EÚ na žiadosť USA odkladá zverejnenie satelitných snímok Perzského zálivu

EÚ dočasne spomalila sprístupnenie satelitných záberov z Perzského zálivu po žiadosti USA. Krátky odklad má znížiť riziko ich vojenského zneužitia.  

Európska únia vyhovela požiadavke Spojených štátov, aby o 24 hodín posunula sprístupnenie satelitných záberov z oblasti Perzského zálivu. Vyplýva to z rozhodnutia zverejneného v úradnom vestníku EÚ, na ktoré sa odvolala agentúra AFP.

• Európska únia schválila dvadsaťštyrihodinový odklad zverejňovania satelitných záberov Perzského zálivu.
• Spojené štáty požiadali Kaju Kallasovú o dočasné oddialenie dát z programu Copernicus.
• Rada Európskej únie označila krátky odklad satelitných dát za nevyhnutné bezpečnostné opatrenie.
• Copernicus zostáva civilným programom s verejným prístupom, v citlivých zónach podlieha obmedzeniam.
• Americké a iránske jednotky pokračujú v útokoch napriek prímeriu, čím zvyšujú regionálne riziká.

Podľa tohto dokumentu americkí predstavitelia oslovili koncom júna šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú so žiadosťou, aby únia dočasne oddialila publikovanie dát z európskeho programu monitorovania Zeme Copernicus. Týkalo sa to konkrétne snímok zo satelitov Sentinel-1 a Sentinel-2 nad oblasťou Perzského zálivu, kde prebiehajú iránske a americké útoky a kde Washington uplatňuje námornú blokádu iránskych prístavov.

Obavy z možného zneužitia

Rada Európskej únie v rozhodnutí z 13. júla konštatovala, že krátky odklad zverejňovania týchto satelitných dát považuje za nevyhnutný bezpečnostný krok. Cieľom je podľa nej zabrániť tomu, aby snímky využil akýkoľvek tretí štát alebo neštátny aktér spôsobom, ktorý by mohol ohroziť záujmy EÚ a jej členských krajín v regióne, prípadne záujmy ich spojencov.

Rozhodnutie sa týka len časového posunu sprístupnenia údajov, nie ich úplného zablokovania. Copernicus je civilný program, ktorý bežne poskytuje satelitné dáta širokej verejnosti aj odborným inštitúciám, v prípade citlivých oblastí však EÚ môže pristúpiť k dočasným obmedzeniam.

Konflikt v zálive

Napätie v regióne eskalovalo po tom, ako 28. februára americké a izraelské ozbrojené sily zaútočili na Irán, čo podľa zhrnutia AFP vyvolalo otvorenú vojnu na Blízkom východe. Iránska strana následne uzavrela strategický Hormuzský prieliv a podnikla útoky na krajiny v okolí Perzského zálivu.

Boje sa podarilo na určitý čas obmedziť vďaka dohodám o prímerí, ktoré Teherán a Washington dosiahli v apríli a potom opäť v júni v rámci memoranda o porozumení. Tieto dohody však konflikt úplne nezastavili a mali skôr formálny charakter.

Obnovené útoky napriek prímeriu

V praxi totiž podľa AFP obe strany pokračovali v ozbrojených operáciách aj počas deklarovaného prímeria. Spojené štáty začiatkom júla naplno obnovili vojenské operácie proti Iránu. Washington to odôvodnil tým, že ide o odvety za iránske útoky na lode v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčovou trasou pre svetový obchod s ropou.

Teherán reagoval odpálením rakiet a nasadením bezpilotných lietadiel proti americkým základniam na území štátov Perzského zálivu. Tieto incidenty ďalej prehlbujú bezpečnostné riziká v regióne, ktoré stáli aj za americkou žiadosťou o dočasné zadržanie zverejnenia satelitných snímok Copernicus.