Rusko vraj zvažuje úder na Pobaltie a Poľsko. Litva varuje pred hľadaním „náhradného víťazstva“ (228. týždeň vojny)

obchodnyregister 2026.07.27.

Masívne nočné nálety, rekordné straty a údery hlboko na ruskom území menia charakter vojny. Rumunsko zostreľuje ruské drony a Pobaltie hovorí o hrozbe útoku.  

Pondelok 20. júla 2026 (1608. deň vojny)

Litva sa obáva útoku z Ruska

Rusko v noci uskutočnilo ďalší kombinovaný útok – použilo 94 bezpilotných prostriedkov rôznych typov a dve letecké protizemné riadené rakety Ch-59/69, odpálené z okupovaného Krymu. Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že protivzdušná obrana zneškodnila minimálne 81 nepriateľských dronov (kombináciou zostrelenia a prostriedkov rádioelektronického boja). Napriek tomu bolo zaznamenaných viacero zásahov na deviatich cieľových lokalitách. Ruské útoky spôsobili významné škody najmä v Pavlohrade, kde boli poškodené logistické objekty a tržnica. Ďalšie útoky smerovali proti Nikopoľskému a Kryvorizkému okresu Dnepropetrovskej oblasti, kde boli poškodené obytné budovy, vozidlá a civilná infraštruktúra.

V opačnom smere pokračovali ukrajinské bezpilotné útoky do hĺbky ruského územia. Moskovský starosta Sergej Sobjanin informoval, že do piatej hodiny ráno smerovalo k Moskovskej oblasti viac ako 400 ukrajinských dronov. Podľa ruských úradov malo byť väčšina dronov zničených. Ruské sociálne siete ale informovali, že ukrajinské drony zasiahli v Moskovskej oblasti ropný sklad v Podolsku a logistický komplex Wildberries v Koledine. Na obidvoch miestach zásahov boli zaznamenané rozsiahle požiare.

Veliteľ síl bezpilotných systémov Robert Magyar Brovdi informoval, že jeho sily zasiahli tri tankery a štyri lode na prepravu suchého nákladu. Bezpečnostná služba Ukrajiny informovala, že zaútočila na koordinačné centrum ruskej FSB na okupovanom území Chersonskej oblasti. V zasiahnutom objekte podľa informácií Bezpečnostnej služby Ukrajiny pôsobilo približne 100 dôstojníkov FSB a bolo tam 70 vozidiel patriacich FSB.

Podľa ranného hlásenia ukrajinského Generálneho štábu bola situácia na línii kontaktu naďalej veľmi vážna. Počas predchádzajúceho dňa zaznamenali približne 235 bojových stretov, čo je jedna z najvyšších denných hodnôt za posledné týždne. Najťažšie boje pokračovali v Pokrovskom smere, ktorý zostáva hlavným cieľom ruských útočných operácií. Intenzívne boje prebiehali aj na Slovjanskom, Lymanskom, Kupjanskom a Novopavlivskom smere. Ruské jednotky sa snažili pokračovať v opotrebovávacej taktike s využitím malých útočných skupín, podporovaných delostrelectvom a bezpilotnými systémami. Ukrajinské sily informovali o odrazení väčšiny útokov bez zásadnej zmeny línie kontaktu.

Minister obrany Litvy Robertas Kaunas vyhlásil, že sa vojna na Ukrajine nevyvíja tak, ako si Rusko naplánovalo a preto Vladimir Putin potrebuje alternatívu k porážke Ukrajiny, ktorú by bolo možné vyhlásiť za víťazstvo. Ruská federácia tak zvažuje útok na Pobaltský región a Poľsko ako prirodzenú náhradu za neúspech na Ukrajine. Minister obrany Poľskej republiky v rozhovore pre portál RMF24 Vladislav Kosiniak-Kamysh uviedol, že Rusko doteraz získalo mnoho útočných bezpilotných lietadiel, ktoré Ukrajina používa na útoky na ciele na ruskom území, a potenciálne by ich mohlo použiť na hybridné provokácie pod falošnou vlajkou proti krajinám EÚ a NATO susediacim s Ruskom. Minister ďalej uviedol, že Poľsko musí byť na tento scenár pripravené a že o takejto hrozbe sa bude diskutovať v utorok ráno na zasadnutí Bezpečnostného výboru Rady ministrov.

Nový premiér Veľkej Británie Andy Burnham po prevzatí funkcie oznámil, že sa jeho prvé dva rozhovory vo funkcii budú s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, pričom počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom ho uistí, že podpora Londýna pre Ukrajinu je naďalej neochvejná a rozhodná.

Utorok 21. júla 2026 (1609. deň vojny)

V. Zelenskyj vymenil šéfa armády

Ruské sily v noci pokračovali vo vzdušnej útočnej kampani proti ukrajinskej energetickej a civilnej infraštruktúre. Podľa Veliteľstva vzdušných síl Ukrajiny nasadili 58 útočných bezpilotných prostriedkov, prevažne typu Shahed. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 46 dronov (kombináciou zostrelenia stíhacím letectvom, mobilnými palebnými skupinami, systémami protivzdušnej obrany a prostriedkami rádioelektronického boja). Zostávajúce drony zasiahli sedem cieľových lokalít.

Ruské útoky počas dňa okrem iného poškodili energetickú infraštruktúru v piatich ukrajinských oblastiach, čo opäť potvrdzuje pokračujúcu snahu Ruska narúšať výrobu a distribúciu elektrickej energie. V Sumskej oblasti ruské jednotky opakovane zaútočili na záchranárske zložky, zasahujúce po predchádzajúcom útoku na obchodné centrum Epitsentr. Rusi tak pokračujú v taktike sekundárnych úderov proti záchranným zložkám.

Rumunský prezident Nikusor Dan oznámil, že v pondelok večer bol ruským dronom napadnutý libérijský tanker Gas Lisbon naložený propánom, smerujúci do ukrajinského prístavu pri rumunskom pobreží Čierneho mora. Ruské sily sa snažia napodobniť ukrajinskú kampaň na elimináciu lodnej dopravy, smerujúcej do ukrajinských prístavov.

Na línii kontaktu pokračovali intenzívne boje, hoci ich denná intenzita bola mierne nižšia než priemerná hodnota počas predchádzajúcich niekoľkých dní. Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny uviedol, že počas dňa bolo zaznamenaných približne 188 bojových stretov. Najťažšie boje naďalej pokračovali v Pokrovskom smere, kde Rusko neustávalo v hlavných útočných aktivitách s cieľom postupného opotrebovania ukrajinskej obrany. Významná aktivita bola zaznamenaná aj v Kupjanskom, Lymanskom, Siverskom a Novopavlivskom smere.

Ukrajinské špeciálne sily oznámili realizáciu úspešnej sabotážnej operácie na okupovaných územiach, počas ktorej bolo vyradených 13 železničných mostov, ktoré využívala ruská armáda na zásobovanie bojových jednotiek. Cieľom operácie bolo narušiť logistické trasy a spomaliť presuny techniky a munície.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl informoval, že 15. samostatná delostrelecká prieskumná brigáda Čorný les uskutočnila útok na vojenské letisko Chalino v Kurskej oblasti Ruskej federácie, kde podľa Generálneho štábu zasiahli stíhačku MiG-29 a protivzdušný systém Pancir-S1. Útok potvrdzuje pokračujúce rozširovanie ukrajinských schopností vykonávať presné údery hlboko za líniou frontu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil zmenu na poste hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny: odvolal generála Oleksandra Syrského a novým hlavným veliteľom sa stal generálmajor Mychajlo Drapatyj. Prezident Zelenskyj týmto spôsobom reagoval na už šiesty deň prebiehajúce demonštrácie na podporu odvolaného ministerstva obrany Ukrajiny Mychajla Fedorova, ktorý mal podľa jeho vyjadrenia spory s generálom Syrským, pre ktoré bol Fedorov odvolaný.

Ukrajinské médiá avizovali vopred, že by sa v stredu malo uskutočniť rokovanie veľvyslancov členských krajín EÚ, na ktorom sa opätovne pokúsia presvedčiť maďarských predstaviteľov, aby odblokovali otvorenie ďalších prístupových kapitol pre rokovania s Ukrajinou a Moldavskom.

Do Kyjeva pricestoval japonský minister spravodlivosti Mitani Hidehiro, čo dokumentuje pokračujúcu politickú podporu Japonska Ukrajine.

Medzinárodný menový fond informoval, že v najbližších dňoch uvoľní Ukrajine ďalšiu tranžu vo výške približne 690 miliónov amerických dolárov. Finančné prostriedky majú podporiť stabilitu verejných financií, financovanie štátneho rozpočtu a zachovanie makroekonomickej stability počas pokračujúcej vojny.

Streda 22. júla 2026 (1610. deň vojny)

Rusi sú ochotní pokračovať v rokovaniach až po (nerealistickom) dobytí celého Donbasu

Obe strany v noci nasadili významne viac bezpilotných prostriedkov ako zvyčajne. Ruská strana nasadila jednu balistickú raketu Iskander-M, 3 riadené letecké protizemné strely typu Ch-59/69 a 216 úderných bezpilotných lietadiel typu Shahed. Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že zostrelila alebo potlačila 3 riadené letecké strely Ch-59/69 a 204 nepriateľských bezpilotných lietadiel. Napriek vysokej úspešnosti obrany sa Rusku podarilo zasiahnuť viaceré ciele balistickou raketou Iskander a útočnými dronmi – zasiahli ciele v 12 cieľových lokalitách. Medzi najvážnejšie následky ruských útokov patrili zásahy obytných budov v Kyjevskej oblasti, Odese, Charkove a Záporoží.

Ukrajina pokračovala v úderoch hlboko na ruskom území, pričom dronové útoky zasiahli logistické objekty v Rusku, vrátane dvoch skladov spoločnosti Wildberries v Krasnodare a Nevinnomyssku a ropného skladu v Armavire v Krasnodarskom kraji. Ďalšie útoky smerovali na okupovaný Krym, kde boli hlásené rozsiahle výpadky elektrickej energie. Ukrajinské Sily bezpilotných systémov zároveň oznámili, že počas dvoch dní zasiahli 13 ruských plavidiel. Neskôr informovali o ďalších úspešných útokoch proti lodiam ruského tieňového loďstva v Čiernom mori, ktoré sa využíva na obchádzanie sankcií.

Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny oznámil, že v predchádzajúci deň bolo z bojov vyradených približne 1 330 ruských vojakov. Ruské sily podľa ukrajinského velenia prišli aj o tanky, obrnené vozidlá, delostrelecké systémy a viac než 1 600 bezpilotných prostriedkov rôznych kategórií.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri príležitosti zmeny na postoch ukrajinského ministra obrany a vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny vyhlásil, že prioritou nového velenia bude predovšetkým reforma mobilizácie a posilnenie ochrany vzdušného priestoru. Generál Oleksandr Syrskyj pri príležitosti odovzdania funkcie vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny Mychajlovy Drapatemu vyhlásil, že svojmu nástupcovi odovzdáva armádu, ktorá nie je len v defenzíve, ale aj v ofenzíve s iniciatívou, so štruktúrou a ľuďmi, ktorí vedia, ako poraziť nepriateľa. Po zmene na poste vrchného veliteľa došlo aj k zmene na poste náčelníka generálneho štábu – bol ním menovaný Igor Skybjuk.

Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA, generál Dan Kaine, počas vypočutia pred senátnym rozpočtovým výborom vo Washingtone potvrdil, že ukrajinská stíhačka F-16 prvýkrát vo vzdušnom súboji zostrelila ruskú stíhačku Su-35.

Ukrajinská spoločnosť Deviro predstavila nový útočný bezpilotný prostriedok Palytsia s doletom približne 90 kilometrov, vytrvalosťou až 70 minút a nosnosťou bojovej hlavice 3 kilogramy, ktorý je určený na presné údery proti taktickým cieľom. Zároveň sa objavila informácia, že Ukrajina a Spojené štáty podpísali významné spoločné vyhlásenie o spolupráci v oblasti vývoja a výroby dronových technológií.

Denník Wall Street Journal informoval, že americká spoločnosť ReconCraft v partnerstve s ukrajinskou spoločnosťou UFORCE bude vyrábať ukrajinský námorný dron Magura v Spojených štátoch. Tento krok má zvýšiť výrobné kapacity a urýchliť ďalší technologický rozvoj systému, ktorý sa stal jednou z najúspešnejších ukrajinských zbraní proti ruskému čiernomorskému loďstvu.

Americký senát začal prerokúvať zákon o podpore Ukrajiny, ktorý predložil na rokovanie 14. apríla 2025 člen Snemovne reprezentantov USA Gregory Meeks. Návrh tohto zákona je jedným z najkomplexnejších návrhov americkej legislatívy na podporu Ukrajiny. Samotný návrh obsahuje časti o obnove programu Lend-Lease pre Ukrajinu, poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 1 miliardy amerických dolárov, umožnení poskytnutia úveru Ukrajine vo výške 8 miliárd amerických dolárov na nákup amerických zbraní a masívne rozšírenie ekonomických sankcií voči Ruskej federácii.

Tlačová služba Rady EÚ oznámila, že veľvyslanci EÚ súhlasili s pripojením Spojeného kráľovstva k programu finančnej podpory pre Ukrajinu. Ukrajina tak bude môcť nakupovať britskú vojenskú techniku prostredníctvom úverového mechanizmu Európskej únie v hodnote 90 miliárd eur. Počas rokovania veľvyslancov členských krajín EÚ sa opätovne nepodarilo presvedčiť maďarských predstaviteľov, aby odblokovali otvorenie ďalších prístupových kapitol pre rokovania s Ukrajinou a Moldavskom. Ďalšie rokovania budú pokračovať 1. septembra.

Agentúra Bloomberg informovala, že podľa vyjadrení informačných zdrojov blízkych ruským politickým lídrom Moskva plánuje obnoviť mierové rokovania až po úplnom obsadení Donbasu, čo naznačuje pokračovanie maximálnych ruských územných požiadaviek. Podľa týchto vyjadrení Rusko plánuje dobytie týchto území do konca roku 2026, čo je vysoko nerealistické.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oznámil prípravu stretnutia s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, pričom hlavnou témou rokovaní má byť vojna na Ukrajine.

Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová informovala, že 20. júla vstúpili jednotky z misie EÚ IRINI v Stredozemnom mori na palubu ropného tankera ruskej tieňovej flotily MV SOUTH STAR s podozrením, že sa plaví pod falošnou vlajkou, čo je porušením medzinárodného námorného práva. Zároveň sily misie EUNAVFOR ATALANTA, pôsobiacej v Červenom mori a Indickom oceáne, dostali príkaz zadržiavať plavidlá nalodením jej síl na paluby takých lodí s cieľom overenia vlajky v prípade podozrenia, že ide o plavidlo ruskej tieňovej flotily, plaviacej sa pod cudzou vlajkou.

Pokračujúce ruské útoky na ukrajinské prístavy začínajú citeľne ovplyvňovať medzinárodnú lodnú dopravu. Spoločnosť Maersk oznámila pozastavenie časti operácií v čiernomorských prístavoch z dôvodu rastúceho bezpečnostného rizika. Exportéri zároveň presúvajú svoju dopravu z námorných trás smerom k pevninskej doprave smerujúcej do Rumunska a Poľska. Rusko presúva pohonné hmoty zo Sibíri do európskej časti krajiny, aby zabránilo nedostatku palív v okolí Moskvy. Tieto udalosti ilustrujú, že vojna naďalej výrazne zasahuje hospodárstvo oboch štátov.

Štvrtok 23. júla 2026 (1611. deň vojny)

Zmätky okolo slovenského (ne)členstva v Koalícii ochotných

Rusko v noci uskutočnilo kombinovaný vzdušný útok, pričom podľa ukrajinského letectva nasadilo jednu balistickú raketu Iskander-M a päť riadených protizemných leteckých striel Ch-59/69 a 168 útočných dronov typu Shahed. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť prípadne potlačiť dve riadené letecké strely Ch-59/69 a 154 nepriateľských bezpilotných lietadiel Shahed. Napriek tomu boli zaznamenané zásahy v deviatich cieľových lokalitách v rôznych regiónoch Ukrajiny. Ako v predchádzajúcich dňoch, tak aj vo štvrtok, bola významným cieľom útokov Odesa, ktorú ruské sily ostreľovali prakticky počas celej noci. Poškodená bola civilná infraštruktúra, súkromné domy aj ďalšie objekty.

Ukrajina zároveň pokračovala v úderoch hlboko na ruskom území. Drony zasiahli objekt energetického komplexu v Uľjanovskej oblasti, pričom výbuchy boli hlásené aj na okupovanom Kryme.

Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny informoval, že počas predchádzajúceho dňa došlo na fronte k 261 bojovým stretom. Najťažšie boje sa naďalej sústreďujú na Pokrovský smer, kde ruské jednotky uskutočnili až 42 útočných operácií. Ukrajinské velenie si zároveň nárokuje, že za posledných 24 hodín eliminovanie celkovo 1 460 ruských vojakov, pričom deklarovalo aj vysoké straty techniky. Veliteľ Národnej gardy Ukrajiny upozornil, že na niektorých úsekoch Pokrovského smeru dosahuje početná prevaha ruských síl až šesť ku jednej, čo vytvára značný tlak na ukrajinskú obranu. V Charkovskom smere sa Rusko pokúša otvárať nové osi útoku priamo pozdĺž štátnej hranice. Ukrajinská pohraničná služba zverejnila zábery bojov, ktoré dokumentujú pokračujúce pokusy ruských jednotiek preniknúť cez ukrajinsko-ruskú hraničnú líniu v oblasti.

V Moskovskej oblasti Ruskej federácie došlo k havárii stíhacieho lietadla piatej generácie Su-57. Ministerstvo obrany Ruskej federácie následne informovalo, že sa pilot lietadla katapultoval a jeho život nie je v ohrození.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ešte pred personálnymi zmenami ponúkol bývalému ministrovi obrany Mychajlovi Fedorovovi funkciu vicepremiéra pre vojenské inovácie. Fedorov túto ponuku odmietol a uviedol, že je vďačný prezidentovi za všetky navrhnuté možnosti. V štáte sú ale iba tri pozície, ktoré okrem armády na bojisku skutočne určujú priebeh vojny, a tými sú prezident Ukrajiny, minister obrany a vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny – no a on preto neprijme žiadnu inú pozíciu okrem opätovného prijatia postu ministra obrany.

Členské krajiny Aliancie schválili rozsiahlu investíciu vo výške 27 miliárd eur do rozvoja palivovej infraštruktúry pre ozbrojené sily členských štátov. Projekt výrazne posilní logistické schopnosti NATO na východnom a juhovýchodnom krídle.

Slovenská republika sa mala stať – podľa informácií, ktoré najprv potvrdila francúzska ambasáda – členom Koalície ochotných. Na predminulotýždňovom rokovaní v Paríži sa zúčastnil slovenský veľvyslanec vo Francúzsku, ktorý zároveň podporil aj záverečné vyhlásenie Koalície ochotných. Toto zistenie však následne popreli postupne minister zahraničných veci Juraj Blanar a premiér Robert Fico. To dokumentuje úplnú pokryteckosť slovenskej zahraničnej politiky, ktorá nie je schopná prihlásiť sa ku krokom, ktoré podniká.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po rokovaní so Sergejom Lavrovom na Filipínach uviedol, že obe strany diskutovali o potrebe ukončenia vojny a že Washington je pripravený zúčastniť sa rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ak sa objaví reálna príležitosť na dosiahnutie mierovej dohody. Zároveň zdôraznil potrebu hľadania nových prístupov pri hľadaní riešenia konfliktu. V rozpore s optimizmom Marca Rubia tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že v dialógu o ukončení vojny na Ukrajine nedošlo k žiadnemu novému vývoju.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Spojené štáty predložili viacero nových návrhov na ukončenie vojny. Vyjadril tiež záujem, aby sa trojstranné stretnutie Ukrajiny, USA a Ruska uskutočnilo ešte pred príchodom jesene. Súčasne upozornil, že nadchádzajúca zima bude rozhodujúca, pričom podľa vyjadrenia prezidenta Ukrajiny sa buď podarí dosiahnuť dohodu o ukončení vojny, alebo možno očakávať ďalšiu eskaláciu bojov.

Výbor stálych predstaviteľov EÚ dosiahol politickú dohodu o rozsahu 21. balíka sankcií proti Ruskej federácii. Nové opatrenia majú ďalej obmedziť ruské príjmy a zvýšiť ekonomický tlak na Moskvu. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že sankcie sú zamerané na finančný systém, energetický sektor a vojensko-priemyselný komplex, teda ba oblasti ktoré budú mať pre Rusko najväčší ekonomický dopad.

Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na bulletin ruského ministerstva obrany vydala varovanie pre všetky lode v jeho výlučnej ekonomickej zóne v Čiernom mori – a to pred nebezpečenstvom dronových útokov na dopravné plavidlá plaviace sa do ruských prístavov. Ukrajinské ministerstvo zároveň upozornilo, že po sérii ruských útokov na prístavy a lodnú infraštruktúru prestali do ukrajinských prístavov plávať obchodné lode, čo predstavuje ďalšie ohrozenie fungovania ukrajinského námorného exportu, vrátane vývozu obilia.

Ukrajinský premiér Serhij Koreckyj informoval, že Ukrajina už obdržala 690 miliónov dolárov z programu Medzinárodného menového fondu, pričom tieto zdroje posilnia schopnosť financovať fungovanie štátu počas pokračujúcej vojny.

Piatok 24. júla 2026 (1612. deň vojny)

Ukrajinci vyšetrujú útok Rusov na expertov na drony

Rusko aj počas noci na piatok podnikalo útoky na veľkú vzdialenosť. Podľa Vzdušných síl Ukrajiny útočilo piatimi riadenými leteckými prízemnými strelami Ch-59/69 a 180 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 160 nepriateľských dronov a štyri riadené strely. Napriek tomu došlo k zásahom v 9 cieľových lokalitách. Jeden z ruských dronov narušil vzdušný priestor Rumunska východne od Suliny, kde ho zostrelilo rumunské lietadlo F-16 nad opustenou oblasťou neďaleko osady Padina v župe Buzău.

Generálny prokurátor Ukrajiny Ruslan Kravčenko informoval, že po raketovom útoku ruských síl na testovaciu zónu, kde sa konal Defense Demo Day & Defense Expo (organizovala ich Asociácia výrobcov bezpilotných systémov a súvisiacich technológií a bola venovaná ochrane kritickej infraštruktúry pred modernými leteckými hrozbami), sa začalo vyšetrovanie smrti desiatich účastníkov podujatia a zranenia ďalšej stovky odborníkov na drony a systémy ochrany proti dronom. Ruské sily pri útoku použili 3 balistické rakety Iskander-M, pričom jednu ukrajinská strana zostrelila – avšak ďalšie dve zasiahli testovací polygón.

Významné škody v predchádzajúci večer utrpela najmä Černihivská oblasť, kde po útokoch zostalo bez elektrickej energie viac než 70 000 odberateľov. Výpadky zasiahli energetickú infraštruktúru aj bežné civilné obyvateľstvo, čo potvrdzuje pokračujúcu ruskú stratégiu útokov na energetické siete aj počas letného obdobia.

Ukrajina pokračovala vo vlastnej kampani diaľkových úderov. Drony zasiahli logistické objekty na okupovanom Kryme, vrátane skladu spoločnosti Wildberries v Simferopole. Ruské úrady zároveň informovali o ďalších útokoch bezpilotných lietadiel na území Ruskej federácie, vrátane logistických skladov v Petrohrade a Tveri spoločnosti Wildberries.

Guvernér petrohradskej oblasti Ruskej federácie Alexander Drozdenko uviedol, že nad oblasťou bolo zostrelených 50 ukrajinských útočných dronov. Ruské sociálne siete informovali, že ďalší ukrajinský útok (tentoraz realizovaný strelou s plochou dráhou letu FP-5 Flamingo) smeroval na vojensko-priemyselný podnik Avitek v Kirove. Spoločnosť Avitek sa podieľa na výrobe protivzdušného obranného systému Tor, ako aj striel Ch-101 a Ch-59M2/Ch-59M2A, pre ktoré dodáva komponenty motorov. Podnik vyrába a opravuje katapultovacie sedadlá K-36DM pre lietadlá Su-34 a Su-57.

Podľa ranného hlásenia Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny zostávalo hlavným bojiskom Pokrovský smer, kde ruské jednotky pokračovali vo vysokom tempe útočných operácií. Intenzívne boje pokračovali aj na Lymanskom, Novopavlivskom, Toreckom a Kupjanskom smere. Ukrajinské velenie uviedlo, že za uplynulý deň ruské sily stratili približne 1 410 vojakov, jedno lietadlo a ďalšiu techniku vrátane obrnených vozidiel, delostrelectva a logistických prostriedkov.

Ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje ďalší prípad popravy ukrajinského vojnového zajatca ruskými ozbrojenými silami. Podľa vyšetrovania sa to stalo 13. júla 2026 v oblasti obce Jalta, keď príslušníci ruských ozbrojených síl zajali vojaka Ozbrojených síl Ukrajiny. Po jeho výsluchu jeden z vojakov vydal rozkaz na popravu tohto ukrajinského obrancu a druhý ho zastrelil.

Prezident Volodymyr Zelenskyj sa v nasledujúcom týždni stretne s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Jednou z hlavných tém pripravovaných rokovaní má byť ďalšia vojenská spolupráca vrátane rozvoja spoločnej výroby bezpilotných systémov a pokračujúcej podpory ukrajinského obranného priemyslu, ako aj perspektívy ďalšieho medzinárodného postupu voči Rusku.

Sobota 25. júla 2026 (1613. deň vojny)

Rumuni opäť zostrelili ruský dron

Ruské sily podnikli tradičný vzdušný útok na veľkú vzdialenosť, pričom Rusko zaútočilo dvoma riadenými leteckými prízemnými strelami Ch-59/69 a 157 útočnými dronmi typu Shahed. Protivzdušná obrana zneškodnila jednu strelu a 127 dronov typu Shahed, zasiahnuté bolo 9 cieľových lokalít.

Rumunský prezident Nikusor Dan informoval, že rumunské vzdušné sily zostrelili stíhacími lietadlami F-16 počas dvoch dní už druhý ruský dron typu Shahed, ktorý narušil rumunský vzdušný priestor 10 kilometrov západne od mesta Sfintu Gheorghe.

Ukrajinské ozbrojené sily zároveň pokračovali v úderoch hlboko na okupovaných územiach. Medzi najvýznamnejšie patrili zásahy objektov skladu spoločnosti Wildberries v Jekaterinburgu, vzdialeného takmer 2 000 kilometrov od línie kontaktu. Ďalší ukrajinský útok Síl špeciálnych operácií smeroval na rafinériu v Ťumeni, ktorá je vzdialená viac ako 2 000 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Ukrajinský útok spôsobil rozsiahly požiar – a to napriek faktu, že rafinéria bola chránená protidronovými sieťami.

Ukrajina pokračovala v systematických presných útokoch na objekty s vysokou vojenskou hodnotou na okupovanom Kryme. Používanie presných diaľkových zbraní a koordinácia spravodajských informácií umožňujú zasahovať komunikačné uzly, retranslačné stanice a energetickú infraštruktúru podporujúcu ruské vojenské operácie.

Najťažšie boje pokračovali vo východnej časti línie kontaktu, predovšetkým v Doneckej oblasti. Ruské jednotky pokračovali v útočných operáciách s vysokou intenzitou, pričom sa pokúšali postupovať prostredníctvom menších útočných skupín podporovaných delostrelectvom a bezpilotnými prostriedkami.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že nechápe dôvod ruskej agresie voči Ukrajine a že je potrebné zmraziť konflikt na základe istanbulských dohôd pod zárukami veľmocí, vrátane Ruska.

Nedeľa 26. júla 2026 (1614. deň vojny)

Ruská firma po útokoch stiahla časť vojenskej ponuky

Rumunský prezident Nicos Dan oznámil, že rumunské stíhacie lietadlá F-16 zostrelili za 3 dni už tretí ruský dron, ktorý narušil rumunský vzdušný priestor. Dron bol zostrelený nad rumunskými teritoriálnymi vodami v oblasti Sulina–Ciliea. Rumunská ministerka zahraničných vecí Oana Coi oznámila, že po týchto útokoch rumunské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca.

Ruské sily počas noci zaútočili pomocou 7 balistických rakiet Iskander-M/S-400, 5 navádzaných leteckých protizemných striel Ch-59/69 a 136 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila alebo potlačila 5 balistických rakiet Iskander-M/S-400, jednu riadenú leteckú strelu Ch-59/69 a 104 nepriateľských bezpilotných lietadiel. Zostávajúce strely a drony zasiahli 18 cieľových lokalít.

Spoločnosť Wildberries po ukrajinských útokoch na jej logistické štruktúry zo svojho eshopu odstránila položku s názvom všetko pre ozbrojené sily. Vojenský tovar však naďalej zostal v jej ponuke. Spoločnosť Wildberries bola hlavným dodávateľom vybavenia, ako sú balistické prvky, rušiče a detektory dronov, pre príslušníkov ozbrojených síl Ruskej federácie, ktorí si tieto prvky vybavenia musia nakupovať za vlastné peniaze na komerčnom trhu. Zničenie najväčších skladov spoločnosti Wildberries dramaticky obmedzilo možnosť získať takéto vybavenie pre príslušníkov ruských ozbrojených síl.

Fínsky prezident Alexander Stubb vyhlásil, že pozícia Ukrajiny je teraz najsilnejšia od začiatku rusko-ukrajinskej vojny a poznamenal, že je čas na mier na Ukrajine.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiga reagoval, že si váži výzvu kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, aby zastavil vojnu pozdĺž súčasnej línie kontaktu – a to napriek tomu, že ho Moskva odmietla. Priama požiadavka Kasyma-Žomarta Tokajeva na ukončenie vojny na Ukrajine ostro kontrastuje s podriadením postojom Roberta Fica pri jeho stretnutiach s Vladimirom Putinom. Popretie členstva Slovenska v Koalícii ochotných ďalej oslabilo dôveryhodnosť slovenskej zahraničnej politiky v očiach našich spojencov a prehĺbila zdanie našej úbohosti v očiach našich nepriateľov.