Košické kúpele ukrývajú stáročné príbehy. Chodila do nich šľachta aj hriešnici

Kúpele boli v minulosti miestom očisty, stretnutí, ale aj nerestí. Inak to nebolo ani v historických Košiciach. Kúpeľníctvo tu má prekvapivo dlhú históriu.  

Podľa historika Východoslovenského múzea Richarda Papáča boli mestské verejné kúpele zväčša v správe mesta Košice, ktoré ich prenajímalo záujemcom na určitú lehotu a za stanovených podmienok. „Azda najstaršia zmienka o kúpeľoch v meste pochádza z roku 1397, keď sa spomínajú tzv. Žabie kúpele (balneum ranorum), ležiace pravdepodobne na dnešnej Poštovej ulici. K roku 1399 máme informáciu o Nových kúpeľoch (novum balneum), ktorých poloha je nám neznáma,” informuje historik.

Dodal, že z roku 1404 je zasa správa o Hnilných kúpeľoch, ktoré, ako napovedá názov, boli situované na Hnilnej, terajšej Alžbetinej ulici. „Kúpeľník alebo správca kúpeľov pod menom Imrich sa spomína už v najstaršej mestskej knihe k roku 1394. Na tomto poste pôsobil do roku 1398, keď bol jeho nástupcom istý Peter,” spresnil Papáč.

Kúpeľníci to nemali také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. „Správcom kúpeľov vyplývala povinnosť starať sa o zverený majetok a podľa potreby ho nechať opravovať. V kúpeľoch sa nachádzalo niekoľko vaní a, samozrejme, pec na zohrievanie vody. V roku 1578 mesto nariadilo vykonať opravu komína a povaly v mestských kúpeľoch. O rok neskôr mestské orgány stanovili, aby sa kúpeľník Leonard Nolter postaral o vybavenie kúpeľov diežami a vaňami na vlastné náklady,” priblížil Papáč.

So záujemcami o prenájom, ideálne znalcami kúpeľníckeho remesla, mesto uzatváralo zmluvy na jeden rok. „Takto sa v roku 1705 mesto Košice dohodlo o nájme kúpeľov na Hnilnej ulici s Jozefom Maximiliánom Güntherom s tým, že vopred zaplatí stanovenú sumu 30 zlatých. V zmluve sa okrem iného píše, že nájom sa vzťahuje aj na jeho manželku a potomkov oboch pohlaví. Zároveň mu vyplývala povinnosť vykonávať nevyhnutné opravy a údržbu kúpeľnej budovy a inventára, pričom tieto práce sa mali zrealizovať na jeho náklady, ktoré mu budú po predložení kvitancií (potvrdeniek o zaplatení) refundované,” vysvetlil historik.

Kúpele ničili vojny aj pohromy

Len pre zaujímavosť, do kúpeľov chodila aj cirkevná vrchnosť. „V roku 1579 požadoval od mesta kňaz tunajšej farnosti Andrej Carolinus, aby v kúpeľoch nainštalovali zástenu alebo paravan, ktorý by slúžil na ochranu cirkevných predstaviteľov pred zvedavými pohľadmi návštevníkov a poskytoval im súkromie pri kúpeli,” upozornil Papáč.

Kúpeľné budovy sa nevyhli ani katastrofám. „V lete 1619 vypukol na Mäsiarskej ulici požiar spôsobený nepozornosťou istej ženy pri destilácii pálenky. Zničených a poškodených bolo viacero budov v prvom a druhom kvartáli (štvrti), medzi inými aj kúpele na Hnilnej (Alžbetinej) ulici. Ďalšia pohroma sa prihodila v roku 1706. Počas obliehania mesta cisárskym vojskom proti Rákocziho povstalcom prišlo k delostreleckému útoku. Popri iných budovách boli vážne poškodené aj mestské kúpele na Hnilnej ulici a vedľa stojaci Kišdyho seminár,” vyratúva historik s tým, že ostreľovanie poškodilo strechu, horné izby, porozbíjalo viacero okien a dverí, čo muselo následne riešiť mesto.

V druhej polovici 18. storočia sa spomínajú kúpele pri Dolnom a Strednom mlyne na dnešnom Mlynskom náhone. „Okrem klasického kúpania v kadiach sa tu pravdepodobne kúpalo aj v Mlynskom náhone. Ďalšie kúpele vznikli v lokalite zvanej ad Acidulas, teda pri Kyslom prameni. Išlo o neskoršie Gajdove kúpele so známou vodou bohatou na sírne zlúčeniny. Tam sa takisto kúpalo v kadiach. V roku 1815 zaplatilo mesto debnárskemu majstrovi Jozefovi Bagerovi za výrobu 12 kúpacích kadí do týchto kúpeľov spolu 30 zlatých,” dodal historik.

Nemravníci z kúpeľov boli potrestaní

Ako už bolo spomenuté, kúpele sa stávali miestom stretnutí obyvateľov mesta. „Nezriedka v nich prichádzalo k neprístojnostiam a narušeniu mravnosti a počestnosti. V roku 1574 bol istému Mikulášovi daný do prenájmu kúpeľný dom s upozornením, aby bol svedomitý a aby sa spolu s manželkou vystríhali nehanebností a potupy. Zo strany mesta išlo o reakciu na predošlé „výtržnosti” zo strany kúpeľných hostí,” uviedol Papáč.

Ďalší prípad je z roku 1782, keď bola vyšetrovaná Anna Benyo, manželka obyvateľa predmestia Juraja Szurovcza. „Žalovaná bola preto, že sa v kúpeľoch pri Strednom mlyne kúpala s mäsiarskym tovarišom, 25-ročným Samuelom Szӧlӧskeyom. Netreba snáď ani pripomínať, že obaja boli úplne nahí. Ako vypovedali viacerí svedkovia, večer o deviatej sa spoločne kúpali v jednej kadi. Mestský súd to klasifikoval ako cudzoložstvo a Annu Benyo potrestal 60 ranami býkovcom. Mladý muž bol uväznený na tri mesiace s trojdňovým pôstom o chlebe a vode každú stredu, piatok a sobotu,” uviedol historik podrobnosti o ďalšom prípade.

To ale nie je všetko. „Alžbeta Bankovszka, takisto vydatá žena, ktorá opustila svojho manžela, sa v roku 1745 previnila podobným spôsobom. V kúpeľoch Bankov v blízkosti mesta sa kúpala spolu s jedným ránhojičom a potupným spôsobom a na pohoršenie iných vystavovala a predávala svoje telo. Aj keď to z dnešného pohľadu znie zvláštne, hrozil jej hrdelný trest. Napokon však vzhľadom na jej mladosť a prísľub polepšenia dostala 60 rán býkovcom na výstrahu iným a zároveň bola verejne vyhlásená,” spomenul Papáč ďalší prípad.

Foto:
PULIB.SK
Zaniknuté kúpele v Sobranciach, koniec 19. storočia.

No protiprávneho konania sa v kúpeľoch nedopúšťali len ženy. „Filip Jakub z Dubovice bol v roku 1568 súdnym sluhom vypovedaný z mesta, pretože sa v kúpeľoch dopustil výtržností a spôsobil aj škodu,” podotkol historik.

Na záver pridal aj jednu úsmevnú príhodu, ktorá sa viaže ku kúpeľom. „V lete roku 1803 bol pre viaceré krádeže uväznený krčmársky pomocník Jozef Eble. Súdnemu sluhovi ako správcovi väzenia sa sťažoval na bolesti nôh a povedal mu, že by sa mu uľavilo po dobrom kúpeli. Spoločne teda opustili väzenie a odišli do kúpeľov pri Strednom mlyne, kde sa obaja okúpali,” povedal Papáč.

Dodal, že po kúpeli Eble zanechal súdneho sluhu, ktorý sa obliekal, vyšiel z kúpacej miestnosti a povedal mu, že ide po sextár (dutá miera, cca pol litra) vína do Fischerovej záhrady, odkiaľ sa však už nevrátil a utiekol. „Súdny sluha bol za pochybenie napomenutý a Ebleho sa podarilo dolapiť po troch dňoch v Rankovských (Herlianskych) kúpeľoch,” dodal na záver historik.

Parné a vaňové kúpele fungovali od 19. storočia aj vo Feldovom parku na Sennom trhu. Mnohí starší Košičania si ich ešte pamätajú. Spomínajú aj na to, že vo vestibule bolo akvárium s rybičkami. Budova kúpeľov však bola zbúraná na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Košice
kúpele
Papáč
Hnilná ulica
kúpeľné domy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.