Krásny zabijak žerie už aj naše lesy. Odborník z SAV: Až čas ukáže, aké veľké škody dokáže spôsobiť

Škodca krasoň jaseňový má na Slovensku premiéru a preto až čas ukáže, aké veľké škody v lesoch a parkoch narobí. Prítomnosť chrobáka, ktorý je mimoriadne nebezpečný, oficiálne potvrdili len pred pár dňami. Vyberá si len určité druhy drevín, ktoré dokáže zničiť. Akú hrozbu predstavuje podľa odborníka Pavla Mereďu zo Slovenskej akadémie vied (SAV)?  

Video

Krasoň jaseňový (Agrilus planipennis) je na Slovensku!

Krasoňa jaseňového identifikovali na našom území po prvý raz, objavil sa vo východoslovenskej obci Streda nad Bodrogom neďaleko hraníc s Maďarskom. Do lapačov zachytili už 18 dospelých jedincov a zaznamenali aj prvé napadnuté stromy so živými larvami. Hmyz s kovovým leskom si vyberá „do čoho sa zakusne“. Napáda len chionant virgínský a jasene, ktorých rastie na Slovensku niekoľko druhov.

Ako uviedol pre Pravdu vedecký pracovník Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV Pavol Mereďa, v tuzemskej voľnej prírode sa vyskytujú tri pôvodné druhy jaseňov a jeden nepôvodný. Do prvej skupiny patria jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia) a jaseň mannový (Fraxinus ornus), do druhej jaseň pensylvánsky (Fraxinus pennsylvanica) zo Severnej Ameriky.

Zďaleka to nie je všetko. Známy je aj nepôvodný druh jaseň americký (Fraxinus americana L.), no jeho výskyt je u nás otázny. Okrem neho sa v arborétach a botanických záhradách pestujú aj ďalšie druhy.

Prečo si vyberá jasene

Odborníci sa obávajú, že ak sa chrobák u nás rozšíri, spôsobí obrovské škody. Jasene čelia masívnemu odumieraniu v Európe už viac ako desať rokov, no nie kvôli krasoňovi. Ten však celú situáciu môže ešte zhoršiť.

„Krasoň jaseňový napáda rôzne druhy jaseňov, nielen jaseň štíhly. Jaseň štíhly je však na druhej strane u nás najčastejší a hospodársky najvýznamnejší jaseň a vykazuje voči tomuto škodcovi spomedzi našich druhov aj najvyššiu citlivosť,“ priblížil vedecký pracovník.

Rozšírený je pritom na celom Slovensku – od nížin až do nadmorskej výšky približne 1250 metrov nad morom. Nedarí sa mu všade. „V nížinách a kotlinách sa vyskytuje najmä v tzv. tvrdých lužných lesoch. Vyžaduje totiž vlhké pôdy, neznáša však stagnujúcu vodu a dlhodobé záplavy. V podhorských a horských oblastiach ho nájdeme buď v dolinách na vlhkých pôdach, alebo v sutinových spoločenstvách, na kamenistých svahoch a na hrebeňoch, kde nachádza potrebné prevzdušnené a na živiny bohaté pôdy,“ vysvetlil odborník.

Zabraňuje erózii a nespôsobuje alergie

Pre miestne ekosystémy má významný prínos. Podľa Mereďu je dôležitou zložkou listnatých lesov, kde je skôr primiešanou drevinou a zriedkavejšie tvorí čisté porasty. Napriek tomu v nich má veľký význam pre stabilitu spoločenstiev.

Mereďa podrobnejšie vysvetlil, že drevo jaseňa je tvrdé a kvalitné a má vysokú pružnosť a pevnosť. Na druhej strane, populárny je aj ako okrasný strom vysádzaný najmä v parkoch a uliciach. „V mestskej zeleni je cenený kvôli svojej majestátnosti, ale aj preto, že nespôsobuje alergie,“ poukázal.

Dôležitosť sa ukazuje aj pri ostatných druhoch. Kým jaseňom mannovým sa zalesňujú holé kamenisté pôdy, aby sa zabránilo jej erózii, zvyšné druhy sú významné z hľadiska zachovania biodiverzity. Dosahujú totiž u nás severnú hranicu svojho prirodzeného rozšírenia.

Prežijú jasene?

Už desaťročie čelia jasene masívnemu odumieraniu a najnovšie aj nebezpečnému chrobákovi z Ázie. „Hlavnými škodcami jaseňov sú u nás chrobák lykokaz jaseňový (Hylesinus varius) a v posledných desaťročiach invázna huba čiašočka bledá (Hymenoscyphus fraxineus). Menej významné škody spôsobujú aj huba veľkomúčnatka jaseňová (Phyllactinia fraxini), hmyz méra jaseňová (Psyllopsis fraxini) a rôzne vírusové ochorenia,“ opísal vedecký pracovník.

Juraj Galko z Národného lesníckeho centra označil v stredu tohto metalického chrobáka za skutočne závažnú hrozbu pre európske lesy. V USA podľa jeho slov hmyz spôsobil škodu za viac ako 10 miliárd dolárov. Do okolia Moskvy sa dostal už v roku 2003, na Ukrajinu v roku 2019 a minulý rok ho zistili v Bielorusku. „Čakali sme ho aj u nás, no udialo sa to rýchlejšie, ako sme čakali,“ priblížil.

Budúcnosť jaseňov je tak otázna. Ktorá z hrozieb je pre drevinu v súčasnosti najzávažnejšia, si Mereďa netrúfol zodpovedať. „Krasoň jaseňový sa u nás ešte len začína šíriť a až čas ukáže, aké veľké škody dokáže spôsobiť na našich jaseňoch v porovnaní s inými škodcami. V každom prípade je jeho výskyt na Slovensku veľmi nepríjemnou správou pre naše lesy, respektíve prírodu,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
krasoň jaseňový
Slovenská akadémia vied
lesy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.