Viaceré strany, ktorých bilbordy vidno popri cestách, by sa do parlamentu vôbec nedostali.
Najnovší prieskum verejnej mienky ukazuje, že víťazom volieb by sa v júli stalo opozičné Progresívne Slovensko (PS) Michala Šimečku s pohodlným náskokom pred vládnym Smerom-SD Roberta Fica.
Celoslovenský reprezentatívny prieskum robila agentúra AKO pre televíziu JOJ 24 v dňoch 8. až 14. júla 2026 na vzorke 1 000 respondentov. Účastníci odpovedali na otázku: „Skúste si predstaviť, že by sa parlamentné voľby do NR SR konali najbližší víkend. Ktorú stranu alebo hnutie by ste volili?“
Z výsledkov zisťovania vyplýva, že k volebným urnám by prišli zhruba dve tretiny (65,3 %) rozhodnutých voličov. Takmer každý desiaty (9,9 %) by voliť nešiel. Nepatrný zlomok ľudí (1,8 %) nechcel na otázku odpovedať a takmer štvrtina (23 %) respondentov sa nevedela vyjadriť, koho by volila.
PS rastie, Smer stráca
Medzi rozhodnutými voličmi si prvé miesto upevnilo PS, ktoré by získalo 20,8 % hlasov. Oproti predchádzajúcemu mesiacu ide o nárast o 0,8 percentuálneho bodu. Na druhom mieste skončil Smer-SD, ktorého podpora klesla na 17,3 %. Oproti júnu tak vládna strana prišla o 1,3 percentuálneho bodu.
Tretiu pozíciu si drží hnutie Republika Milana Uhríka so ziskom 9,7 %, čo predstavuje mierny nárast o 0,2 percentuálneho bodu.
Súboje o percentá sa odohrávajú na ďalších priečkach – opozičná SaS (8,8 %) Branislava Gröhlinga predbehla vládny Hlas-SD (8,5 %) Matúša Šutaja Eštoka. Do parlamentu by sa bezpečne dostalo aj Hnutie Slovensko Igora Matoviča, ktoré zaznamenalo medzimesačný nárast o 0,7 bodu a dosiahlo rovných 8 %. Zoznam parlamentných strán uzatvárajú KDH Milana Majerského so ziskom 7,7 % a Demokrati Jaroslava Naďa s podporou 5,8 %.
Opäť pred bránami parlamentu
Slovenská národná strana (SNS) Andreja Danka by podobne ako v júni zostala mimo parlamentu. So ziskom 4,8 % jej na prekročenie päťpercentného kvóra chýbajú dve desatiny percenta.
Bránami Národnej rady (NR) SR by neprešli ani Maďarská aliancia (2,8 %) Lászlóa Gubíka, Právno na Pravdu (2,8 %) Zoroslava Kollára, Sme rodina (2,2 %) Borisa Kollára či iné menšie politické subjekty.
Zoskupenie strán okolo Smeru bez šance na zloženie vlády
Prepočet voličských preferencií na mandáty ukazuje, že súčasná vládna garnitúra by pri takomto rozložení síl nedokázala vládnuť. Strana Smer-SD by získala 31 mandátov a Hlas-SD 15 mandátov.
Ako upozorňuje samotná agentúra AKO, aj keby sa tieto dve strany spojili s hnutím Republika (17 mandátov), na zostavenie koalície by to nestačilo, keďže by spoločne disponovali len 63 hlasmi. Na nadpolovičnú väčšinu je pritom potrebných aspoň 76 kresiel.
Opozičné subjekty by na tom boli o poznanie lepšie, no ani ich cesta k vláde by nebola úplne priamočiara. Zoskupenie strán PS (35 mandátov), SaS (15 mandátov), KDH (13 mandátov) a Demokrati (10 mandátov) by v parlamente obsadilo spoločne 73 kresiel. K získaniu potrebnej parlamentnej väčšiny by tak museli prizvať Hnutie Slovensko, ktoré by disponovalo 14 mandátmi.
Prečítajte si tiež:
Unikátny model
V našom unikátnom modeli vám prinášame aj pohľad na to, ako sa podpora jednotlivých strán vyvíja už od volieb. Viac o modeli sa dozviete tu.