WHO varuje pred nárastom západonílskej horúčky v Európe. Štáty majú zintenzívniť monitoring komárov a osvetu

WHO varuje pred rastúcimi prípadmi západonílskej horúčky v Európe. Žiada prísnejšie sledovanie komárov aj lepšiu informovanosť obyvateľov o ochrane.  

Európsky regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyzval krajiny na dôslednejšie sledovanie výskytu komárov a intenzívnejšie informovanie verejnosti o možnostiach ochrany pred uštipnutím. Reaguje tak na rastúci počet prípadov západonílskej horúčky v niektorých častiach Európy, informuje o tom tlačová agentúra TASR s odvolaním sa na údaje Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Podľa WHO sa práve začína obdobie, keď sa toto ochorenie v regióne typicky šíri.

• Európsky regionálny úrad WHO žiada krajiny intenzívnejšie monitorovať výskyt komárov.
• V Grécku evidujú dvadsaťjeden prípadov západonílskej horúčky, väčšinou neuroinvazívnych.
• Západonílska horúčka sa v Európe šíri najmä uštipnutím komármi počas sezóny.
• Približne jeden zo stopäťdesiatich nakazených rozvinie život ohrozujúcu neurologickú formu.
• Sedemdesiat až osemdesiat percent infikovaných neprejavuje žiadne klinické príznaky ochorenia.

Organizácia upozorňuje, že celkové riziko nákazy zostáva pre väčšinu obyvateľov nízke. Každý, kto žije alebo cestuje do oblastí s výskytom ochorenia, by však mal aktívne znižovať riziko uštipnutia komármi a vedieť rozpoznať príznaky infekcie u seba aj u blízkych.

Nárast v Grécku

Najvýraznejší nárast zaznamenalo v uplynulom období Grécko. K 22. júlu tam bolo evidovaných 21 prípadov západonílskej horúčky, pričom 14 z nich pribudlo len za posledný týždeň. U 20 z týchto 21 pacientov došlo k rozvoju závažných neuroinvazívnych foriem ochorenia, ako sú encefalitída či meningitída, a 13 ľudí naďalej zostáva v nemocničnej starostlivosti.

Najrozsiahlejšiu geografickú oblasť výskytu choroby nahlásili úrady v Taliansku. Tam potvrdili infekciu u 21 osôb v 17 rôznych oblastiach krajiny. Jednotlivé prípady sa objavili aj v Španielsku, Rumunsku a Severnom Macedónsku.

Sezóna nákazy

Západonílska horúčka sa v Európe šíri najmä prostredníctvom uštipnutia komármi počas sezóny, ktorá trvá zvyčajne od neskorej jari do konca jesene. Najviac prípadov býva zaznamenaných v mesiacoch júl až september. Špecifická kauzálna liečba vírusu v súčasnosti neexistuje, zdravotníci preto pristupujú k tlmeniu symptómov a pri ťažších priebehoch k podpore životných funkcií v nemocničnom prostredí.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge pripomenul, že západonílska horúčka nie je novým ochorením, no klimatické zmeny podľa neho menia podmienky jej šírenia na kontinente. Uviedol, že väčšina infekcií má mierny priebeh, avšak približne u jedného zo 150 nakazených môže dôjsť k rozvoju závažnej formy ochorenia postihujúcej nervový systém, ktorá môže ohroziť život pacienta.

Odporúčané opatrenia

Kluge zároveň zdôraznil význam jednoduchých preventívnych krokov, ktoré dokážu výrazne znížiť riziko nákazy. Patria k nim nosenie oblečenia zakrývajúceho čo najväčšiu časť tela, používanie repelentov proti hmyzu a odstraňovanie či čistenie stojatých vodných plôch v okolí domu, kde sa komáre môžu množiť. Medzi ďalšie odporúčania patrí obmedzenie pobytu vonku za svitania a súmraku, keď sú komáre najaktívnejšie, ako aj inštalácia sieťok na okná a dvere či používanie závesov nad posteľami.

Západonílska horúčka je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré sa klinickým obrazom podobá chrípke. Jeho pôvodcom je vírus West Nile (West Nile Virus – WNV), ktorý bol po prvý raz izolovaný v roku 1937 u pacientky v oblasti západného Nílu v Ugande. Najčastejšími prenášačmi tohto vírusu sú komáre rodu Culex.

Ako sa prenáša

Komár sa stáva prenášačom po tom, čo sa živí krvou infikovaného vtáctva. Následne môže vírus odovzdať človeku alebo iným cicavcom. V ojedinelých prípadoch bol zaznamenaný aj prenos prostredníctvom transplantácie orgánov, počas tehotenstva alebo pri dojčení. Ochorenie sa však nešíri pri bežnom kontakte medzi ľuďmi.

WHO uvádza, že 70 až 80 percent infikovaných nemá žiadne klinické príznaky. U zvyšku sa môže objaviť horúčka, bolesť hlavy, výrazná únava, bolesti svalov a kĺbov, nevoľnosť či vracanie. V zriedkavých prípadoch lekári popisujú aj kožnú vyrážku alebo zväčšenie lymfatických uzlín.

Pri najťažších formách ochorenia sa zaznamenali vysoké horúčky, stuhnutie šije, dezorientácia, triaška, kŕče, svalová slabosť či paralýza, pričom pacienti môžu upadnúť až do kómy.