Zatiaľ čo Európa horí, Trump podkúril svetu na dvoch frontoch. Účet za vojnu a clá zaplatíme v obchodoch (zahraničný výber)

Protestujúca drží transparent počas vypočutia senátneho rozpočtového výboru o žiadosti prezidenta USA Donalda Trumpa o dodatočné financovanie ministerstva obrany vo Washingtone, D.C., USA, 21. júla 2026.
Zdroj: REUTERS/Eric Lee

Ropa je opäť drahšia

Odpoveď Teheránu na seba nenechala dlho čakať. Iránska armáda oznámila spustenie novej vlny odvetných útokov bezpilotnými lietadlami, ktoré mierili na americké vojenské inštalácie v Bahrajne a Jordánsku.

Paralelne s tým sa ďalšia dráma odohráva vo vodách Červeného mora. Jemenskí povstalci Húsíovia, ktorí sú dlhodobo podporovaní a vyzbrojovaní Iránom, rozšírili svoje operácie a začali blokovať prístup k kľúčovým saudskoarabským prístavom. Situácia eskalovala presným zásahom dvoch saudskoarabských ropných tankerov.

Tento incident mal okamžitý dopad na globálne trhy a vyhnal cenu medzinárodnej referenčnej zmesi ropy Brent vysoko nad psychologickú hranicu sto dolárov za barel. Zatiaľ čo strategický prieliv Báb el-Mandeb sa pomaly stáva neprejazdnou vojnovou zónou, cez neďaleký Hormuzský prieliv prešiel podľa najnovších satelitných dát za jediný deň len jediný ropný tanker. Kľúčová obchodná trasa je tak zdanlivo opäť paralyzovaná.

Použiť chcú iránske aktíva

Administratíva vo Washingtone sa však v iránskej otázke nespolieha len na hrubú vojenskú silu. Prezident oznámil kontroverzný plán, ktorým chce kompenzovať škody na zničených lodiach a znehodnotených nákladoch. Tieto účty majú byť podľa Bieleho domu plne hradené zo zmrazených iránskych aktív, ktoré majú Spojené štáty už desaťročia pod svojou kontrolou. Hoci presná suma nie je známa, odhady hovoria o sto miliardách dolárov.

Americký prezident Donald Trump.
Zdroj: reuters

Tento krok však v Iráne vyvolal okamžitú kritiku. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí označil americký zámer za extrémne nebezpečný precedens a varoval svet pred následkami tejto podľa neho otvorenej krádeže. Paradoxne, práve tieto zmrazené fondy mali byť pôvodne kľúčom k mieru. Ešte v júni podpísané memorandum o porozumení totiž zaväzovalo USA sprístupniť tieto financie výmenou za okamžité zastavenie vojenských operácií z iránskej strany.

Rozhoduje nútená práca

Súbežne s eskaláciou na Blízkom východe americká exekutíva zásadne mení svoju obchodnú politiku. V týchto dňoch nadobúdajú účinnosť nové colné sadzby zamerané na desiatky zahraničných partnerov Spojených štátov. Týmto krokom administratíva reaguje na februárové rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý zrušil predchádzajúce plošné clá z dôvodu prekročenia prezidentských právomocí. Súčasné opatrenia už teda nie sú plošné, ale legislatívne sa opierajú o závery rozsiahleho medzinárodného vyšetrovania.

Vláda tvrdí, že tieto nové clá zavádza preto, aby donútila iné krajiny prestať využívať nútenú prácu pri výrobe tovarov. Tieto nové poplatky navyše začnú platiť presne v momente, keď sa skončia tie staré, takže americký trh nezostane ani na chvíľu bez ochrany.

Prečítajte si tiež:

Spojené štáty si tentoraz rozdelili svojich partnerov do viacerých kategórií. Základná desaťpercentná sadzba zasiahne 17 kľúčových svetových hráčov, vrátane Európskej únie, Kanady, Spojeného kráľovstva, Mexika či Indonézie. Do tejto skupiny spadá aj ďalšia desiatka štátov, ktoré s Washingtonom podpísali záväzné dohody o riešení nútenej práce.

Ešte prísnejšia sadzba vo výške dvanásť a pol percenta však dopadne na ďalších 43 krajín. Medzi nimi figuruje Čína, Japonsko, Južná Kórea a Austrália, keďže podľa amerického vyšetrovania neurobili dostatok pre okamžitú nápravu svojich priemyselných reťazcov.

Našli sa však aj štáty ako India, Honduras, Srí Lanka či Trinidad a Tobago, ktoré si stihli od júnových predbežných výsledkov vyšetrovania včas presadiť lokálne zákazy nútenej práce. Vďaka tomu si na poslednú chvíľu vyrokovali zníženú sadzbu.

USA a nátlak idú ruka v ruke

Nové opatrenia prinášajú aj špecifické výnimky pre komodity. Tovary spadajúce pod staršie obchodné dohody zostávajú naďalej chránené, a Spojené štáty museli ustúpiť aj pri surovinách, ktoré na domácej pôde jednoducho nevedia vyrobiť, akými sú napríklad korok z Portugalska či vzácne drahokamy.

Obchodná ofenzíva sa však týmto krokom nekončí. Úrad amerického obchodného zástupcu už potvrdil ďalšie prebiehajúce vyšetrovania. Jedno z najzásadnejších sa zameriava na štrukturálnu nadprodukciu, čo môže už v blízkej budúcnosti priniesť ešte ničivejšie clá pre mnohé ázijské a európske štáty.

Iné podrobné preverovanie sleduje nemecké a potenciálne aj francúzske praktiky v cenotvorbe lukratívnych farmaceutických výrobkov. Na jasnú ukážku toho, aké odhodlanie momentálne vo Washingtone vládne, stačí spomenúť stredajšie uvalenie drastického dvadsaťpäťpercentného cla na brazílsky export po ukončení ročného preskúmavania ich obchodných praktík. Spojené štáty v priebehu niekoľkých dní jasne demonštrovali, že neváhajú siahnuť po celej škále dostupných nátlakových nástrojov.

Európa bojuje so skutočnými plameňmi

Kým Washington zapaľuje geopolitické a ekonomické konflikty, juh Európy bojuje s tými skutočnými, a to v historických rozmeroch. Rekordné vlny horúčav s teplotami siahajúcimi k 40 stupňom Celzia premenili kontinent na sud prachu. Španielsko, kde tento rok ľahlo popolom už viac ako 125-tisíc hektárov pôdy, muselo v regióne Madridu vyhlásiť stav národnej núdze a do boja s ohňom, ktorý si vyžiadal evakuáciu desaťtisícov ľudí, nasadilo armádu.

Pohľad na lesný požiar šíriaci sa po pohorí Burgohondo v Ávile v Španielsku 23. júla 2026.
Zdroj: REUTERS/Ana Beltran

S podobnými scénami zápasí aj Taliansko. Na Sicílii a v Kalábrii zasahujú tisícky hasičov nielen proti extrémnemu počasiu, ale podľa miestnych úradov aj proti podpaľačom. Tí pri zakladaní požiarov neváhali siahnuť po extrémnych metódach, akými sú horľavinou nasiaknuté handry pripevnené na chvosty túlavých mačiek.

Mimoriadne dramatická situácia sa odohráva aj vo Francúzsku, ktoré už tento rok zaznamenalo vyše tristo lesných požiarov, čo je viac než trojnásobok bežného ročného priemeru. Najväčšia pozornosť sa aktuálne sústreďuje na obľúbený turistický polostrov Cap Ferret neďaleko Bordeaux. Pre rýchlo postupujúce plamene a reálnu hrozbu, že oheň odreže jedinú prístupovú cestu na pevninu, tamojšie úrady spustili masívnu evakuáciu 40-tisíc obyvateľov a turistov, pričom mnohých dovolenkárov museli zachraňovať priamo po mori na evakuačných člnoch.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v zúfalej situácii aktivoval mechanizmus civilnej ochrany Európskej únie a požiadal o medzinárodnú pomoc. Na jeho výzvu obratom zareagovalo vyslaním špeciálnych hasičských lietadiel a ťažkých vrtuľníkov niekoľko európskych krajín, vrátane Slovenska, Česka či Portugalska. Júl 2026 tak svetu naplno ukazuje svoju deštruktívnu tvár – či už prostredníctvom neúprosných klimatických extrémov ničiacich starý kontinent, alebo zdrvujúcich politických rozhodnutí hroziacich globálnou krízou.

O čom sme ešte tento týždeň písali:

• Diplomatická prestrelka: Premiér Robert Fico vysvetľuje nedorozumenie s francúzskym veľvyslanectvom, ktoré vo svojom vyhlásení zaradilo Slovensko do takzvanej Koalície ochotných. Predseda vlády našu účasť v zoskupení podporujúcom vojensky Ukrajinu rázne poprel, potvrdil udržanie doterajšieho kurzu a komunikačný šum podráždene označil za „detské hry na vysokej úrovni“.

Prečítajte si tiež:

• Futbal, Trump a Falklandy: Na medzinárodnej scéne nečakane ožil dvesto rokov starý územný spor o Falklandské ostrovy. To, čo sa začalo ako provokatívny transparent argentínskych futbalistov po víťaznom semifinále majstrovstiev sveta, prerástlo do diplomatickej roztržky, z ktorej ťaží Donald Trump – ten totiž neváha využiť podporu Argentíny ako nástroj mocenského nátlaku na vzdorovité Spojené kráľovstvo.

Prečítajte si tiež:

• Ruské superjachty v Turecku: Zamierili sme aj na pobrežie obľúbeného letoviska Bodrum, ktoré sa stalo luxusným útočiskom pred západnými sankciami. V tureckých vodách totiž momentálne bok po boku kotví hneď niekoľko obrovských plavidiel popredných ruských oligarchov vrátane Romana Abramoviča, pričom najväčšiu pozornosť púta jachta Victoria, ktorú podľa zistení investigatívcov využíva najbližšie okolie Vladimira Putina.

Prečítajte si tiež:

Fotografia týždňa:

Turisti sledujú horiaci lesný požiar v lesnej oblasti neďaleko Arcachonskeho zálivu z Gujan-Mestras, 24. júla 2026.
Zdroj: REUTERS/Stephane Mahe

Čo nás ešte čaká:

• Zástupcovia 125 členských štátov Medzinárodného trestného súdu (ICC) budú v sídle OSN hlasovať o tom, či odvolajú z funkcie hlavného žalobcu Karima Khana vyšetrovaného pre nevhodné správanie voči podriadenej. Stane sa tak prvýkrát počas 24-ročnej existencie súdu.
• Uskutoční sa preložená slávnostná večera Združenia korešpondentov Bieleho domu. Americký prezident Donald Trump oficiálne potvrdil, že sa na nej osobne zúčastní a vystúpi s prejavom. Pôvodnú večeru prerušila 25. apríla streľba, ktorá sa strhla na kontrolnom stanovišti pred hlavnou sálou.
• Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán, prvýkrát po 16 rokoch v pozícii opozičného politika, vystúpi s každoročným prejavom k maďarskej menšine v rumunskom meste Tusványos. Každoročne sa tam koná hudobno-diskusný festival. Nový predseda maďarskej vlády Péter Magyar na podujatie nebol pozvaný. Organizátorov kritizoval, že z tradičného fóra pre dialóg urobili akciu strany Fidesz.
• Slovenský prezident Peter Pellegrini odcestuje na štvordňovú návštevu Čínskej ľudovej republiky. Stretne sa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, premiérom Li Čchiangom a predsedom parlamentu Čao Le-ťim.
• Súdny termín v kauze vydania influencerov Andrewa a Tristana Tateovcov zadržaných v USA do Británie.
• Rozlúčka s americkým republikánskym senátorom Lindseym Grahamom, ktorý nečakane zomrel vo veku 71 rokov. Telesné pozostatky senátora s vojenskými poctami prepravia do Rotundy Kapitolu USA vo Washingtone. Následne sa v Národnej katedrále uskutoční hlavný spomienkový obrad, na ktorom s prejavom vystúpi aj americký prezident Donald Trump.
• Bezpečnostná rada OSN začne neverejné rokovania s cieľom vybrať nového generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Súčasný šéf OSN António Guterres ukončí svoje druhé funkčné obdobie 31. decembra 2026.