Turisti chodia okolo nej každý deň. Do zamknutej izby na veži Dómu sa však nedostanú

Mnohí prejdú okolo najvýchodnejšie položenej gotickej katedrály v Európe bez povšimnutia. No stále má čím prekvapiť – a to nielen turistov, ale aj domácich. Severná veža košického Dómu sv. Alžbety ukrýva viacero bežne nepovšimnutých či málo známych miestností. Sú na viacerých jej podlažiach, pôvodne spätých s meraním času, so zvonmi a hodinami, či so strážnou a trubačskou službou.  

Kedysi malo mesto Košice svojho najvyššie umiestneného strážcu, ktorý priamo v severnej veži Dómu sv. Alžbety bdel nad bezpečnosťou mesta – v izbičke na najvyššom bežne prístupnom podlaží severnej veže Dómu, s prislúchajúcou ochodzou a signálnym zvonom. V súčasnosti je zatiaľ táto „pustovňa“, ako je dnes interne označená na zväzku dómskych kľúčov, bežne neprístupná. Paradoxom je, že turisti na vrchole veže okolo nej dookola chodia, no dnu sa dostať nedá.

Najvyšší strážca Košíc

O tom, ako to kedysi na veži fungovalo, píše aj známy učiteľ, kňaz a predovšetkým košický historik Vojtech Wick, ktorý žil v rokoch 1873 až 1955. „Západným prízemným vchodom severnej veže a točitými schodami dostať sa k zvonom, k hodinovému stroju, na pavlač veže, k večernému zvončeku, do strážnice a k dvom zvonom, odbíjajúcim hodiny,“ píše Wick v jednej zo svojich zmienok z roku 1936.

Foto:
KPÚ Košice Juraj Gembický
V pustovni na vrchu severnej veže Dómu býval ešte pred zhruba 100 rokmi strážca. Izbička je tak desaťročia neobývaná a verejnosti neprístupná.

„V strážnici veže od starodávnych čias bdeli (aj bývali mestskí) hlásnici vo dne i v noci nad bezpečnosťou mesta a rozličnými spôsobmi, hlásnicou, bubnovaním a podobne (trúbením), upozorňovali obyvateľstvo na hroziace nebezpečenstvá (požiare, vojenské nájazdy, sledovali dianie z najvyššej veže),“ uviedol ďalej Wick.

Dodal, že na to bol určený aj zvonček z roku 1631, visiaci podnes na pavlači veže, ktorým každodenne oznamovali záverečnú hodinu zatvárania mestských brán, upozorňujúc tým obyvateľov zdržujúcich sa na poliach a vo viniciach, aby sa vrátili do mesta, lebo ak ostali vonku, mohli sa dostať domov až na druhý deň ráno po otvorení brán. „Toto večerné vyzváňanie pripomínalo obyvateľstvu aj pozornosť a opatrnosť okolo ohniska, aby nevznikol v meste požiar,“ dodal Wick.

Foto:
KPÚ Košice Juraj Gembický
V pustovni na vrchu severnej veže Dómu býval ešte pred zhruba 100 rokmi strážca. Izbička je tak desaťročia neobývaná a verejnosti neprístupná.

Stalo sa potom zvykom ohlasovať hodiny príslušným počtom zvonení. Wick spomenul aj to, kedy sa strážnici z veže Dómu vytratili. „Po vystavaní novej hasičskej kasárne (cca 1928) ostala strážnica na veži neobývaná a zvonček sa roku 1929 načas odmlčal. Mesto však objednalo u košickej zvonolejárskej firmy bratov Buchnerovcov elektrické zariadenie, zapojené do vežových hodín, takže zvonček od 4. marca 1935 každý večer o 9. hodine štvrťhodinu trvajúcim cenganím plní aj naďalej svoju starodávnu úlohu,“ spresnil Wick.

Podľa Juraja Gembického z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach ešte vo vojnovom roku 1945 slúžila veža – strážnica ako pozorovateľňa, kde mladí príslušníci Levente a skauti museli hlásiť každý podozrivý pohyb a bezradne sledovali streľbu 4. ukrajinského frontu Červenej armády, blížiacu sa k mestu od juhu a juhovýchodu.

Hlásnici bývali aj v iných vežiach

Spomínaný signálny zvon z pavlače, nazývaný aj „večerný“, so svojím ostrým, prenikavým a o to viac zapamätateľným hlasom (s dolným priemerom 38 cm a výškou 30 cm) visí dodnes samostatne na balkónovej pavlači severnej veže Dómu. Jeho výzdobu tvorí horná nápisová páska, pod ktorou je pás akantových listov, a v nej je nemecký nápis – HANS : THOMAS. WENING : GOS:MICH: Anno Domini 1631 – v preklade: H. T. Wening ma ulial roku Pána 1631.

Foto:
KPÚ Košice Juraj Gembický
V pustovni na vrchu severnej veže Dómu býval ešte pred zhruba 100 rokmi strážca. Izbička je tak desaťročia neobývaná a verejnosti neprístupná.

Pre spresnenie, Hans Thomas Wening bol významným renesančným medilejárom, zvonolejárom i delolejárom, pôvodom pravdepodobne z Nemecka, pôsobiacim v Košiciach na začiatku 17. storočia. „Tento jeho zvon predstavuje zatiaľ jedinú známu ukážku jeho majstrovstva v rámci celého Slovenska. Zvonom sa zvonievalo večer, oznamujúc zatváranie mestských brán, ale aj v prípadoch požiaru či iného nebezpečenstva pre mesto. Dokonca sa s ním spája aj košická legenda, v ktorej vystupuje ako „mlčiaci zvon“,“ priblížil Gembický.

Foto:
Boris Macko Pravda
V pustovni na vrchu severnej veže Dómu býval ešte pred zhruba 100 rokmi strážca. Izbička je tak desaťročia neobývaná a verejnosti neprístupná.

Spresnil, že v horných podlažiach veží, najmä v mestách, bývali v minulosti priestory slúžiace i obývané vežovými strážnikmi – hlásnikmi – „vežníkmi“ alebo vežovými trubačmi či bubeníkmi, ktorých niektoré povinnosti sa sčasti prekrývali aj so službou zvonárov. „Práve sem patrilo oznamovanie času, ohňa a iného nebezpečenstva,“ uzavrel Gembický.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Košice
Dóm sv. Alžbety
Vojtech Wick
zvonček
historik

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.