Otvorené okno už nebude stačiť. Český klimatológ vysvetľuje, prečo budú noci čoraz teplejšie

Súčasná klimatická zmena sa prejavuje nielen intenzívnymi horúčavami a suchom, ale aj zvýšeným výskytom a intenzitou niektorých typov turbulencií. O tom, ako sa prejavujú, a ktoré živočíchy začali do Česka a Slovenska migrovať kvôli zmenám klímy, hovorí v rozhovore pre Pravdu český klimatológ Lukáš Dolák.  

Klimatológ Lukáš Dolák pôsobí na Geografickom ústave Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity a tiež na Ústave výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky (CzechGlobe). V rozhovore vysvetľuje:

• aké druhy turbulencií existujú,

• čo je to Heat dome, a ako ovplyvnila júnové horúčavy,

• prečo teplé noci spôsobujú agresivitu ľudí,

• či sa Slovensko zmení na Saharu,

• či sa bude dariť rajčinám a cibuli,

• ktoré zvieratá sa u nás rozšírili kvôli klíme,

• aké chyby sa urobili v minulosti v architektúre.

Na Slovensku aj v Česku padlo v posledných týždňoch viacero teplotných rekordov. Zachytila som komentáre, že podobne extrémne teploty sme tu už mali. Prečo sa ešte stále dnes nájdu popierači klimatických zmien?

Ďakujem za výbornú otázku. Myslím, že by mala smerovať ani nie tak na mňa – na presvedčeného klimatológa, ale primárne na tých popieračov. Príčin je podľa môjho názoru niekoľko. U menšiny popieračov to bude zrejme kvôli nastaveniu ich mysle alebo kvôli antisystémovosti. Z rôznych výskumov vieme, že rovnakí ľudia v minulosti popierali užitočnosť vakcín.

Ďalšou príčinou zrejme bude, že niektorí ľudia si nepripúšťajú, že by ľudstvo ako celok mohlo ovplyvniť klimatický systém, hoci človek ovplyvňuje mnoho ďalších systémov. Či už ide v rámci atmosféry o narušenie ozónovej vrstvy a vznik ozónovej diery cez vypúšťanie freónov, alebo prispenie k vzniku kyslých dažďov, alebo zvýšenú eróziu pôdy vplyvom poľnohospodárskej výroby. V niektorých prípadoch zrejme nepoznajú fakty alebo nemajú dosť času, aby sa s nimi zoznámili a odmietajú si tak pripustiť, že zmena klímy tu je.

Úlohu môže zohrávať aj takzvaná Authority bias, teda prehnaná dôvera v nejakú autoritu, napríklad politika, ktorý tvrdí, že klimatická zmena nie je alebo sa skončila. Ak to hovorí môj obľúbený politik, tak mu budem veriť. Poslednou príčinou by mohol byť strach zo súčasných a prichádzajúcich zmien, ktoré sú spojené so zmenou klímy. Keď totiž prichádza nejaká zmena, tak sa od nás očakáva reakcia, a tá nás bude stáť peniaze, čas a možno aj komfort. Ľudia sa obávajú obmedzenia osobnej slobody, voľnočasových aktivít, a tak si radšej nepripúšťajú, že zmena vôbec je.

Foto:
Jiří Sláma
Klimatológ Lukáš Dolák pôsobí na Geografickom ústave Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity a tiež na Ústave výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky (CzechGlobe).

Boli aj v rámci histórie obdobia, kedy ľudia neverili tak ako je tomu dnes, že planéta sa mení a pripisovali zhoršujúce sa klimatické javy niečomu inému, povedzme nadprirodzenému?

Ľudia príliš nevnímali zmeny klímy v minulosti, nastávali postupne v rámci desaťročí, prípadne storočí. Ľudský život bol príliš krátky na to, aby dokázali vnímať postupnú zmenu klímy. Keď sa pozrieme napríklad do kroník, tak tam nevidíme, že by vnímali zmeny klímy. Vnímali však živelné pohromy, ktoré mohli byť v niektorých obdobiach častejšie, intenzívnejšie, extrémnejšie v porovnaní s ich predchodcami.

Prinesie klimatická zmena všade rovnaké zmeny? Máme nejaké výhody vďaka tomu, že máme hory, lesy a rieky?

Dôsledky zmien klímy sa dnes líšia región od regiónu. Významnejšie rozdiely sú viditeľné, keď porovnávame rovníkové oblasti, napríklad strednú Afriku, mierne pásma, kam patrí stredná Európa a Arktídu. V strednej Európe sú rozdiely v dôsledkoch menšie. Spomínali ste úlohu reliéfu. V podobe veľkých jazier či väčšieho zalesnenia môžu hrať väčšiu úlohu v rámci danej oblasti, ale vplyv reliéfu nie je taký významný ako je celkový vplyv klimatickej zmeny.

Najväčší vplyv v rámci reliéfu majú vysoké pohoria. Ak sa pozriete na Alpy, Tatry, Krkonoše, alebo podobne vysoké hory s výškou nad 1500 metrov nad morom, tak tam je klíma v porovnaní s nížinami počas vĺn horúčav priaznivejšia. Na druhej strane, ich plocha je menšia a žije tam menej obyvateľov.

Počula som od jedného klimatológa, že nástup extrémnych teplôt, ktoré predpovedali s kolegami v minulosti, prišiel oveľa skôr. Vás tiež ten rýchly nástup prekvapil?

Nevenujem sa klimatickému modelovaniu, ale dostal som od kolegov podobnú informáciu ako vy. Historické modely z 90. rokov predpovedali, že teplotné extrémy, ktoré tu mali byť okolo roku 2010 – 2015 sa mali objaviť až v roku 2040 – 2050. Z tohto pohľadu to prekvapilo aj mňa. Medzi hlavné príčiny tohto posunu patril rýchlejší nárast extrémnych teplôt na pevnine, ako modely predpokladali. Tie totiž predpokladali, že nárast teplôt bude rovnomerný.

Tak trochu symbolicky po 40-stupňových horúčavách skolabovali systémy Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Výpadok dočasne ovplyvnil poskytovanie niektorých služieb a dát pre odberateľov. Konkrétne išlo o leteckú meteorologickú predpovednú a výstražnú službu. Keď oblúkom premostím, ak klimatická zmena prináša viac silného vetra, ako to ovplyvní leteckú dopravu? Dá sa očakávať silnejšia turbulencia alebo viac zrušených letov pre búrky?

Je to dobrá otázka. Venovalo sa jej niekoľko vedeckých štúdií. Zistilo sa, že súčasná zmena zvyšuje výskyt aj intenzitu niektorých typov turbulencií. Zmena klímy má primárne vplyv na takzvaný Clear Air Turbulence (CAT, pozn. red.). Sú to turbulencie, ktoré sa vyskytujú nečakane, za jasného počasia a nie sú spojené s búrkami. Očakáva sa, že sa budú vyskytovať častejšie.

Keď sa vrátime k turbulenciám spojeným s búrkami, tak nepredpokladáme, že by mali výrazne ovplyvniť leteckú dopravu. Lietadlá a letecké spoločnosti sú na výskyt búrok dobre pripravené. Čo sa však môže stať je, že ak sa vyskytne nečakaná turbulencia, tak cestujúci, ktorí nebudú pripútaní, sa môžu zraniť, prípadne aj členovia posádky.

Môžu sa zmeniť aj letové trasy, môže dôjsť k väčšej spotrebe leteckého paliva, aby sa lietadlá vyhli oblastiam s častejšími turbulenciami alebo sa vo všeobecnosti môže znížiť pohodlie letov.

Na Slovensku namerali rekord 41,3 stupňa Celzia, v Česku 41,9 stupňa Celzia. Horúčavy trvali niekoľko dní. Je to nový normál? Máme sa pripraviť na to, že budú nielen častejšie, ale aj dlhšie a intenzívnejšie?

Nemôžem povedať, že každé leto bude teplejšie ako to predchádzajúce. Posledný český rekord namerali v roku 2012 a trvalo 14 rokov, než bol prekonaný. Musíme sa pripraviť na to, že najbližších minimálne 20 až 30 rokov budú vlny horúčav častejšie, dlhšie a intenzívnejšie. Tento trend, ktorý je spojený s rastúcou priemernou teplotou vzduchu pozorujeme už niekoľko rokov. Nie je to teda niečo, čo by nás čakalo, ale je to niečo, čo už zažívame a čo bude pokračovať ďalej.

Ako by ste laikovi vysvetlili, prečo sme čelili takým extrémnym teplotám vzduchu na prelome mesiacov?

Boli tam primárne dve príčiny. Prvou bola takzvaná tepelná kupola (Heat dome, pozn. red.) a druhou súčasná zmena klímy. Tepelná kupola je oblasť vysokého tlaku vzduchu, ktorá väčšinou pretrváva nad pevninou aj niekoľko dní až týždňov. Jej podstatou je, že tlaková výš nasáva teplý vzduch, v tomto prípade zo severnej Afriky, ktorý postupne prechádzal cez juhozápadnú Európu pomaly až k nám. Keďže v tlakových výšach prevláda zostup vzduchu k zemskému povrchu, tak tepelná kupola funguje ako pokrievka na hrnci. Kupola zachytáva horúci vzduch pri zemi a bráni teplému vzduchu v úniku do širšieho regiónu. Môže to viesť k extrémnym alebo dlhotrvajúcim vlnám horúčav.

Zostupujúci vzduch rozpúšťa oblačnosť. Keď sa pozrieme na počasie typické pre tlakovú výš, je to väčšinou jasné počasie s azúrovým nebom, svieti slnko. Je to také pekné letné počasie bez oblakov. Čím je však menej oblakov, tým viac slnečného žiarenia dopadá na zemský povrch a viac ho zahrieva. Čím máme teplejší vzduch, čím viac žiarenia dopadá na zem, tým viac vody sa vyparuje. O to viac kupola môže viesť k vlne horúčav a prehĺbeniu suchu, zvyšuje sa riziko požiarov, máme viac tropických nocí a zdravotných rizík. Tepelná kupola je prirodzený jav, ktorý sa vyskytoval a aj bude.

Zmena klímy, ktorú som spomínal ako druhú príčinu, funguje ako termostat, kedy máme vyššie teploty vzduchu. Vzduch, ktorý bol nasatý tepelnou kupolou, bol teplejší, než by bol býval, keby sme súčasnú klimatickú zmenu nemali.

Počas nocí stačí cez leto otvorené okno, no aj z vlastnej skúsenosti viem, že počas spomínanej vlny horúčav už to nepostačovalo a doma sme mali klimatizáciu pustenú aj neskoro večer, aby sa byt vychladil. Budú aj noci teplejšie? Ak áno, prečo je to problém?

Áno, bohužiaľ, budú. Musíme sa s tým zmieriť. Len na vysvetlenie, počas tropickej noci neklesne minimálna teplota vzduchu pod 20 stupňov Celzia. Prečo je to problém? Je to problém pre ľudský organizmus a kvalitu spánku. U mnohých ľudí môže dochádzať k spánkovému deficitu. Telo ani mozog si nemôžu poriadne odpočinúť, čo vedie následne počas dňa k zvýšenému stresu či zhoršenému zdravotnému stavu a ďalším problémom.

Môžu teda zmeny klímy do budúcna ovplyvňovať aj ľudské správanie?

Môžu. Je dokázané, že z dlhodobého hľadiska je asi 23 percent ozbrojených konfliktov, ktoré sa vyskytujú v etnicky roztrieštených krajinách, najmä stredná Afrika, sú ovplyvnené prejavmi zmeny klímy. Zmena klímy sa v týchto krajinách prejavuje predovšetkým vlnami horúčav, ktoré sú častejšie a dlhšie, prípadne aj častejšie a dlhšie epizódy sucha. V prenesenom slova zmysle teda môže meniť aj ľudské správanie. Dočasne môže tiež zvyšovať agresivitu.

Keď je človek nevyspaný, je vo väčšom strese, horšie reaguje na podnety, viac sa háda a je agresívnejší, čo môže viesť k väčším konfliktom v rámci spoločnosti. Niektoré výskumy dokazujú, že sa zvyšuje počet autonehôd, pretože rastie agresivita, a zároveň sú viac unavení a klesá ich pozornosť.

Sú teplotné rekordy jediným prejavom zmien klímy v posledných rokoch, ktoré si vy ako klimatológ všímate?

Zdôraznil by som vysychanie krajiny, sú s ňou spojené ďalšie prejavy. Od roku 2015 sme v Česku mali dlhú kôrovcovú kalamitu, ktorá zmenila stav a podobu našich lesov. Všímam si zmeny začiatku vegetačných období, kedy jar začína skôr, rastliny začínajú skôr rásť, alergická sezóna sa začína skôr. Prejavuje sa aj častejší vplyv neskorých mrazov, pretože keď nám vegetácia rozkvitá skôr, v polovici mája potom zasiahnu rozkvitnuté stromy a plodiny a spôsobujú škody.

V posledných rokoch si všímame aj rýchlejšie prechody medzi koncom zimy a začiatkom jari. Trvá len niekoľko týždňov, keď zo zimy skočíme takmer do leta. Zmena teploty je o 20 stupňov a viac, čo môže byť šok pre ľudský organizmus. Začal som viac bežkovať, no vybral som si zlý čas na to, pretože máme čoraz menej dní so snehom. Na bežky sa dá ísť dnes v širšom okolí Brna už len tak raz za tri roky, keď nám tu nasneží.

Budú sa tie prejavy klimatických zmien, ktoré zažívame v posledných rokoch, meniť, a o 10-20 rokov budú planéta a ľudstvo čeliť iným prejavom?

Klimatický systém má istú zotrvačnosť. Trvá niekoľko rokov, než sa nám prejavia emisie skleníkových plynov. Podľa súčasného poznania sa spomínaná zotrvačnosť pohybuje 20-30 rokov. Emisie skleníkových plynov, ktoré vypustíme v roku 2026, sa prejavia v polovici 21. storočia. S veľkou mierou pravdepodobnosti budeme zažívať stále rovnaké extrémy, ktoré zažívame aj dnes. Ako som spomínal – epizódy sucha, vlny horúčav, častejšie neskoré mrazy a prívalové povodne, a v nasledujúcich rokoch budú častejšie, dlhšie a intenzívnejšie. Nemyslím si, že budeme zažívať nové extrémy, skôr budeme zažívať to, čo dnes, ale v extrémnejšej podobe.

Slovenskí farmári zažívali na jar aj začiatkom leta kritické sucho. Menia sa naše krajiny postupne na púšť? Ak áno, v ktorých oblastiach je to už vidieť?

Nemyslím si, že by sa naše krajiny menili na púšť. Nečakajte tu Saharu. Na druhej strane, moji kolegovia pozorujú, že rôzne ekosystémy sa nám postupne menia, krajina stále viac vysychá predovšetkým na začiatku vegetačného obdobia – na jar medzi aprílom a júnom. To je dokázané. Čo sa týka oblastí, ktoré sa najviac premieňajú, v Česku je to južná Morava, oblasť Polabí, Pohoří. Na Slovensku sú to južné časti a Východoslovenská nížina.

Bude možné aj o päť rokov doma v záhradkách pestovať tie isté plodiny ako dnes? Alebo sa majú amatérski záhradkári pripraviť na to, že pod vplyvom sucha alebo prízemných mrazov nebudú mať takú úrodu na akú boli zvyknutí?

Klimatická zmena je ešte rýchlejšia, ako sme si pred desiatkami rokov mysleli, ale zase až taká rýchlejšia nie je. Myslím si, že aj o päť rokov si budeme môcť v záhradkách vypestovať bežnú zeleninu ako je mrkva, cibuľa alebo rajčiny. Potom je tu otázka veľkosti úrody. Bude sa líšiť rok od roku, ale môžu ju ovplyvniť práve častejšie mrazy v polovici mája, ale aj nedostatok vody v pôde.

Aj na tieto dopady je možné sa už dnes pripraviť. Môžeme vysádzať také odrody plodín, vrátane zeleniny a ovocných stromov, ktoré lepšie znášajú vyššie teploty vzduchu alebo menej vody v pôde. Môžeme sa inšpirovať druhmi z južnej Európy. Zeleninu môžeme už dnes chrániť netkanou textíliou proti mrazom.

Budeme pestovať olivovníky?

Aj to je možné. Pred niekoľkými rokmi sa hovorilo, že olivovníky sa u nás nedajú pestovať, pretože zhruba každých desať rokov ich spáli tuhá zima typická pre strednú Európu. Mení sa to. Mám informácie, že niektorí farmári už dnes na južnej Morave pestujú olivovníky, a to nielen v kvetináčoch, ktoré by cez zimu schovávali do pivnice. Odvážili sa ich vysadiť priamo do pôdy. Ide len o nízke jednotky farmárov.

Dnes už sa bežnejšie pestuje cirok alebo proso, ktoré sú odolnejšie proti suchu a vyšším teplotám. Budeme aj naďalej pestovať aj pšenicu alebo jačmeň, ale v niektorých prípadoch môže ísť o špeciálne vyšľachtené odrody.

Čoraz častejšie sa tu vyskytujú exotickí škodcovia a rôzne druhy hmyzu, ktoré sme tu nemali. Budú pribúdať exotické choroby, pretože budú vhodnejšie podmienky pre baktérie, vírusy či parazity?

Nie som odborník na choroby. Ale ak by sme si zobrali ako príklad horúčku dengue, typickú pre trópy alebo subtrópy, tak u nás sa pravdepodobne šíriť nebude, pretože tu nebude mať vhodné podmienky. K nám sa takéto prípady privlečú zväčša z dovoleniek. Pokiaľ ide o hmyz, organizmy, baktérie alebo vírusy, ktoré nie sú pre nás typické, uvidíme ich čoraz častejšie.

Už dnes môžeme čoraz častejšie vidieť druhy, ktoré sú typické pre oblasť severného Balkánu alebo južnej Európy. Typickým príkladom je modlivka zelená, ktorá sa ešte pred 30 rokmi vyskytovala len na južnej Morave alebo na južnom a strednom Slovensku. Dnes sa bežne vyskytuje pod Jeseníkmi, na severnej Morave alebo v oblasti Beskydy v nadmorskej výške 500 či 600 metrov nad morom.

Na druhej strane, zmena klímy neustále pokračuje a veľmi pravdepodobne ešte niekoľko desaťročí pokračovať bude, vrátane migrácie týchto organizmov ďalej na sever. Niektoré organizmy zase môžu opustiť naše územie a odísť na sever. Zmenu klímy netreba brať ako niečo statické, neustále sa posúva. Niekto a niečo nové k nám bude prichádzať z juhu, ale zase niekto bude od nás odchádzať napríklad do Poľska.

O ktoré organizmy napríklad pôjde?

Predpokladám posun modlivky zelenej. Pred niekoľkými rokmi sa na Morave objavil jedovatý pavúk pradiarka pestrá, typická pre Panónsku nížinu. Postupne sa posúva ďalej na sever. V rámci Európy môže byť príkladom líška hrdzavá (v češtine liška obecná, pozn. red.). Tým, že sa v Škandinávii rozširujú lesy do vyšších nadmorských výšok, šíri sa ďalej na sever, a to na úkor polárnej líšky, ktorá je menšia a oproti tejto líške je znevýhodnená.

Foto:
Archív M. Šicka
Divé zvieratá z Považského Inovca očami fotografa Mariána Šicka

Budú migrovať aj väčšie druhy ako medvede a srnky?

Myslím si, že kvôli klíme migrovať nebudú. Je to skôr otázka ich premnoženia, v dôsledku ktorého budú hľadať útočiská, nové zdroje potravy, a potom môžu hroziť častejšie strety s človekom. Nepoznám však výskum, ktorý by sa týmto zaoberal. V celej Európe sú pomerne rozšírené, neočakával by som ich väčšiu migráciu.

Po horúčavách prišli na pár dní dažde. Postačujú na doplnenie vody v pôde? Ako dlho by muselo pršať, aby sa doplnili zásoby vody?

Bohužiaľ, tie dažde nám významnejšie nepomohli doplniť zásoby podzemnej vody. Keď sa pozrieme na portál InterSucho, ktorý vyvíjali kolegovia z CzechGlobe, tak v súčasnosti prakticky celé územia Česka a Slovenska, s výnimkou niektorých pohorí, trpia významným nedostatkom pôdnej vlahy. V polovici júla trpí suchom 99 percent celého územia Česka.

Ak by sme sa pozreli do pôdy do hĺbky jedného metra, na východe Slovenska, na Horehroní a Orave sú deficity na úrovni 60 až 80 milimetrov. Na väčšine územia sa pohybuje medzi 20 až 60 milimetrami. V Česku je to podobné. Aby sme doplnili zásoby do hĺbky 100 centimetrov, potrebovali by sme odhadom asi 80 milimetrov dažďa. To znamená 80 litrov vody na meter štvorcový, to je osem desaťlitrových krhiel, ktoré by museli napršať.

Záleží aj na tom, aký by to bol dážď. Potrebovali by sme „záhradný dážď“, ktorý by postupne a dlhší čas dopadal na pôdu, aby sa mohol vsiaknuť. Bohužiaľ, tento typ dažďa je stále menej častý v letnej sezóne v posledných rokoch. Naopak, pribúda viac prívalových dažďov počas búrok. Vypršia sa za niekoľko jednotiek alebo desiatok minút. Veľká časť vody sa nestihne vsiaknuť, odtečie a spôsobuje väčšiu eróziu pôdy.

Plytváme s vodou?

Záleží na tom, s kým to budeme porovnávať. Ak by sme sa pozreli na priemernú spotrebu vody človeka v Česku alebo na Slovensku – pohybuje sa okolo 95 litrov na osobu za deň. Sú v tom započítané kúpanie, toaleta, umývanie riadu, pitná voda. Keby sme to porovnali s juhozápadnou Európou, tak naša spotreba vody je nízka.

Stále je tu však priestor, aby sme dokázali viac šetriť, predovšetkým s pitnou vodou. Môže tak urobiť každý z nás. V záhradkách môžeme zachytávať dažďovú vodu do sudov a následne ju využívať. Pri stavbe nových domov a centier môžeme využívať takzvanú šedú vodu, keď už raz využitú pitnú vodu môžeme využívať napríklad na splachovanie.

Budú sa suchá v takomto rozsahu opakovať? Od čoho to bude závisieť?

S výnimkou jedného až dvoch týždňov v máji a júni, kedy sucho u nás máličko poľavilo, tak nás sucho od jari ešte neopustilo a naďalej trvá. Podľa dlhodobej predpovede v oboch krajinách môžeme predpokladať, že sucho bude trvať s rôznou mierou intenzity asi ešte nadchádzajúce štyri týždne. Kedy skončí a objaví sa nové, bude závisieť na množstve zrážok a na ich rozložení.

Pred pár rokmi sa spustil taký výraznejší boom sadenia stromov, na niektoré budovy pribudla vertikálna zeleň alebo machové steny. Na chodníkoch sa vymieňajú dlaždice s vodozádržnými opatreniami. Ako vnímate, že asfalt má ešte stále veľkú popularitu v betónových džungliach?

Niekde ho položili pred desiatkami rokov a nie všade je ho možné vymeniť za priepustné povrchy. Napríklad hlavné ťahy mestom musia byť vytvorené pevnejším materiálom. Nie vždy máme v mestách toľko financií, aby sme mohli starý asfalt vymeniť napríklad za pórovitý asfalt alebo dlaždice. Je to dedičstvo našej minulosti. Bude trvať ešte niekoľko rokov než sa týchto asfaltových plôch, kde to bude možné, zbavíme.

Foto:
Ivan Majerský
Pravda
Nová zelená prístavba bratislavského Auparku.

Čo považujete za najväčšie chyby alebo rozhodnutia ľudstva v 20. storočí z pohľadu ochrany klímy či už z pohľadu architektúry a jej vplyvu na klímu v meste alebo z pohľadu priemyslu?

Veľmi nerád by som zazlieval našim predkom, že naše mestá vystavali tak, aby dobre zvládali chladné zimy a nie teplé letá. Presne na také zimy a letá európske mestá boli vystavané. Podobné prípady výstavby v histórii vidíme na Sibíri, v severnej Európe, v Kanade, kde ľudia všetko stavali na permafroste, teda trvale zmrznutej pôde. Tieto mestá, vrátane ciest, infraštruktúr, potrubia a podobne, boli vystavané pred mnohými desiatkami rokov – ešte predtým, ako sa prejavila súčasná klimatická zmena.

Nezazlieval by som našim predkom, že netušili o príchode globálneho otepľovania. Čo zazlievam je silný tlak fosílneho priemyslu na politiky v posledných desaťročiach. Zároveň aj vplyv fosílneho priemyslu na šírenie dezinformácií už od konca 80. rokov 20. storočia, ktoré sa týkali popierania zmien klímy alebo nezdieľanie ich výsledkov. Veľké ropné spoločnosti mali už od 70. rokov prvé štúdie, ktoré pomerne dobre ukazovali, aký vplyv bude mať zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého na globálne otepľovanie. Štúdie si nechali pre seba, neponúkli ich verejnosti, odborníkom ani politikom.

Ako by mali vyzerať opatrenia miest a obcí, aby sa vedeli pripraviť na rastúce teploty?

Opatrení je viac, hovorí sa im modro-zelená infraštruktúra. Ako efektívne sa ukazujú dostatočne veľké parky a zelené plochy. Veľmi efektívne sú vysoké stromy so širokou korunou, ktoré majú zároveň prístup k dostatku vody. Potom sú to väčšie plochy vodných prvkov, ktoré ochladzujú svoje najbližšie okolie.

V poslednom čase sa uplatňujú svetlejšie povrchy na strechách budov, prípadne svetlejšie fasády alebo chodníky a snahy o lepšie zadržiavanie vody v mestách. Veľká časť vody nám z ciest a chodníkov odteká do kanalizácie a nie je ďalej využitá. Ak ju dokážeme dobre zachytiť, môže byť využitá na vysadenú vegetáciu, ktorá bude poskytovať tieň, ochladzovať okolie a transpirovať vodu do okolia.

Presuňme sa z mesta na vidiek. Ako lepšie zadržiavať vodu na poliach?

Je veľa možností, čo by sme mohli v poľnohospodárskej krajine robiť. Česko trpí rozsiahlymi poľnými plochami. Bolo by ideálne, keby sa tie bloky zmenšili a rozdelili sa remízkami, alejami. Na poliach trpíme deficitom využitia „chlévskej mrvy“, ľudovo povedané hnoja, keď táto zložka v pôde chýba a pôda horšie zadržiava vodu.

Mohli by sme využívať aj menej pesticídov. Pri ich nadužívaní majú schopnosť vo väčšej hĺbke pôdy vytvárať tenký film, ktorý zadržiava vodu a tá potom neprenikne nižšie. Viac vody dokážu zadržiavať mokrade a rašeliniská. Ak správne fungujú, sú ako hubka a nasajú obrovské množstvo vody. Počas sucha ju postupne šíria do okolia.

Od 19. storočia sme vyrovnávali vodné toky. Dnes sa za veľké peniaze snažíme obnoviť meandre riek, ktoré zadržia viac vody v krajine. Ak príde povodeň, meandre vodu zadržia. Čo sa týka technických riešení, je to výstavba priehrad.

Ak je to možné, uzavrime to pozitívne. Máme šancu zvrátiť klimatickú zmenu?

Ak budeme chcieť a mať vôľu, tak áno. Máme znalosti, technológie aj niekde aj ochotu. Záleží na nás na ľudstve, či si povieme, že to chceme urobiť. Potom tu šancu máme.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
klimatická zmena
klimatológ
sucho
horúčavy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.