám mal na stretnutiach poskytovať informácie z mesačných rozborov činnosti jednotky, ktorú viedol, zo štvrťročných hlásení, ale aj správ analýz, ktoré mu ku konkrétnym prípadom pripravili vyšetrovatelia alebo operatívni pracovníci, ktorí na nich robili.
Na poradách s Gašparom a Bödörom sa podľa Slobodníka objavovali aj Hraško a Krajmer. „Nebol som nikdy prítomný celého obsahu, ako napríklad pán Hraško a Krajmer “dokladovali”, ale zrejme len tak ako aj ja,” povedal.
„Nebol som prítomný pri tom, keď by pán Kováčik niečo “dokladoval” pánovi Gašparovi alebo pánovi Bödörovi,” hovoril. Už v pondelok zmiernil Slobodník svoje pôvodné výpovede, keď dosvedčoval, že Kováčika raz osobne stretol v budove Transpetrolu. Na súde si už istý nebol. Napriek tomu hovoril, že z počutia vedel, že so „skupinou” komunikuje aj Kováčik. Slobodník však preňho podľa vlastných slov nebol partnerom.
Prokurátor: Slobodník zotrval na svojich výpovediach
Na viaceré otázky na konkrétnosti a detaily zo strany spoluobžalovaných či ich advokátov Slobodník reagoval slovami, že si „nespomína”, „nepamätá” alebo jednoducho „nevie”.
Jeho advokát Ján Dulovič to zdôvodňoval časovým odstupom od udalostí, kauza Očistec sa týka rokov 2014 až 2018. „Klient v zásade potvrdil svoje predchádzajúce výpovede. V častiach, v ktorých sa odchýlil, za mňa dôkladne a presvedčivo vysvetlil, prečo vypovedal v prvej výpovedi inak ako v následných výpovediach,” povedal.
Reagoval tak na situáciu, keď Slobodník najskôr vôbec nespomínal jeden z úplatkov ani to, že sa o peniaze podelil s podriadeným Romanom Stahlom, aktuálne rovnako obžalovaným v kauze, a tiež so znalcom v prípade Váhostav.
Dulovič za podstatné považuje, že Slobodník pomerne podrobne vypovedal o okolnostiach úplatkov aj o konkrétnych kauzách.
Prokurátor Bohdan Čeľovský si rovnako myslí, že Slobodník, ktorý figuruje v kauze ako spolupracujúci obvinený, vypovedal presvedčivo. „Obžalovaný Slobodník zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania, výrazne sa neodchýlil a odpovedal aj na otázky,” zhodnotil stručne po troch dňoch výpovede obžalovaného a zároveň kľúčového svedka.
O tom, či Slobodníkova výpoveď oslabila obžalobu vo vzťahu k bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, zatiaľ prokurátor špekulovať nechcel.
Tibor Gašpar si naopak myslí, že niektoré tvrdenia Slobodníka sú „absurdnosťami”.
„Mnohé tvrdenia pána Slobodníka sú v rozpore s už objektívne vykonanými dôkazmi,” reagoval vo štvrtok. Dodal, že on bude na rozdiel od Slobodníka, ktorého výpovede boli „veľmi všeobecné”, vypovedať „veľmi konkrétne”.
So svojím advokátom Marekom Parom avizovali, že už budúci pondelok (27.7.) a utorok (28.7.), keď má proces pred senátom sudcu Petra Pulmana pokračovať, sa aj novinári dozvedia viac.
Jeden z úplatkoch Slobodník odmieta
Slobodník sa vo štvrtok vyjadril aj k bodu 20 obžaloby. Ten popisuje skutok, ku ktorému sa ako jedinému z tých, ktoré sa ho dotýkajú, nepriznal. Podľa obžaloby mal od začiatku roka 2018 do augusta 2019 dostávať od Františka Böhma (zomrel vo februári 2021, spáchal samovraždu – pozn. red.) cez vtedajšieho šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa pravidelný mesačný paušál – 10-tisíc eur.
„Odmena“ mala byť za to, že Slobodník z titulu funkcie riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA zabezpečí pre Böhma bezproblémový priebeh jeho podnikania v biznise s pohonnými hmotami, pri ktorom malo dochádzať k nelegálnym aktivitám. Slobodník mal v prípade neželaného záujmu polície zabezpečiť, aby nedošlo k ohrozeniu Böhmovo podnikania a jeho záujmov. Za celé obdobie malo ísť o úplatok v sume vyššej ako 133-tisíc eur.
„Tento skutok som nespáchal. Nikdy som nedostával od Makóa pravidelné mesačné platby – je to lož,” vyhlásil pred súdom. Böhm podľa neho nemal dôvod posielať mu paušál, ku koncu obdobia spomenutého v obžalobe už totiž Slobodníkovi „bežalo ukončenie služobného pomeru”.
Prečítajte si, čo Slobodník vypovedal o zločineckej skupine v polícii:
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si o úplatkoch, ku ktorým sa Bernard Slobodník priznal aj o kauze Váhostav:
Prečítajte si tiež: