Loď sa potápa: Putinovi najbližší potichu vyvádzajú peniaze z krajiny v strachu pred zhabaním majetku

Moskovská burza zažíva voľný pád, aký si nepamätá od konca deväťdesiatych rokov, a len za pár mesiacov vymazala celú dekádu svojho rastu. Kým Kremeľ naďalej masívne dotuje vojnovú mašinériu, v zákulisí prepukla tichá panika. Najbližší spojenci Vladimira Putina a vplyvní oligarchovia totiž stratili vieru v záchranu. Viac sa dočítate v našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike.

Ruský akciový trh zažíva voľný pád. Index moskovskej burzy, ktorý spája 46 najväčších ruských spoločností, klesá už osemnásť týždňov po sebe. Ide o najdlhšiu čiernu sériu od roku 1997, keď Rusko zasiahla najtvrdšia finančná kríza v jeho novodobej histórii. Zaujímavé pritom je, kto sa domácich aktív zbavuje – vo veľkom ich vypredávajú práve ľudia z najbližšieho okolia Vladimira Putina.

Návrat o celú dekádu späť

Len za pár mesiacov stratil ruský akciový trh takmer 30 percent svojej celkovej hodnoty, čím sa reálne vrátil v čase o celých desať rokov. V lete 2016 sa totiž nachádzal na úplne rovnakých úrovniach. Odborníci varujú, že rozsah tohto výpredaja už dávno nemožno nazvať len bežným trhovým výkyvom. Podľa ruských finančných stratégov ide o absolútne a drastické prehodnotenie skutočnej hodnoty ruského majetku.

Ruské giganty prichádzajú o miliardy

Obrovské straty hlásia kľúčové koncerny prepojené s režimom, zbrojným priemyslom a najmä tie, na ktoré tvrdo dopadli západné sankcie. Len od začiatku júla klesla hodnota plynárenského gigantu Gazprom či štátnej banky VTB o viac ako pätinu. Podobne je na tom aj najväčší ruský maloobchodný reťazec Magnit alebo ropná spoločnosť Surgutneftegas.

Ešte horšie dopadli firmy ovládané vplyvnými oligarchami. Ťažobný podnik Norilsk Nickel stratil takmer štvrtinu hodnoty a najväčší mobilný operátor MTS prišiel o 28 percent. Absolútnym porazeným je však ťažiar zlata Polyus Gold, ktorého hodnota sa za niečo vyše dvoch týždňov scvrkla o 53 percent. Výraznému prepadu sa nevyhli ani štátne kolosy Sberbank a Rosnefť, ktoré priamo riadia Putinovi najbližší spojenci.

Strach a panika medzi elitami

Čo presne ťahá ruský trh ku dnu? Analytici ukazujú prstom na geopolitiku, hrozbu ďalších sankcií a očakávané zvyšovanie úrokových sadzieb kvôli domácej palivovej kríze. Je tu však ešte jeden zásadný problém. Trh zaplavuje skrytý nadbytok akcií, pretože veľkí hráči sa systematicky zbavujú svojich podielov. Miliardári a ľudia z Putinovho najbližšieho kruhu podľa agentúry Bloomberg aktívne a v tichosti vyvádzajú peniaze z krajiny. Boja sa totiž kolapsu ekonomiky, problémov v bankovom systéme a dokonca aj toho, že im štát zhabe majetok, aby mal z čoho financovať obrovskú dieru vo vojnovom rozpočte.

Recesia klope na dvere

Medzi ruskou elitou tak podľa miestnych analytikov narastá silný pocit blížiacej sa katastrofy. Zdroje sa míňajú a čoraz viac kedysi úspešných firiem končí v hlbokej strate. Odborníci upozorňujú, že hospodársky rast v Rusku sa prakticky zastavil a investície padli na najnižšiu úroveň od roku 2009. Palivová kríza, obrovské straty na fronte a zhoršujúce sa ekonomické ťažkosti môžu šéfa Kremľa dotlačiť skôr k radikálnej eskalácii než k hľadaniu mieru. Samotné think-tanky napojené priamo na ruskú vládu potvrdzujú pochmúrne vyhliadky s tým, že ekonomika v týchto dňoch definitívne vstupuje do dlhotrvajúcej recesie.

Ďalšia európska legenda ide do bankrotu

Dlhé roky bola nemecká značka Varta synonymom pre spoľahlivú energiu. Známy výrobca batérií mal v rukáve obrovský triumf – patril medzi kľúčových dodávateľov pre americký Apple. Boli to práve miniatúrne batérie od Varty, ktoré poháňali populárne bezdrôtové slúchadlá AirPods.

Tento lukratívny vzťah sa však nedávno rozpadol. Apple sa pri novej generácii slúchadiel rozhodol spoľahnúť na lacnejšiu konkurenciu z Číny a nemeckému koncernu tak uštedril zdrvujúcu ranu. Varta pre stratu tohto exkluzívneho partnerstva musí dokonca natrvalo zatvoriť celú svoju bavorskú továreň v Nördlingene. Tá bola totiž špecializovaná výhradne na výrobu týchto malých článkov a iné využitie pre ňu momentálne neexistuje.

Topiaci sa v dlhoch a dochádzajúca trpezlivosť

Strata najdôležitejšieho klienta nemohla prísť v horšom čase. Koncern už dlhšie bojuje s obrovskými finančnými problémami a nahromadil dlhy, ktoré sa v prepočte šplhajú až k 290 miliónom eur. Veriteľom po mesiacoch márneho čakania na zlepšenie definitívne došla trpezlivosť. Hospodárske výsledky firmy sa od minulej jesene prepadajú hlboko pod dohodnuté ciele a chýba jej jasná perspektíva do budúcna.

Skupina najväčších veriteľov sa preto rozhodla konať. Súčasnú situáciu vidia ako neudržateľnú a manažment Varty podľa nich nedokázal predstaviť žiadny záchranný plán, ktorý by stál na reálnych základoch. Zobrali tak osud firmy do vlastných rúk a prichádzajú s pomerne radikálnym riešením.

Záchrana toho najcennejšieho a rozdelenie impéria

Vyzerá to tak, že spoločnosť čaká rozdelenie a pravdepodobne sa nevyhne insolvencii. Veritelia majú v pláne prevziať pod svoje krídla to najcennejšie a najperspektívnejšie, čo z firmy zostalo – divíziu zameranú na výrobky pre domácnosť, ktorej dominujú dobre známe klasické tužkové batérie. Túto zdravú časť podniku chcú udržať v chode, zatiaľ čo zvyšok firmy čaká veľmi neistý osud.

Pre tradičnú nemeckú značku, ktorá píše svoju históriu už od roku 1887, je to smutný pád. Z pôvodného lokálneho výrobcu olovených akumulátorov sa Varta postupne vypracovala na technologického lídra. Možno ste ani netušili, že samotný názov VARTA je vlastne skratka pre nemecké slová označujúce distribúciu, nabíjanie a opravu prenosných akumulátorov. Dnes však firma, ktorá dodávala energiu do všetkého od načúvacích prístrojov až po autá, nutne potrebuje energiu na svoju vlastnú záchranu.

Majitelia dávajú ruky preč

Za normálnych okolností by záchranné koleso hodili samotní majitelia. Hlavnými akcionármi Varty sú slávna automobilka Porsche a rakúsky investor Michael Tojner. Tí sa však k záchrane nehrnú a do problematického podniku už neplánujú naliať ďalšie peniaze.

Nezávislá analýza poradenskej firmy FTI pritom jasne ukázala, že ak má Varta v najbližších rokoch prežiť a fungovať moderne, potrebuje okamžitú a nákladnú inováciu svojich tovární. To si vyžaduje okamžitú finančnú injekciu v rádoch desiatok miliónov eur. Peniaze však niet odkiaľ vziať a veritelia sú preto odhodlaní divíziu domácich batérií úplne odstrihnúť od súčasných majiteľov a zbaviť ich akéhokoľvek vplyvu na jej ďalšie fungovanie.

Inovatívna budúcnosť ako beh na dlhú trať

Vedenie spoločnosti sa napriek katastrofálnemu vývoju stále nevzdáva. Miernu nádej priniesla švajčiarska investičná skupina Allswiss, ktorá v júni naznačila, že by mohla súčasných veriteľov vyplatiť. Šéf Allswiss, Pino Sergio, však sám priznal, že ide len o nezáväznú a veľmi predbežnú ponuku. Veritelia sú preto skeptickí a usúdili, že z týchto jednaní pravdepodobne nič nebude a nemá zmysel strácať ďalší drahocenný čas.

Šéf Varty Michael Ostermann sa medzitým upína k technologickej revolúcii, ktorá by firmu mohla vrátiť na výslnie. Budúcnosť vidí v inovatívnych sodíkovo-iónových článkoch. Tie by mali slúžiť ako bezpečné a vysokovýkonné veľkokapacitné úložiská energie. Plány na papieri vyzerajú sľubne – pilotná výroba by mohla začať koncom roka 2028 a naplno by sa výrobné linky mali rozbehnúť v roku 2030.

Má to však jeden zásadný háčik. Na vývoj a spustenie takéhoto vizionárskeho projektu potrebuje Varta masívny kapitál, ktorý v súčasnosti nedokáže zohnať ani od vlastných akcionárov. Či z tohto kedysi mocného giganta zostanú na trhu len tužkové batérie v našich televíznych ovládačoch, alebo sa mu podarí z popola vstať vďaka novým technológiám, ukážu až najbližšie napäté mesiace.