Pokles aj o desiatky percent
Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje napríklad Lidl, Terno, Kaufland, Billu, Metro či Tesco, pre Aktuality.sk uviedla, že po sprísnení pravidiel sa situácia v predajniach výrazne zlepšila.
„Reálne klesol počet krádeží aj hodnota krádeží, v niektorých prípadoch aj o desiatky percent,“ uviedol pre Aktuality.sk predseda aliancie Martin Krajčovič.
Výsledky sa podľa neho líšia v závislosti od konkrétneho obchodníka a regiónu. Za najdôležitejšiu zmenu však považuje pokles agresívnych incidentov.
„To, čo nás najviac teší, je, že klesol počet násilných incidentov, ktoré ohrozovali ľudí v predajniach, či už ide o našich zamestnancov, pracovníkov SBS alebo spotrebiteľov na Slovensku,“ spresnil Krajčovič.
Podľa aliancie sa ukázalo, že opätovné zavedenie pravidla označovaného ako „trikrát a dosť“ bolo jednoznačne správnym krokom.


Supermarkety
Zdroj: canva, Aktuality.sk
Štát nevie povedať, či zmena zabrala
Ministerstvo spravodlivosti je pri hodnotení situácie výrazne opatrnejšie. Tvrdí, že nemá od obchodníkov ani policajného zboru spätnú väzbu, ktorá by umožnila spoľahlivo porovnať situáciu pred zmenou zákona a po nej.
„Z pohľadu štátu je v súčasnosti predčasné hodnotiť efektivitu uvedenej zmeny,“ uviedol rezort v stanovisku pre Aktuality.sk.
Vývoj kriminality podľa ministerstva ovplyvňuje množstvo ďalších okolností. Ide napríklad o ekonomickú situáciu, počet neohlásených prípadov či ochotu poškodených oznamovať krádeže polícii. Objektívne posúdenie účinkov zákona si preto podľa rezortu vyžiada dlhšie obdobie. Ministerstvo chce vývoj štatistík ďalej sledovať a analyzovať.
Aktuálnu podobu zákona však považuje za dostatočnú a v tejto chvíli neplánuje ďalšiu trestnoprávnu zmenu. Orgány z praxe mu zároveň podľa vlastných slov nenahlásili zásadné problémy ani výkladové nejasnosti.
Ako funguje „trikrát a dosť“
Sprísnenie pravidiel pri opakovaných krádežiach platí od konca minulého roka. Do zákona pribudlo ustanovenie, podľa ktorého sa trestného činu krádeže dopustí aj človek, ktorý už bol v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý za dva obdobné činy. Tretí takýto skutok v priebehu jedného roka sa tak môže posudzovať ako trestný čin, aj keď hodnota ukradnutého tovaru sama osebe nedosahuje hranicu trestného činu.
Od 15. júla 2026 pribudla do priestupkového zákona aj sankcia menších obecných prác. Páchateľ musí prácu vykonať bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase.
Obchodníci túto možnosť vítajú najmä pri ľuďoch, ktorí nemajú majetok ani príjem a uloženú pokutu od nich nemožno reálne vymôcť.
Coop Jednota: Stále je to veľký problém
Opatrnejšie situáciu hodnotí Coop Jednota, ktorá má výrazné zastúpenie aj v regiónoch a menších obciach. Maloobchodná sieť síce uznáva, že sprísnenie zákona a väčšia aktivita polície pomohli, no krádeže podľa nej zostávajú vážnym problémom.
„Súčasná právna úprava predstavuje krok správnym smerom, krádeže v maloobchode však zostávajú problémom. Legislatívne sprísnenie pravidiel, trestanie recidívy aj zvýšená zaangažovanosť polície nepochybne pomohli, no kriminalita predstavuje v maloobchode stále vážny problém,“ uviedla hovorkyňa Coop Jednoty Jana Kuklová.
Aj obchodníci združení v SAMO zároveň upozorňujú, že počet krádeží nesúvisí iba so znením Trestného zákona. Dôležitú úlohu zohráva aj životná úroveň obyvateľstva. Keď sa ekonomická a sociálna situácia zhoršuje, počet krádeží môže opäť rásť. Pri zlepšení situácie má byť trend opačný.


Potraviny, ilustračné foto.
Zdroj: TASR/DPA
Zákony majú podľa nich predovšetkým zabrániť tomu, aby štát stratil kontrolu nad recidivistami, ktorí opakovane kradnú, obchodujú s ukradnutým tovarom alebo fyzicky ohrozujú ľudí v predajniach. „Tomu zmena Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti zo záveru minulého roka pomohla,“ dodal Krajčovič.
Sortiment, ktorý zlodeji vyhľadávajú, sa výraznejšie nemení. Najčastejšie ide o drahší tovar, ktorý sa dá jednoducho ukryť, odniesť a následne predať.
Coop Jednota priamo spomína alkohol, cigarety a tabakové výrobky, kávu, cukrovinky a čokolády, drogériu a kozmetiku, energetické nápoje či mäso a mäsové výrobky.
SAMO spomína aj drobnú elektroniku a ďalší nepotravinársky tovar s vyššou hodnotou. Časť prípadov tak podľa obchodníkov nemožno vysvetľovať iba tým, že ľudia kradnú potraviny pre vlastnú spotrebu. Niektoré skupiny tovar následne predávajú ďalej.
Do ochrany dávajú desiatky miliónov eur
Reťazce sa nespoliehajú iba na zmeny zákonov alebo zásahy polície. Do ochrany predajní a prevencie krádeží investujú podľa SAMO desiatky miliónov eur.
Ide najmä o kamerové systémy, elektronickú ochranu tovaru, bezpečnostné brány a fyzické bariéry. Obchodníci posilňujú aj počty pracovníkov SBS a v niektorých lokalitách využívajú mobilné motohliadky.
Coop Jednota investuje aj do školení zamestnancov a spolupráce s políciou či súkromnými bezpečnostnými službami. „Je dôležité poznamenať, že takéto opatrenia sú finančne náročné, predovšetkým pre menšie prevádzky,“ dodala zástupkyňa reťazca.
Biedronka, ktorá rovnako ako Coop Jednota nie je zastúpená v SAMO, uviedla, že nevie porovnať počet krádeží pred sprísnením pravidiel a po ňom.
„Nemáme k dispozícii porovnateľný základ na takéto porovnanie,“ uviedla tlačová kancelária spoločnosti. Biedronka dodala, že jej predajne sú zabezpečené. Konkrétne opatrenia však z bezpečnostných dôvodov nechce spresniť.


Ilustračná snímka
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Problémy sa presúvajú aj pred obchody
Združenie obchodníkov chce otvoriť aj otázku bezpečnosti v bezprostrednom okolí predajní. V niektorých mestách majú problémy spôsobovať ľudia pod vplyvom alkoholu, ktorí obťažujú zákazníkov, zamestnancov aj obyvateľov okolitých domov.
„Tu by samosprávy potrebovali posilnenie právomocí mestskej polície, ktorá by dokázala efektívnejšie zasahovať,“ uzavrel Krajčovič.