Slováci šetria najmenej v EÚ, no míňajú na hazard miliardy eur. Analytik varuje pred nebezpečným trendom

Slováci patria medzi najmenej šetriace domácnosti v Európe, no na hazard minú 1,55 miliardy eur ročne. Analytik vysvetľuje, prečo je to cesta k strate majetku.  

Slovenské domácnosti dokážu v čistom ušetriť iba dve percentá svojich príjmov. Horšie je na tom v Európe iba Lotyšsko a Grécko. Zložitá finančná situácia sa však neprejavuje na ochote Slovákov míňať peniaze na hazard. Minulý rok na ňom prerobili vyše 1,5 miliardy eur, čo bol medziročný nárast o vyše 7 %. V aktuálnom komentári na to upozornil analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.

• Slovenské domácnosti v rokoch 2024 a 2025 ušetrili len dve percentá príjmov.
• V Európskej únii majú nižšiu mieru úspor iba Grécko a Lotyšsko.
• Slovenské rodiny šetria výrazne menej než priemer Európskej únie aj Česka.

Poukázal na údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z rokov 2024 a 2025, kedy dosiahla čistá miera úspor slovenských domácností 2 %. Horšia situácia bola iba v Grécku, kde ľudia úspory dokonca míňajú a v Lotyšsku, kde domácnosti vôbec nešetria. Priemer Európskej únie (EÚ) dosahuje 8,1 %, v Českej republike si domácnosti dokážu odložiť takmer 14 % príjmov.

Slovensko zaostáva

„Čistá miera úspor predstavuje podiel príjmov, ktoré domácnosť neminie na koncovú spotrebu. Táto metodika OECD zohľadňuje aj opotrebovanie majetku, ktoré domácnosti vlastnia, preto sú tieto čísla nižšie než tie, ktoré vykazuje Eurostat. Aj podľa neho však Slovensko patrí medzi krajiny, kde domácnosti šetria najmenej. V roku 2024 to bolo iba 8 eur zo zarobenej stovky, priemer EÚ bol vyše 14 eur, v Česku takmer 20 eur,“ priblížil Malina.

Dôvody tejto situácie môžeme podľa neho hľadať v konsolidácii verejných financií, ktorá zvýšila náklady slovenských domácností, vysokej inflácii, slabom raste ekonomiky a vysokom daňovo-odvodovom zaťažení, čo sa premieta aj do nízkeho rastu čistých miezd.

Slováci a hazard

Na druhej strane je podľa analytika zaujímavým faktom, že v tejto situácii rastie objem peňazí, ktoré Slováci míňajú na hazard. „Podľa štatistík Úradu pre reguláciu hazardných hier uzatvorili stávky vo výške 26 770 miliardy eur, pričom na výhrach im bolo vyplatených 25 220 miliardy. Celkovo tak na hazardné hry minuli 1,55 miliardy eur, čo je medziročne o 7,2 % viac. V prepočte na jedného obyvateľa, vrátane detí, je to 287 eur,“ vyčíslil Malina.

V tejto súvislosti upozornil, že výhra v lotérii síce niekedy dokáže človeku priniesť peniaze, aké by inak nezarobil, nejde však o cestu ku garantovanému bohatstvu. Hazard totiž musí byť z princípu pre hráčov v priemere stratový, inak by nemalo zmysel prevádzkovať ho. Cestou k dlhodobému budovaniu majetku je práve pravidelné odkladanie peňazí, v ktorom Slovensko zaostáva, zdôraznil analytik.

Investovanie ako alternatíva

„Aj s investovaním je spojené riziko, no na rozdiel od hazardu na ňom môže zarobiť každý. Preto je to síce oveľa nudnejšia, ale za to istejšia cesta k budovaniu majetku než stávkovanie, kde vždy ide aj o šťastie,“ doplnil Malina.