Skončia veľké festivaly na Slovensku? Organizátori kultového Grape-u otvorene o tom, čo nás čaká
obchodnyregister
2026.07.27.
Leto vonia hudbou, no za farebnými stageami sa odohráva dráma, o ktorej bežný návštevník nemá ani tušenia.
Festivalová sezóna beží na maximum a areály praskajú vo švíkoch. Na prvý pohľad idylka, no v zákulisí sa odohráva boj o prežitie. Raketový nárast cien, astronomické honoráre hviezd a divák, ktorý s nákupom lístka vyčkáva do poslednej sekundy. Aká je budúcnosť slovenských festivalov a dokážu v tejto realite prežiť ďalších aspoň 5 rokov?
Aj o tom porozprávali organizátori festivalu Grape, Ján Trstenský a Juraj Podmanický.
Pozrite si náš VIDEOrozhovor:
V rozhovore sa dozviete:
– Aká bola genéza vzniku festivalu od viníc v Pezinku po letisko Trenčín;
– kedy vznikla tradícia dresscode a ako vznikla tohtoročná Grape Zoo téma;
– kde je hranica, že kam dokáže návštevník festivalu Grape ísť pri sume za vstupenku;
– či je bez finančnej podpory rôznych inštitúcií možné organizovať festival a ako dôležití sú sponzori.
Máte pred sebou aktuálny ročník Grape festivalu. Mysleli ste si, že dôjdete sem?
Ján Trstenský: V roku 2012, 2013 by som povedal, že 10-tisíc je náš strop a že nebude väčšie, ale realita je nakoniec úplne iná…
Prvý ročník mal byť malým festivalom vo vinohradoch, kde budú možno dve-tri tisícky návštevníkov, nejaké dve – tri kapely…
Ján Trstenský: To bola prvá myšlienka, keď som si ešte myslel, že to bude vo Pezinku (smiech). Povedali sme si, že 2-tisíc bolo super na prvý ročník, ale chceli sme byť trošku odlišní od iných festivalov, takže sme chceli aj zahraničné meno. A to bol ten moment, kedy sme si povedali, že to musí byť o tom zahraničnom mene a nakoniec sme mali dosť veľké mená už na prvom ročníku, s čím sme až tak nepočítali. Kapacita sa nám trošku nafúkla a sme radi, že sme išli do Piešťan na letisko, lebo by sme to asi v tých vinohradoch nezvládali.
Juraj Podmanický: A to je zásadná vec. Tešili sme sa z toho, že sme vo vinohradoch, ale nakoniec, chvalabohu, sme išli do Piešťan. Letisko je predsa len priestor, kde sa festival organizuje podstatne ľahšie.
Predpokladali ste, kam až môžete rásť?
Ján Trstenský: Každý rok sme rástli asi o tisíc návštevníkov, a to až do roku 2014, tam sme sa posunuli, myslím, až o 5-tisíc ľudí. To bol prvý skok. A vtedy som si možno prvýkrát uvedomil, že to môže ešte ísť hore. Vtedy sme festival vypredali. Nastavený bol na kapacitu 25-tisíc ľudí a v sobotu sa predávala posledná vstupenka. A odvtedy bol každý rok „skokovitý“. Zväčšovali sme aj areál, pokiaľ sa zväčšiť dal, ale nebolo to až také jednoduché. Nakoniec sme skočili na 30-tisíc návštevníkoch v roku 2019. Za 5 rokov sme sa teda posunuli z 10-tisíc na 30-tisíc.
Juraj Podmanický a Ján Trstenský z festivalu Grape
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Ale prišiel covid a nastal škrt nielen pre festivaly, ale celú spoločnosť…
Juraj Podmanický: Tak táto sféra sa stopla ako prvá, pretože tam sa ľudia stretávajú, je ich najviac. Logicky sme to museli stopnúť, čomu úplne rozumieme, a tiež sa piešťanské letisko rozlietalo a boli sme donútení sa presťahovať. Bol to pre nás totálny switch všetkého.
Ján Trstenský: Za tie dva roky sa v podstate všetko zmenilo. Cez covid sme robili dve malé verzie, aby sme sa trošku udržali a aby nás ľudia stále vnímali, ale vtedy to bolo iba tisíc ľudí, takže to ani nepovažujeme za nejaký festival. Volalo sa to Park duševnej pohody v Piešťanoch a v Bratislave to bolo Pod mostom. To bol taký veľmi pekný dôležitý projekt.
Juraj Podmanický: Vďaka tomu sme objavili dve perfektné miesta, dokonca v Bratislave sa tam odvtedy odohrali množstvá koncertov. Rozbehli ste to.
Ján Trstenský: Bolo to zvláštne obdobie aj v rámci toho, že sme mali prvýkrát komunikáciu napríklad s Ministerstvom kultúry, lebo sme nevedeli, či nám dokáže niekto pomôcť nejakým spôsobom finančne preklenúť toto obdobie. Zrazu sa diali úplne iné veci, na ktoré sme neboli zvyknutí. Hrozilo, že financie nebudú a môže byť problém…
Zvládli ste to a tento rok čaká návštevníkov 15-ty ročník. Postupne si všetci zvykli aj napríklad na špeciálnu tematiku. kedy to vzniklo?
Ján Trstenský: Prvýkrát to bolo v roku 2012, ak si to dobre pamätám…
Juraj Podmanický: Asi sa treba priznať, že sme sa nechali inšpirovať inými festivalmi, ktoré mali dresscode. Nespomeniem si, kde presne to bolo. A potom, v roku 2014, sme si povedali, že dáme jednu tému, na ktorú budú nadväzovať aj grafiky a areál, nie že to bude iba o oblečení, ale malo by to dýchať.
Ján Trstenský: Posúvalo sa to časom. Najprv to bolo iba o nejakej grafike a dresscode a potom sme tu tému rozširovali. Ale myslím si, že to sa nám podarilo až v Trenčíne.
Mali ste tému slušnosť nevinnosť, kočovníkov a nomádov, Mirror Mirror. Minulý rok to bolo Go Go Go a tento rok je Mýtická ZOO. Podľa čoho vyberáte témy na jednotlivé ročníky?
Ján Trstenský: Vyberá sa to ťažko, lebo je viac vecí okolo toho a hlavne myslíme aj na ľudí, aby sa vedeli dobre obliecť, aby to nebolo o tom, že musíš byť „zebra“, ale že naozaj sa oblečieš pekne a efektne. Minulý rok to bola športová téma veľmi jednoduchá, ale veľmi dobre zafungovala. A až minulý rok sme to tak reálne preniesli aj do areálu naozaj obrovským spôsobom, lebo okrem toho, že sme tam mali veľa športovísk, tak sme tam mali aj hostí, športovcov, olympionikov. Bolo to dosť silné.
Juraj Podmanický: Keď sme sa presťahovali do Trenčína, tak v ten 12. ročník sme nastavili tému Nomádi. Areál sme otvárali tak, že sme išli s veľkou kolónou kočov, trošku sme si z toho vystrelili a celú tú kolónu sme zaparkovali priamo na na festivale. A tam sa odohrávali veci (smiech). Mali sme tam aj vešticu. Ďalší, 13. ročník, bola téma strašidelná a trošku sme vystrašili ľudí aj v televízii. Zopár ľudí mi hovorilo, že to museli prepínať, lebo sa tam šepkalo a bolo to akože dosť také spooky. No a potom sme mali minulý rok spomínaný šport. U nás sa ale športovalo vždy a to sme chceli umocniť. Naši architekti chceli už dávno postaviť štadión, tak mohli postaviť štadión priamo na letisku.
Ján Trstenský: No a táto tohtoročná téma, myslím, že vznikla aj vďaka tomu, že sme hľadali nových grafikov na festival a zapáčila sa nám kresba jedného jedného chalana, Japonca žijúceho na Slovensku. Pekne kreslil opice (smiech) a potom to naši grafici posunuli do mýtickosti.
Juraj Podmanický: My grafických dizajnérov celkom obmieňame. S každým máme dobré vzťahy. A teraz sme objavili dvoch „jednorožcov“, ktorí vyšli zo školy a mali veľmi dobré výsledky. Takže máme úplne mladú, novú krv, čo je asi dosť cítiť z tej grafiky. A áno, je to odvážne, ale, priatelia, dôjdite sa pozrieť na letisko, tam to bude ešte odvážnejšie…
Juraj Podmanický a Ján Trstenský z festivalu Grape
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Znamená to, že vizuálna identita tohto ročníka bude taká uletená?
Ján Trstenský: Všetko je dosť na vážno, nie? Treba sa trošku nadýchnuť, treba to brať s nadhľadom.
A ako treba brať tohtoročný line-up?
Ján Trstenský: Zase s troškou „nadsázky“ (smiech). Vždy sme chceli mať veľmi aktuálny program a nie vždy sa podarí, ale tento rok si myslím, že máme mená, ktoré sú veľmi fresh, máme mená aj pre pre mladších, aj pre starších. Tešíme sa z Jorje Smith, Artbat, Parcels…
Ján Trstenský: Máme celkom vyrovnaný program a rozhodne zatiaľ určite najdrahší v našej histórii, aj keď sa to možno niekomu nezdá, ale nie je to spôsobené len tým, že sú to veľké mená, ale skôr tým, že všetko ide hore…
Keď sa pozrieme na budúcnosť festivalu, myslíte si, že bez podpory prežijú slovenské festivaly?
Ján Trstenský: Ťažko povedať, musíme sa nad tým zamyslieť. V konečnom dôsledku však nakoniec zachránia festival návštevníci, lebo to je stále tá najväčšia položka z toho príjmu, vždy je to o ľuďoch. Keď na festival príde veľa ľudí, je to fajn. Problém môže byť aj to, keď si 3-tisíc ľudí povie, že bude zlé počasie a nepríde, alebo si povedia, že pôjdu na festival o rok… Ale to už môže byť celkom problém, lebo zrazu je ľudí v areáli menej, čo znamená, že na baroch sa menej minie… Tu je viac spojených vecí. Toto môže byť môže byť problém do budúcna. Ale uvidíme. Čaká nás zaujímavé obdobie a budeme sa musieť všetci zamyslieť, čo s tým. Stále sme podnikateľský subjekt, takže nejakú pomoc asi čakať nemôžeme.
Celý rozhovor nájdete v našom VIDEU.