Správca jaskyne prezradil tajomstvo, ktoré bežní návštevníci nezažijú

Správca najznámejšej a najdlhšej jaskyne Slovenského krasu Domica Ottó Lörincz ju pozná ako vlastnú dlaň. Nečudo, pomaly je jeho druhým domovom. Porozprávali sme sa s ním o tom, ako sa k práci správcu dostal, ako vníma návštevníkov či netopiere.  

Rozhovor prebehol na vonkajšej lavičke vo vstupnom areáli jaskyne Domica. Podzemie ho lákalo už od mladosti a strávil v ňom niekoľko rokov. Najväčšie vrásky na čele mu nerobia netopiere, jaskyňa ani vrtochy prírody, ale návštevníci.

Ako je to s teplotou v jaskyni?

Tá sa mení. Ten rozdiel možno až tak necítiť, ale ak tu niekto pôsobí takmer celoročne, pamätá si v lete ten rozdiel oproti januáru, keď tam nie je žiadny ruch. Nie je to priepastný rozdiel, ale ten januárový vzduch takpovediac reže pľúca.

Zvyknete ešte sprevádzať návštevníkov? Alebo už ani veľmi nie?

Ja už málo sprevádzam. Sezónu väčšinou ťahajú brigádnici. Občas sa stane, že je väčší nápor, prídu naraz väčšie skupiny, tak jednu skupinu berie kolega a druhú ja. Správcovia jaskýň málokedy sprevádzajú. Možno desať- až pätnásťkrát za sezónu. Ja keď idem do jaskyne, tak za návštevníkmi, a to vtedy, ak sa robí plavba.

Domica je známa aj plavbou po podzemnej riečke Styx. Lenže to závisí od výšky hladiny. Tento rok v nej vôbec nie je voda. Od čoho to závisí?

Viac-menej od množstva snehu v zime. Ide aj o to, koľko je pôdnej vlahy. Teraz je väčší problém, no stále je to o zime. Keď je plná snehu, ako si pamätáme z minulosti, vtedy je najväčší predpoklad, že v riečke Styx bude voda. Ale je to len predpoklad. Lenže teraz je také suché obdobie, že deficit vlahy v pôde je veľký a treba, aby sa znížil. Až potom sa my v jaskyni „priživujeme“ na prebytku vlahy, ktorý už pôda neprijme.

Správca Domice Ottó Lörincz považuje jaskyňu za svoj druhý domov.

Máte nejaký rituál, ktorý si vychutnáte vtedy, keď v jaskyni nie sú žiadni ľudia?

To sa mi stáva bežne. Jaskyňa nie je len o sprevádzaní. Je aj o technických zásahoch, najmä pokiaľ ide o bežnú dennú údržbu. Staráme sa napríklad aj o osvetlenie. Priznám sa, že sa veľmi teším na okamihy, keď v jaskyni nie sú ľudia. Návštevníci niekedy dokážu človeka psychicky zdeptať.

Aj dnes som tu mal prípad pani, ktorá si kupovala lístok a popritom sa trikrát pýtala, či je v jaskynnej riečke voda. Pritom je na ozname jasne napísané, že nie. A ja jej neviem povedať ani len rok, kedy tam voda bude. Slušne som jej odpovedal. No po tretej otázke som jej odvetil, že počasie zatiaľ neriadim. To ju nahnevalo a potom som v očiach takých ľudí za drzého.

Koniec sezóny je pre mňa ako spasenie, lebo podobné veci sa mi denne stávajú aj desaťkrát. Popri tom sú tu aj telefonáty, väčšina s rovnakou otázkou. Nie je naším cieľom vychovať z každého návštevníka doktora prírodných vied. Ale stačí trochu rozmýšľať.

Mohla by jaskyňa za určitých okolností, napríklad nebodaj v prípade vojny, slúžiť ako kryt či úkryt?

Podľa mňa čisto teoreticky áno. Doteraz som o tom nerozmýšľal. Viem, že počas druhej svetovej vojny Sovieti využívali jaskyňu viac-menej ako maštaľ pre kone. Presnejšie jej vstupnú časť v bezprostrednej blízkosti východu. Či to robili preto, že to bolo tiché miesto, alebo naozaj ako úkryt pre kone, to ťažko povedať. Ale je to historický fakt.

Píše sa, že bola obývaná neolitickým človekom. Ten žil približne pred 6-tisíc rokmi. Čo sa týka odborného zatriedenia, už to bol moderný človek, teda Homo sapiens sapiens. Hovorím to preto, lebo jaskyňu vtedy ľudia využívali ako miesto na prezimovanie seba aj svojich stád. Netreba si však predstavovať, že v nej žili celých 365 dní v roku. Už pestovali aj akési obilie, pásli stáda, tak čo by počas leta robili v jaskyni? Možno sa tam išli akurát na chvíľu ochladiť.

Domica patrí medzi naše najkrajšie jaskyne. Nájdete tu rôznu výzdobu, kvaple aj stopy po historickom ľudskom osídlení.

Nezasahuje vám práca do súkromného života a domácnosti?

Niekedy áno. Už desaťročia platí, že počas pondelkov máme voľný deň a jaskyňa je zatvorená. Napriek tomu sa mi už stalo, že pri mojom dome zastavil autobus s turistami. Neviem, odkiaľ zistili, kde bývam, a chceli odo mňa, aby som ich sprevádzal. A to mi prekáža. Prípadne mi služobný telefón vyzváňa večer a ľudia si zisťujú veci, ktoré si v dnešnej dobe hravo nájdu aj na internete.

Prekáža mi aj to, keď idem na nákup, niekto ma v obchode spozná a opýta sa, čo nové v jaskyni. Ja tak ako väčšina ľudí nechcem pracovné veci ťahať domov. Ale priznávam, že to asi súvisí aj s vekom a časom stráveným v jaskyni.

Takže doma nechcete o jaskyni ani počuť?

Najradšej by som sa od toho všetkého vypol. Rád robím v záhrade, kosím. V zime treba kúriť, takže aj to ma celkom baví. Pondelky mám vždy voľné, už som si na to zvykol. Ak treba niečo vybaviť na úradoch, cez víkend sa to aj tak nedá. Jeden deň je síce málo, ale pravidelne chodím v septembri na dovolenku. K Jadranskému moru, do Čiech či Rumunska. Máčanie sa v mori nie je pre mňa, skôr spoznávanie.

Určite nemáte núdzu ani o rôzne príhody s návštevníkmi…

Už sa mi stalo, že mi jeden Poliak sľúbil, že mi rozbije tvár. A to len preto, že sa správal nevhodne. Keď som ho upozornil, aby bral ohľad na ostatných ľudí, výsledok bol taký, ako som spomenul. Potom mi jedna pani poďakovala, že som ho upozornil. Dala mi vizitku s tým, že ak bude treba, dosvedčí, ako to naozaj bolo.

Ľudia, žiaľ, často nerešpektujú zákaz dotýkania sa kvapľov v jaskyni. Stáva sa kadečo. Jednému pánovi spadol do vody fotoaparát. Tam, žiaľ, neviem pomôcť. Približne pred mesiacom niekomu vypadla na chodníku v jaskyni platobná karta. Našťastie ju našiel sprievodca a doniesol ju. Potom volal dotyčný pán a pýtal sa, či náhodou nie je u nás. Opýtal som sa ho, ako sa volá. Jeho meno bolo zhodné s menom na karte a vedeli sme mu ju vrátiť.

Na druhej strane návštevníci pomerne často zabúdajú mikiny a vetrovky. Ak sa stane, že dieťa ide s rodičmi do jaskyne o deviatej a o dvanástej si spomenie, že tam nechalo bundu, už nevieme pomôcť. Je to na poctivosti návštevníkov, ktorí nájdené veci odovzdajú.

K jaskyniam takmer neodmysliteľne patria netopiere. Ako je to s nimi v Domici?

Chodia sem ľudia, ktorí sa venujú sledovaniu netopierov pomocou fotopascí, ale netopier spoločnosť človeka nevyhľadáva. Počas sezóny, keď je turistický ruch, si v jaskyni nájdu miesta, kde ich neruší svetlo ani pach ľudí. S úsmevom možno povedať, že netopiere majú trochu iné nosy ako my. V tomto období sa zdržiavajú v nesprístupnených častiach jaskyne. Ťažko povedať, koľko ich tu presne je. Ale máme ich v hojnom počte, čo je dobre.

Máte v jaskyni obľúbené miesto?

Samozrejme. Na úseku plavby, kde zo stropu visia naozaj jedinečné útvary. A aj nad Dómom indických pagod sa jedna časť volá Turecký cintorín. Sú to naozaj sympatické miesta s bohatým výskytom zaujímavých kvapľov.

Neprekvapilo vás niekedy v jaskyni niečo neočakávané?

Pokiaľ ide napríklad o zvuky, tak nie. V tomto som dosť radikálny. Viem, že sa buď približuje nejaký kolega, alebo počuť šum netopierích krídel. Kvapkanie je v jaskyni prirodzený jav a človek ho dokonca rád počúva.

Môže prevádzku jaskyne ovplyvniť aj počasie?

Môže. Väčšinou ide len o obyčajné vrtochy počasia, no ak k nim dôjde práve vtedy, keď sa plavíme, môže nastať problém. Boli už také dni, že pol dňa sme boli v prevádzke a druhú polovicu sme museli prevádzku prerušiť. Kvôli prírodnej príčine – záplavám. Ak je v jaskyni možná plavba, máme rezervu hladiny približne 15 centimetrov na príjem ďalšej vody. A keď sa spustí stacionárna búrka, keď mrak vysype celý svoj obsah priamo nad nami, dochádza k záplave. Lebo spomínaných 15 centimetrov pritekajúca voda hravo pohltí. Keď priteká ďalej, zaplavené zostávajú už aj chodníky. Vtedy už nevieme sprevádzať. Je to samozrejme aj nebezpečné. V takom čase hrozí aj zásah elektrickým prúdom.

Krušné chvíle zažívame aj kvôli návštevníkom, keďže niektorí z nich to nechápu. V jaskyni už máme určité orientačné body, podľa ktorých vieme posúdiť situáciu. Sprievodca vie, že jeho skupina už kritické miesto prešla, ale ďalšia ešte nie, a dá znamenie. A vtedy je problém oznámiť návštevníkom, ktorí prišli až z druhého kúta Slovenska, že sa, žiaľ, musia otočiť a ísť navštíviť inú jaskyňu. Oni sú pritom už nastavení na to, že absolvujú plavbu. Nechápu, že nie sme ochotní plaviť sa vtedy, keď by sme tým ohrozili životy návštevníkov.

Domica patrí medzi naše najkrajšie jaskyne. Nájdete tu rôznu výzdobu, kvaple aj stopy po historickom ľudskom osídlení. Kvôli nedostatku vody je plavba na podzemnej riečke Styx nemožná.

Ako dlho robíte správcu jaskyne Domica?

Som tu 24. rok. K tejto práci som sa dostal tak, že môj predchodca odchádzal do dôchodku. Bol vypísaný konkurz a ja som sa prihlásil. Bolo nás päť uchádzačov a vybrali si mňa. V tom čase som pracoval v bani v Nižnej Slanej. Už vtedy bolo cítiť, že to ide dolu vodou. Preto som sa prihlásil do spomínaného konkurzu. Navyše som rodák z Kečova a jaskyňa sa nachádza v kečovskom chotári.

Takže k podzemiu máte určitý vzťah?

Áno. Mám rád podzemie aj tiché obdobie jaskyne. Turistický ruch v závere sezóny človeku trochu zapôsobí na psychiku. Na druhej strane, ak zoberiem do úvahy posledné tri roky, zniesli by sme aj viac návštevníkov. Je to však podobné ako v niektorých svetových destináciách. Turistov potrebujú, ale na druhej strane už aj prekážajú.

Pamätám si aj pokojnejšie obdobia. S úsmevom sa dá povedať, že brigádnici, ktorí už niekoľko rokov chodia v lete robiť sprievodcov, sú napokon celkom radi, že sa vracajú do školy. Za dva až tri mesiace toho majú dosť. Niekedy si to odskáču, keď natrafia na návštevníkov, ktorí nemajú svoj deň. Nechcem, aby to vyznelo tak, že som proti tomu, aby sem ľudia chodili. No niekedy je to s nimi naozaj náročné.

Jaskyňa je každoročne v decembri a januári zatvorená. Je to tak kvôli netopierom?

Áno, aj. Ale aj kvôli revitalizácii mikroklímy, lebo, ako som spomínal, ovzdušie v jaskyni sa časom trochu znehodnocuje. Aj z rôznych predpisov vyplýva, že minimálne na jeden mesiac musia byť jaskyne zatvorené. Nám to vychádza na zimné obdobie. Ľadové jaskyne sú otvorené len niekoľko mesiacov v roku. Tam ide aj o revitalizáciu ľadovej výplne. Ale u nás v Domici treba brať do úvahy fakt, že ak sa počas horúčav otvoria dvere do jaskyne, je to, akoby ste tam teplý vzduch fúkali sušičom na vlasy.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Domica
netopiere
jaskyňa
plavba
Styx

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.