Umelá inteligencia namiesto terapie: V hádke vám pritaká, no kľúčová schopnosť jej chýba

Mladí ľudia nachádzajú v chatbotoch bezpečný priestor na zdieľanie svojich pocitov. Odborníci však upozorňujú, že prívetivé odpovede nemusia znamenať skutočné pochopenie.

Redakcia disponuje celými menami respondentov.

Nástup na vysokú školu bol pre Luciu náročným obdobím. Musela si zvykať na nové prostredie, ľudí aj spôsob výučby. Navyše v tom čase prechádzala rozchodom, ktorý znášala ťažko. Zdôverila sa priateľom, no tí jej nedokázali pomôcť.

Rozhodla sa preto obrátiť sa na chatbota. Priznáva, že spočiatku mala z rozhovorov o svojom súkromí s umelou inteligenciou zmiešané pocity. „Pripadala som si slabá. Dnes viem, že som to robila preto, že som túžila po pochopení,“ vysvetľuje 21-ročná Lucia.

Aplikáciu umelej inteligencie otvárala, keď sa dostala do rôznych zložitejších situácií, žiadala ju o rady, ako má reagovať a zdôverovala sa jej so svojimi pocitmi. Jej príbeh nie je ojedinelý. Na chatbotov sa obracajú ľudia, ktorí sa obávajú reakcie okolia, alebo nechcú kontaktovať psychológa. Spoliehať sa na umelú inteligenciu pri duševnom zdraví však môže byť rizikové.

S chatbotom si nevytvoríme vzťah

Keďže si Lucia riziká uvedomovala, snažila sa byť ostražitá a používala rôzne prompty, ako napríklad „neprikláňaj sa na moju stranu“, alebo „zhodnoť situáciu ako psychológ“. Priznáva, že sa považuje skôr za emocionálneho človeka, a tak ju tešilo, že jej chatbot ponúkol analytický pohľad.

Časom jej však začal chýbať pocit skutočnej konverzácie, preto neskôr s chatovaním skončila. „Uvedomila som si, že od AI nikdy nedostanem objatie, nebudem počuť ľudský hlas, nezažijem skutočnú ľudskosť,“ hovorí Lucia. Pomohlo jej aj to, že do jej života prišli ľudia, ktorí ju vypočujú a môže sa s nimi otvorene porozprávať.

Psychológ Jakub Rajčáni hovorí, že klienti na prvom stretnutí spomínajú, že svoje ťažkosti konzultovali najskôr s AI. Ľudia sú však podľa neho prirodzene spoločenské tvory a vyhľadávajú osobné vzťahy s inými. „Poradenstvo a psychoterapia sa zakladajú na autentickom vzťahu, ktorý si s umelou inteligenciou nikdy nevytvoríme,“ dodáva.

Jednoduchšie, ako sa zdôveriť priateľom

Chatbotovi písala aj Alžbeta z Košíc. Priznáva, že to pre ňu bolo jednoduchšie ako ísť k psychologičke, pretože na to nemala odvahu. Obracala sa naň tiež, keď sa hádala s priateľom a hľadala rýchlu a dostupnú pomoc. „V tých chvíľach bol pre mňa chat mentorom,“ tvrdí.

Podľa výkonnej riaditeľky organizácie IPčko Zuzany Juránekovej môže umelá inteligencia používateľom pomôcť pomenovať emócie alebo utriediť si myšlienky. Ľudia hľadajú empatiu a pochopenie v chatbotovi aj preto, lebo sa obávajú kontaktovať odborníka a je to pre nich jednoduchšie, ako sa zdôverovať blízkym či priateľom.

„Keď píšu chatbotovi, nemusia sa obávať, že niekoho zaťažujú a neboja sa odsúdenia,“ hovorí odborníčka. Pre viacerých klientov internetovej poradne IPčka však bola AI mostom k odbornej pomoci. Tak to bolo aj v Alžbetinom prípade. Rozhodla sa, že prestane komunikovať s umelou inteligenciou a odhodlala sa začať navštevovať psychologičku.

Nemusia sa báť výsmechu

Útechu a spoločníka v rozhovoroch s konverzačným nástrojom vo virtuálnom prostredí hľadajú najmä mladí ľudia. Potvrdzuje to aj prieskum agentúry Ipsos realizovaný vo Francúzsku, Nemecku, Švédsku a Írsku. Na reprezentatívnej vzorke respondentov do 25 rokov zistil, že traja z piatich opýtaných vnímajú umelú inteligenciu ako dôverníka.

Internetová poradňa IPčko v prvom polroku tohto roka evidovala takmer 300 klientov, ktorí považujú AI za svojho blízkeho priateľa. Zuzana Juráneková hovorí, že niektorí z nich sa dokonca priznali, že s umelou inteligenciou komunikujú, lebo sa nemusia obávať výsmechu.

To vyplýva z vlastností bežných chatbotov ako ChatGPT alebo Gemini. Sú totiž naprogramované tak, aby sa človeku komunikácia s ním páčila. „Tvorcovia chcú svojho chatbota vytvoriť tak, aby bol čo najpriateľskejší,“ objasňuje odborník na umelú inteligenciu Ján Trangel. Podľa neho treba vždy počítať s tým, že budú používateľom pritakávať.

Umelá inteligencia nemá empatiu

Skúsenosť s tým má aj tridsaťtriročná Slovenka Veronika, ktorá žije v Holandsku. S partnerom mali konflikty, a preto sa v napätej situácii obrátila na chatbota. Opísala hádku, vysvetlila svoj aj manželov postoj a požiadala ChatGPT o nestranný názor.

„Mám dojem, že napriek príkazu bola AI skôr na mojej strane,“ približuje svoju skúsenosť. Výskumy vedcov zo Standfordskej univerzity potvrdzujú, že chatboty majú tendenciu byť príliš ústretové, keď s nimi hovoríme o osobných záležitostiach.

Jedným z riešení môže byť použitie vhodného promptu. Podľa odborníka na AI chatbotovi nestačí povedať, čo má robiť, ale aj ako to má robiť. Trangel odporúča dať umelej inteligencii určitú rolu, ktorú bude hrať. „Môžeme mu povedať, aby sa správal ako rozumný a zodpovedný rodič, prípadne ako profesionálny psychológ.“

Odpovede potom budú o niečo korektnejšie. Používatelia si však podľa neho musia uvedomiť, že chatbot je iba stroj, ktorý v skutočnosti nepozná pochopenie ani empatiu. „Hoci pôsobí dôveryhodne, nedokáže nahradiť ľudský úsudok, či úsudok psychológa,“ uzatvára Trangel.

IPčko eviduje 93 klientov, ktorí opísali odpovede od chatbota ako príliš všeobecné alebo povrchné. Veronika si aj preto radšej zaplatila sedenia u psychológa. Chcela lepšie porozumieť manželovi a pochopiť vzorce správania do hĺbky. Na to jej chatbot nestačil. „Povedal mi definície, no tie som si mohla aj sama vyhľadať na internete.“

Na Slovensku chýbajú odborníci

Štát zatiaľ neposkytuje adekvátne služby podpory duševného zdravia, ktoré by boli funkčné, dostupné a vhodné pre deti a dospievajúcich. Potvrdila to aj tlačová správa ešte z jesene 2025, v ktorej NKÚ varoval, že zodpovední hazardujú s detskými dušami. Kritický deficit pozorovali hlavne v profesii školských psychológov, pričom na jedného z nich pripadalo priemerne 710 žiakov.

V IPčku riešili viac ako 300 intervencií týkajúcich sa samovražedných myšlienok a sebapoškodzovania. Kombinácia nedostatku psychológov a privysokej ceny za psychoterapiu vytvorila ideálne podmienky na to, aby sa mladí v náročnom období utiekali k umelej inteligencii. „Nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že AI je povzbudzujúca, trpezlivá a neustále dostupná,“ upozorňuje Juráneková.

Podľa Rajčániho môže byť práve neustála dostupnosť riziková. Ak nám chatbot slúži ako zdroj okamžitej úľavy, v danej chvíli sa môžeme cítiť lepšie, ale „z dlhodobého hľadiska budeme mať oslabenú schopnosť zvládať náročné situácie a komunikácia s AI sa stane zvykom,“ varuje psychológ.

Odborníci nevnímajú len naše slová, ale aj neverbálnu komunikáciu vrátane tempa reči, mlčania i emócií. Juráneková dopĺňa, že „psychológ dokáže položiť náročnú otázku alebo urobiť rozhodnutie, ktoré môže zachrániť život.“

Komunikácia s AI môže mať aj fatálne následky

Dáta z The European Journal of Public Health upriamujú pozornosť aj na ďalšie úskalia generatívnych chatbotov. Tie okrem pripravených odpovedí vytvárajú aj originálne texty, ktoré môžu byť fakticky nesprávne. Navyše pracujú aj s neoverenými alebo vymyslenými zdrojmi, takže odpovede môžu byť nebezpečné. O to viac, ak s nimi rozoberáme medicínske témy.

„Nemôžeme preniesť starostlivosť o duševné zdravie mladých ľudí na algoritmy,“ upozorňuje výkonná riaditeľka IPčka. Hoci umelá inteligencia môže pomáhať, nedokáže nahradiť rodiča, súrodenca, priateľa, učiteľa a vôbec nie psychológa. „Skutočná pomoc vzniká vo vzťahu. Práve ten môže človeku v najťažších chvíľach pomôcť a zachrániť život,“ hovorí Juráneková.

Zuzana Juráneková, odborná poradkyňa občianskeho združenia IPčko
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Minulý rok Aktuality.sk informovali o tragickom osude tínedžera z Kalifornie, ktorý si po konverzáciách s chatbotom siahol na život. Rodičia následne zažalovali spoločnosť OpenAI, keďže generatívny chatbot chlapcovi viackrát detailne opísal spôsob, akým spáchať samovraždu.

„Táto tragédia nebola chybou ani nepredvídateľným okrajovým prípadom – bol to predvídateľný výsledok zámerných rozhodnutí pri vývoji,“ uvádza sa v žalobe. Podľa denníka New York Times ide o prvú známu žalobu podanú proti spoločnosti OpenAI za zavinenú smrť. Konanie na súde v San Franciscu stále prebieha.