Treba založiť druhú Slovenskú republiku s novou ústavou, tvrdí Ján Mazák (rozhovor)
obchodnyregister
2026.07.25.
Po Ficovi a Mečiarovi treba urobiť hrubú čiaru a tak, ako malo aj Francúzsko svoju druhú a tretiu republiku, aj Slovensko treba založiť odznova, hovorí Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu, Súdnej rady a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ. Fico totiž zdeformoval ústavu, a tak by bolo potrebné, aby sa experti zamysleli nad jej novým znením. Štát máme totiž rozožraný korupciou zvnútra, vidíme všetky príznaky, a po najnovšej správe eurokomisie o právnom štáte na Slovensku vidíme už aj diagnózu. Čoskoro môžu prísť aj sankcie z EÚ voči Slovensku, varuje Ján Mazák v rozhovore.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo považuje správy Európskej komisie za vážne varovanie pred stratou eurofondov;
- ako hodnotí argumenty vlády ohľadom údajného porušovania práv v rokoch 2020 až 2023;
- že v STVR sa denne porušuje právo;
- v čom vidí zmysel diskusie o novej ústave a druhej Slovenskej republike;
- aký má názor na inštitút referenda a navrhované ústavné poistky;
- prečo Slovensko nemá obsadené miesta na Ústavnom súde a post európskeho prokurátora.
Tento rozhovor si môžete pozrieť ako reláciu NA ROVINU, alebo nižšie prečítať ako editovaný a krátený prepis.
Príprava správy o stave štátu vyvolala konflikt medzi Robertom Ficom a Marošom Žilinkom o vyšetrovaní korupcie. Slovensko osobne navštívil eurokomisár pre právny štát, ktorý sa stretol s ministrami aj generálnym prokurátorom. Jeho závery sa premietli do správy a hovorilo sa, že práve tento dokument môže rozhodnúť o tom, či budú Slovensku – podobne ako Poľsku alebo Maďarsku – pozastavené eurofondy. Keď sa pozrieme na výsledok, hrozí nám to?
Táto správa obsahuje veľmi závažné zistenia týkajúce sa porušovania princípov právneho štátu. Keby sme ju očistili od množstva čísel, štatistík a faktov, ktoré tie porušenia len dokresľujú, zostalo by nám veľmi vážne varovanie. S výnimkou Maďarska a sčasti Poľska som doteraz nič podobné nečítal.
Aj keď nemám krištáľovú guľu, správa medzi riadkami obsahuje dosť vážne varovania. Európska komisia voči nám už začala konanie o porušení povinností vyplývajúcich z ústavného práva Únie a Európsky parlament prijal veľmi tvrdé uznesenie.
Dokonca dvakrát.
Hrozí nám vážne konanie pred Súdnym dvorom. Ak sa tieto tri inštitúcie spoja, vznikne synergický efekt, ktorý určite povedie k úvahám o sankciách. Medzi ne patrí aj zmrazenie eurofondov, teda peňazí z daní európskych poplatníkov, ktoré dostávame v podstate zadarmo. Mám veľké obavy, že táto správa poslúži ako definitívny základ pre uplatnenie sankčných mechanizmov. Žiadneho premiéra v Európskej únii by takáto správa nepobavila, skôr by ho vystrašila.
Naša vláda reaguje tak, že aj iné krajiny majú problémy. Ministerstvo spravodlivosti dokonca napísalo, že správa je tendenčná a neobjektívna. Smerácky naratív hovorí, že Európska komisia nevidela údajné masívne porušovanie ľudských práv v rokoch 2020 až 2023. Komisia však hodnotí právny štát vo všetkých členských krajinách a má s tým bohaté skúsenosti.
Európska únia nevyhotovuje túto správu len tak z dlhej chvíle. Je to vláda pre pol miliardy ľudí a povinnosť spracovať správu o stave právneho štátu vyplýva priamo z ústavného práva Európskej únie. Komisia si plní svoju povinnosť podľa rovnakých meradiel pre každého.
Pojem právny štát, ktorý zahŕňa zákonnosť, rovnosť, ochranu ľudských práv a náležitú súdnu ochranu, je rovnaký v každej členskej krajine. Európska únia ho má v článku dva, my ho máme v ústave. Posudzuje sa to všade rovnako.
Na základe mojich dvadsaťročných skúseností v zahraničí môžem konštatovať, že zodpovední ľudia v Komisii sú mimoriadne šťastní, keď môžu vydať dobrú správu a pochváliť pokrok v ochrane životného prostredia alebo pri čerpaní eurofondov. Komisia je ľudsky povedané nešťastná, keď musí do správy napísať také zistenia, aké má u nás. Správa je sumárom faktov od respondentov zo všetkých úrovní verejného a spoločenského života.
Eurokomisár sa na Slovensku stretol s ministrom spravodlivosti, vnútra, premiérom aj generálnym prokurátorom.
Objektívne kritériá sú zhmotnené vo vedeckej metodike. Povedať ľuďom, ktorí sa v tom nevyznajú, že metodika je chybná, je jednoduché. Ja sa však v oblasti právnej teórie pohybujem 45 rokov a táto metodika je úchvatná. Poskytuje obrovské množstvo námetov na to, ako riadiť štát, regióny a legislatívnu činnosť tak, aby sme boli úspešným členským štátom.
Ján Mazák
Zdroj: Norbert Marci pre Aktuality.sk
Ako ústavný činiteľ by som takúto správu privítal a okamžite by som rozdal úlohy na nápravu. U nás sa to však zľahčuje. Nerozumiem, ako to môže niekoho pobaviť, veď za to budeme platiť a utrpíme škody na morálke aj ekonomike. Stratíme kredibilitu a budeme platiť viac za obsluhu štátneho dlhu namiesto investícií do zdravotníctva či školstva.
V iných štátoch sú tiež problémy, ale v žiadnej správe som nevidel, že by premiér alebo šéf kabinetu všetko odmietol s tým, že je to o ničom. Užitočný prístup ukazuje napríklad nový maďarský líder pán Magyar, ktorý z výhrad voči porušovaniu princípov právneho štátu okamžite vyvodzuje konzekvencie a číta ich ako návod na nápravu.
Zaujímavý je naratív vlády, že v rokoch 2020 až 2023 tu dochádzalo k masívnemu porušovaniu práv, ktoré Európska komisia údajne prehliadala. Je to tak, alebo je to len politický výmysel, čo dokazujú aj správy Komisie, ktorá používa jednotnú metodiku?
Metodika platila rovnako vtedy aj dnes. Keďže som v tom období zastával ústavnú pozíciu, môžem povedať jedno: nech mi niekto predloží rozsudok, hoci aj neprávoplatný, že bol niekto odsúdený za politické zneužívanie trestného práva voči opozícii.
To, že sa vyskytli problémy v prípravnom konaní u vyšetrovateľov, prokurátorov alebo na súdoch, je pravda, ale tieto porušenia nepresiahli mieru známu z minulosti. Vláda vyťahuje niekoľko nálezov Ústavného súdu o porušení procesných princípov, ale na civilných kolégiách Najvyššieho súdu sú stovky nálezov o porušeniach základných práv hmotného charakteru a nikto kvôli tomu Najvyšší súd neruší.
Ústavný súd je tu práve na to, aby chyby kontroloval a zvrátil. Aj v trestnej oblasti sa bežne stáva, že konštatuje prieťahy alebo porušenia. Ukazujú sa teda podľa vás v rokoch 2020 až 2023 nejaké excesy?
Všetky tie tvrdenia sú na vode. Nálezy Ústavného súdu, o ktoré sa vláda opiera napríklad v prípade Úradu špeciálnej prokuratúry, sú ojedinelé. Ústavný súd vtedy z neznámych dôvodov sprísnil prístupy k posudzovaniu väzieb, čo vyvolalo búrku v odbornej verejnosti aj na Najvyššom súde. Našťastie to ustalo. Bolo to od Ústavného súdu nenáležité a vyvolalo to otázniky, či nejde o politické prenasledovanie, ale samotný súd to nikdy nepovedal.
Neexistuje obvinenie ani rozsudok, že by sa trestné právo zneužívalo na politické účely. Ak by to tak bolo, pán Fico ani strany Smer, Hlas a SNS by nevyhrali voľby. Sú to manipulatívne vyjadrenia, ktoré nevedia dokázať, tak ich zahlcujú frázami. Sám predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan povedal, že sa nič dramatické nestalo.
Hovorí to bývalý aj súčasný predseda Ústavného súdu aj Európska komisia, a vládne strany nemajú odborné kapacity na to, aby to zvrátili. Potrebujem argumenty a dôkazy o zneužívaní trestného práva, a tie neexistujú.
Európska komisia nám vyčíta, že korupcia sa vyšetruje menej, znížili sa tresty a oslabili sa kapacity ako NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry. Je toto najväčší problém správy?
V máji 2026 som v kníhkupectve našiel fenomenálnu publikáciu od známeho francúzskeho advokáta s názvom „Korupcia a rozpad právneho štátu“. Autor v nej opisuje, ako korupcia rozožiera spoločnosť na všetkých úrovniach. Nie je to len úplatkárstvo, ale aj rodinkárstvo, obsadzovanie miest nekompetentnými ľuďmi, klamanie verejnosti a nekonzistentná legislatíva.
Korupcia je ako rakovina, ktorá rýchlo metastázuje, a vidíme to aj u nás. Tvrdí sa, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, lebo sa nevyšetruje. Ale potom čítate, že policajti predávajú vodičské preukazy za tisíc eur. To je ten morálny dopad.
Vážna diagnóza znie, že korupciu začíname považovať za prirodzenú súčasť života. Strácame tým postavenie dôveryhodného člena Európskej únie. Najhoršie je, že bežní ľudia strácajú vieru v právo. Hovoria si, že všade sa kradne. V Bruseli nás už považujú za stratený prípad a už sa ani nepýtajú. Stanovisko vlády a ministra spravodlivosti chápem tak, že nie sú ochotní ani schopní s tým niečo urobiť.
Minister Susko argumentuje tým, že niektoré body naprávajú, napríklad trestný čin ohýbania práva, ktorý zaviedla ministerka Kolíková a ktorý Európska komisia odporučila vypustiť, aby sa nezneužíval proti sudcom.
Oponovali sme tomu už v roku 2021, hneď po zavedení. Celá Súdna rada, ktorej som vtedy predsedal, sa postavila proti. Označili sme to za nevykonateľné, nepresné a diskriminačné. Komisia už v správe za rok 2021 argumentovala naším nesúhlasom.
Súčasná vláda sa tým teda nemôže chváliť. Rovnako ani tým, že pracujú na dôvodoch na odvolanie členov Súdnej rady. Keď táto vláda nastúpila, prvé, čo urobila, bolo, že odvolala členov Súdnej rady, ktorí sa to dozvedeli z médií. Urobili to napriek výkladu Ústavného súdu o práve na celý mandát. Tieto časti správy sa netýkajú úspechov tejto vlády, ale výhrad, ktoré máme kontinuálne od roku 2020. Tieto pochvaly nepredstavujú ani promile toho, na čo sa treba sústrediť.
Komisia konštatuje nedostatky v slobode médií, spomína Radu pre mediálne služby a novú STVR. Beží takzvané predinfringementové konanie, lebo nie sme v súlade s európskym právom. Vláda rozpustila RTVS a do novej rady nominovala ľudí ako pán Lindtner či pán Machala. V etickej komisii sú pán Chmelár a pán Smolec. To je zostava, ktorú by sme ani satiricky netrafili.
To sú veľmi vážne fakty. STVR je inštitúcia, kde sa právo Európskej únie porušuje na dennej báze a na všetkých úrovniach. Vytvorili inštitúciu, ktorá sa kvôli personálnemu obsadeniu a manažérskym rozhodnutiam brodí v prostredí plnom porušovania európskeho aj slovenského ústavného práva.
Ľudí možno viac trápi zdravotníctvo alebo cena chleba. Ale mali by sme sa pozrieť na Maďarsko, kde sa už objavili aj ospravedlnenia za chyby. My sa nevieme poučiť z toho, že porušujeme etické a ústavné pravidlá. Krivíme právo, pretože nás to drží pri moci. Argument, že nám to umožňuje vládnuť, je neprijateľný. V ústave stojí, že sme demokratický a právny štát. Moc by sa mala udržiavať demokraticky, nie krivením štátu.
Vláda tvrdí, že vyhrali voľby, a preto môžu ovládať inštitúcie. Správa však hovorí o systéme bŕzd a protiváh, čo zahŕňa aj skrátené legislatívne konania. Čo by sa malo zmeniť, aby sme nesledovali rýchle zmeny trestného zákona bez odbornej diskusie?
Je to beh na dlhé trate. Recept je jednoduchý, ale ťažko sa implementuje. Ak budeme mať väčšinu zákonodarcov, ktorí nevnímajú svoju zodpovednosť za chod štátu, budeme stagnovať. Kým bude parlament podriadený vláde, hoci ju má kontrolovať, nepohneme sa.
Ján Mazák
Zdroj: Norbert Marci pre Aktuality.sk
Je nemysliteľné, aby sa v parlamente popierali práva menšiny a rozprava sa končila len preto, že niekto povie kritické slová. Niektoré veci sa dajú napraviť vrátením zákonov do pôvodného stavu, iné si vyžiadajú dlhú reparáciu. Musíme vytvoriť mechanizmy, ktoré zabránia takýmto legislatívnym výčinom.
Z Národnej rady sa stal obhajca stíhaných a obvinených ľudí. Čo mi však vyrazilo dych, bol pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To bolo legislatívne zverstvo. V sobotu sa minister rozhodne, v utorok to chcú odhlasovať. To je pád na úplné dno.
Nakoniec museli zrušiť zrušenie úradu, lebo Európska komisia pozastavila Plán obnovy.
Škoda, že Ústavný súd nemohol konať ďalej a jasne povedať, čo urobili zle.
Zmeny ústavy?
Mária Kolíková navrhuje upraviť systém bŕzd a protiváh zavedením druhej komory parlamentu, podobnej českému Senátu. Ten by mohol brzdiť rýchle zmeny, ktoré prejdú dolnou komorou. Potrebujeme to?
Každý takýto projekt musí začať od základov. Najprv treba vyhodnotiť účinnosť súčasnej ústavy skupinou expertov. Ak sa zhodneme, že Druhá Slovenská republika po Mečiarovi a Ficovi potrebuje novú ústavu, musíme pracovať na troch pilieroch.
Prvým pilierom je európsky rozmer. Ústava musí korešpondovať s princípmi Únie. Musíme odstrániť nezmysly o nadradenosti nášho práva nad európskym v niektorých kompetenciách. Druhým je vnútroštátny pilier – treba ústavu vyčistiť od uvravenosti a politicky motivovaných noviel, ktoré systém rozladili. Štyri pätiny zásahov do ústavy boli účelové, politicky motivované, nepremyslené a rozhodili celý systém. Tretím pilierom je 21. storočie a umelá inteligencia.
Andrej Kiska (vľavo) a jeho právny zástupca Ján Mazák (druhý vpravo) počas súdneho pojednávania, vpravo žalobca Ján Franc
Zdroj: TASR
Musíme mať spoločenskú dohodu o tom, čo s umelou inteligenciou, ako o tom píše aj pápež vo svojej encyklike. Musí nastúpiť ešte tvrdšia ochrana základných práv a ľudskej dôstojnosti. A nakoniec potrebujeme procesné poistky, aby sa ústava nemohla meniť len preto, že sa tak rozhodne 90 ľudí v jeden deň.
Ústavný právnik Vincent Bujňák hovorí, že ústavu treba chrániť pred zmenami. Nakoniec, väčšina krajín EÚ to tak má, že na zmene sa musia zhodnúť napríklad dva rôzne parlamenty, pred voľbami a po voľbách, alebo musí byť referendum, alebo o tom rozhodujú aspoň dve komory paralamentu, ako v susednom Česku. Čo ma vracia k otázke, či potrebujeme dvojkomorový parlament.
Neviem. Sme malý štát a možno stačí správne vybalancovať kompetencie inštitúcií v rámci parlamentnej demokracie, aby sa napríklad nezneužívala exekutívna moc. Právne transplantáty z USA alebo Švajčiarska u nás nemusia fungovať, sme jedineční svojou históriou a kultúrou.
Potrebujeme, aby v inštitúciách boli ľudia schopní pochopiť ich zmysel. Musíme sa naučiť tolerovať iné názory, ale aj kategoricky odmietať určité praktiky. Malo by o tom diskutovať širšie spektrum odborníkov, nielen právnici, ale aj ekonómovia či environmentalisti. Predložiť politicky pretlačenú novú ústavu nie je správny prístup.
Keď hovoríte o Druhej Slovenskej republike, čo presne tým myslíte?
Je to symbolické vyjadrenie túžby žiť v slušnej spoločnosti. Nemôžeme takto žiť ďalej, sme rozhádaní a pestujeme nevraživosť k oponentom. Spôsobujú to naši čelní politickí predstavitelia a kazí to celú atmosféru.
Predpokladá to prijatie novej ústavy, ktorá by mala byť výsledkom premysleného procesu a novej spoločenskej zmluvy. Súčasná ústava, hoci si autorov vážim, vznikla v roku 1992 na základoch socialistických úvah o ústavnosti a je už prežitá aj zdeformovaná. Potrebujeme nový začiatok.
Čakáte teda od opozície, že príde s programom novej ústavy?
Zodpovednosť je na tých, ktorí budú vládnuť. Nemali by sľubovať novú strechu, kým nemajú základy. Základom je zlepšiť život ľudí, vrátiť im pocit spravodlivosti a rovnosti pred zákonom. Treba rozbehnúť ekonomiku, pretože bez silného právneho štátu k nám nikto nepríde investovať, ak nebude vedieť, ako rozhodujú súdy.
Najprv treba napraviť to, čo nás najviac omína – zdravotníctvo, školstvo, ekonomiku. Paralelne s tým môžu experti pracovať na projekte novej ústavy. V tomto momente to nie je pre štát tá úplne najkľúčovejšia otázka.
Čo s inštitútom referenda? Máme za sebou ďalšie neplatné hlasovanie. Treba znížiť kvórum, alebo trvať na nadpolovičnej väčšine?
Opäť neviem. Ak referendum necháme tak, ako je, nič sa nestane. Možno ho budú okrajové skupiny ďalej zneužívať na kampaň, ale to je otázka demokracie. Úspešné bolo vlastne len raz – pri vstupe do Európskej únie a NATO. Vtedy sa ľudia vedeli zjednotiť pri existenčnej otázke.
Problémom nie je inštitút referenda, ale neschopnosť politikov ponúknuť taký príťažlivý program, aby ľudia prišli hlasovať. Keď sa riešia len čiastkové politické otázky, ľudia nereagujú. Referendum sa dá upraviť, nahradiť plebiscitom, alebo ho z novej ústavy úplne vynechať.
V Česku ho majú napríklad len na lokálnej úrovni.
Je to o tom sadnúť si, pozbierať empirické dáta a vyhodnotiť ich expertmi. My však nemáme trpezlivosť pracovať. Je to veľmi komplikované a stačí nepatrne niečo v texte základného zákona posunúť, celý systém začne žiť vlastným životom. Súčasná úprava je však v poriadku, pretože v tom jednom kľúčovom prípade vytvorila náš existenčný priestor.
Objavujú sa nápady čo ešte chrániť v ústave. Minulá vláda ochránila volebný systém. Nemali by sme dať do ústavy ochranu verejnoprávnych médií, aby ich každá nová vláda nemohla zrušiť a prerobiť na svoj obraz?
Som za to, aby sa do ústavy dostal pojem verejnoprávnosť médií ako ústavná hodnota, na ktorej stojí demokratický štát. Bude ťažké ju zadefinovať tak, aby s tým súhlasili všetci, ale ak sa to podarí, nadviažu na to zákony, ktoré vylúčia, aby sa do vedenia dostali ľudia, ktorí s kamennou tvárou tvrdia, že Zem je plochá.
To ale do zákona nenapíšete.
Môžete nastaviť predpoklady. Ochancovia ústavných hodnôt, či už sudcovia alebo prokurátori, musia mať primerané morálne a etické nastavenie aj profesionalitu. Ústavodarca by mal stanoviť nároky na tento personálny substrát. Ak by bola verejnoprávnosť ústavnou hodnotou, aj prezident by bol povinný dbať na jej ochranu. Je to veľa práce, ale je to cesta.
Na záver otázka k Ústavnému súdu. Sú tam dve voľné miesta, ale nikto sa nehlási. Predseda parlamentu ani nevyhlásil novú voľbu. Nie je to paradox, že o najprestížnejšie právnické miesta nie je záujem?
Nie je to paradox, je to hanba. Vedel by som menovať desať ľudí, ktorí by boli vynikajúcimi kandidátmi, ale nikto z nich sa neprihlási. Vedia, že súčasná koaličná rada by ich nikdy neodobrila.
V správe o stave právneho štátu je nenápadná veta, že Komisia chce voči nám začať konanie, lebo sme nenominovali kandidátov na post európskeho prokurátora. Som členom výberovej komisie v zahraničí a musím tam skláňať hlavu, keď sa ma pýtajú, čo je so Slovenskom. Vláda tvrdí, že nie sú kandidáti. Pritom je to vrchol prokurátorskej kariéry. Pravda je taká, že tam nechcú pustiť tých najlepších.
Keby som dnes mohol kandidovať na Ústavný súd, neurobil by som to, lebo viem, že nebudem zvolený. Za Fica som kandidoval na ESĽPviackrát a vždy ma vrátili, čo je v Únii nevídané. Keď som bol najlepší kandidát na súd pre ľudské práva, vláda ma nenominovala s tým, že by to bolo nevyvážené. Čo je toto za prístup?
Aké to má dôsledky, že nemáme európskeho prokurátora?
Prípady bude riešiť niekto iný, ale náš prokurátor tam má koordinačnú úlohu. Sme opäť jediní, ktorí to nevedia obsadiť. Vláda nechce ľudí, ktorí im nekonvenujú, chcú len svojich ľudí bez ohľadu na kvalifikáciu. Aj preto nám v minulosti vrátili štyroch kandidátov na Všeobecný súd Európskej únie ako nespôsobilých.
Takže keby nominovali niekoho blízkeho vláde, napríklad Mareka Paru, ten by neprešiel?
Musíme navrhnúť troch kandidátov. Neviem si predstaviť, že by títo páni prišli pred výberovú komisiu, kde sedí dvanásť špičkových odborníkov, vrátane bývalého generálneho prokurátora Nemecka. Nespĺňajú kritériá. Ak niekto čaká, kým odídem z tej komisie ja, je to zbytočné. Som tam za Súdny dvor, nie ako zástupca Slovenska.
Takže vláda nemá kvalifikovaných ľudí, ktorí by boli zároveň lojálni?
Vyzerá to tak, že nie. V európskom prostredí musíte byť morálne pevný, profesionálne vybavený a plynule ovládať pracovný jazyk, nielen na úrovni „good morning“.
Nájsť niekoho s francúzštinou na vysokej úrovni je problém.
Na európsku prokuratúru stačí angličtina, lebo to presadila jej šéfka Laura Kovesiová. Viete si ale predstaviť, že by vláda nominovala napríklad Juraja Klimenta?
Je to triedny nepriateľ vlády Roberta Fica, ktorá na neho stále útočí.
Ale to takto nie je v žiadnom inom štáte a práve ľudia tohto rangu zodpovedajú kritériám. V európskom právnom prostredí sa presadzujú ľudia ako Pamela Záleská alebo Matúš Harkabus.