Šéfka odpadovej firmy: Slovensko smeti stále zahrabáva do zeme, pritom z nich môžeme mať teplo aj elektrinu

Slovensko má s odpadom veľký problém. Stále ho vo veľkom vozíme na skládky, hoci z neho môžu vzniknúť nové suroviny, elektrina alebo teplo. Kým v mnohých krajinách Európy končí na skládkach len malá časť smetí, u nás je to približne 40 percent. Ak do roku 2035 nesplníme prísne európske ciele, budeme musieť narýchlo dobiehať roky zanedbaných investícií. Potrebujeme lepšie triedenie, nové recyklačné linky aj zariadenia, ktoré dokážu zvyšný odpad bezpečne zhodnotiť.  

O tom, prečo sme sa stali skládkovou krajinou, či Slovensko potrebuje ďalšie spaľovne a prečo sa ich ľudia stále boja, hovorí pre Pravdu Eva Mikulášiová, country manažérka skupiny FCC na Slovensku. Medzinárodná skupina sa zaoberá zberom, triedením, spracovaním a zhodnocovaním odpadu pre mestá, obce aj firmy.

Slovensku tikajú „odpadové hodiny“. V akom stave je celý systém a kde dnes najviac zlyháva?

Na odborných fórach čoraz častejšie zaznieva, že Slovensku tikajú „odpadové hodiny“. V nasledujúcich deviatich rokoch nás čakajú zásadné investície do odpadovej infraštruktúry, odstraňovanie administratívnych bariér a odborná diskusia o najlepších dostupných technológiách.

S aktuálnym stavom odpadového hospodárstva nemôžeme byť spokojní. Produkcia komunálneho odpadu rastie a v roku 2024 dosiahla 2,65 milióna ton, teda 489 kg na obyvateľa. Hoci miera recyklácie vzrástla na približne 50 %, jej ďalšie zvyšovanie bude vyžadovať kvalitnejšie triedenie, investície do moderných technológií a intenzívnejšie vzdelávanie obyvateľov. Zároveň sa opätovne zhoršuje kvalita triedeného zberu, čo negatívne ovplyvňuje recyklovateľnosť odpadu.

Výzvou zostáva aj nedostatočná prevencia vzniku odpadu a pretrvávajúci lineárny model spotreby (vyrob–spotrebuj–zahoď). Preto je nevyhnutné podporovať princípy cirkulárnej ekonomiky, zodpovedné nakupovanie a osobnú zodpovednosť za vznik a nakladanie s odpadom. My odpad nevnímame ako problém, ale ako cenný zdroj, ktorý je možné opätovne využiť.

Slovensko skládkuje takmer dvojnásobok európskeho priemeru. Prečo sme sa za celé roky nedokázali výraznejšie posunúť?

Podiel skládkovania komunálneho odpadu je na Slovensku stále vysoký a pohybuje sa v priemere okolo 40 percent, čo je výrazne vyššie číslo oproti európskemu priemeru, ktorý predstavuje približne 23 percent. Ľudia so zodpovedným prístupom si možno ani neuvedomujú, že veľké množstvo odpadu z domácností stále končí aj na tzv. „čiernych“ skládkach a len minimálne percento, približne 7 percent, zmesového komunálneho odpadu je zhodnocované na elektrinu alebo teplo v ZEVO. Slovensko tak výrazne zaostáva za zvyškom Európy, pokiaľ ide o využitie odpadu ako zdroja energie. Najvyspelejšie krajiny v tejto oblasti už dnes dlhodobo dosahujú mieru recyklácie nad 50 percent a komunálny odpad premieňajú na energiu, pričom podiel odpadu ukladaného na skládky sa pohybuje na úrovni cieľa stanoveného Európskou úniou pre rok 2035.

Niektoré štáty už skládkovanie stlačili pod desať percent. Znamená to teda, že ciele Európskej únie majú fakticky splnené?

Áno aj nie. Niektoré krajiny už dosiahli cieľ skládkovania 10 percent a menej; na druhej strane skutočná materiálová recyklácia odpadu a opätovné využitie sekundárnych surovín špecifických odpadov by mohli byť na vyššej úrovni. Dnes už nie je umením vyviezť odpad za hranice a pochváliť sa nulovou mierou skládkovania alebo triedením odpadu na úrovni 90% a viac. Dnes začína byť extrémne dôležité sekundárnu surovinu umiestniť na trhu tak, aby bol environmentálny dopad čo najnižší a získaná druhotná surovina maximálne využiteľná.

Do roku 2035 má Slovensko recyklovať 65 percent komunálneho odpadu a na skládky posielať najviac desať percent. Je tento cieľ vôbec reálny?

Slovensko čelí veľkej výzve splniť ciele reformného balíka zameraného na prechod EÚ na cirkulárnu ekonomiku do roku 2035 – recyklovať aspoň 65 % komunálneho odpadu, pričom maximálne 10 % skončí na skládkach. Ak stihneme vybudovať ďalšie kapacity ZEVO, čo je technicky možné, tento cieľ vidím ako reálny.

Prečo Slovensko ani po rokoch nedokázalo vybudovať dostatok triediacich, recyklačných a energetických kapacít?

Jednou z kľúčových systémových prekážok transformácie sú nedostatočne motivujúce ekonomické stimuly k recyklácii, vysoká závislosť od skládok, aj už spomenutá nedostatočná infraštruktúra. Slovensku chýbajú kapacity na recykláciu, najmä plasty, textil a bioodpad, aj na energetické zhodnocovanie odpadu. Legislatíva v tejto oblasti je dynamická a procesy povoľovania nových technológií sú zdĺhavé a náročné. Významnou bariérou sú aj postoje časti verejnosti a rôznych iniciatív, ktoré bývajú neraz formované skôr obavami a predpokladmi, než overenými faktami.

Základnou výzvou slovenského odpadového hospodárstve je teda jeho transformácia zo „skládkovo orientovaného“ systému na systém založený na princípoch cirkulárnej ekonomiky, ktorý uprednostňuje prevenciu vzniku odpadu, jeho opätovné použitie, recykláciu a následné zhodnocovanie.

Slovensko sa však stále nachádza vo fáze budovania infraštruktúry a procesov, ktoré umožnia odpad nielen efektívne vyzbierať a vytriediť, ale predovšetkým materiálovo alebo energeticky zhodnotiť a opätovne využiť ako cenný zdroj.

Dokážeme odpad naozaj meniť na surovinu, alebo väčšina z neho aj tak skončí na skládke či v spaľovni?

Dosiahnutie stopercentného materiálového využitia odpadu nie je reálne, no cieľom je čo najviac obmedziť skládkovanie a využívať odpad ako cenný materiálový alebo energetický zdroj. Nie všetky odpady sú technicky alebo ekonomicky recyklovateľné, preto bude časť z nich potrebné spracovať inými spôsobmi. Vyspelé odpadové hospodárstvo je založené na systematickom zvyšovaní miery recyklácie, efektívnom triedení odpadov a rozvoji infraštruktúry umožňujúcej opätovné využívanie druhotných surovín a ich návrat do obehu.

Bez nových spaľovní sa Slovensko zo skládkovej pasce zrejme nedostane. Nehrozí, že potom budeme odpad radšej páliť než recyklovať?

Otázka nestojí na voľbe buď – alebo. Recyklácia a energetické zhodnocovanie nie sú súperi, sú to partneri. V pokročilom riadení odpadového hospodárstva sa recyklácia a energetické zhodnocovanie navzájom dopĺňajú. Treba sa na to pozrieť aj z hľadiska hierarchie legislatívy EÚ, ktorá jasne určuje, že prioritou je predchádzanie vzniku odpadu, nasleduje opätovné použitie a recyklácia, pričom energetické zhodnotenie prichádza na rad pri odpade, ktorý už nie je možné materiálovo využiť. Aj pri veľmi dobre fungujúcich ekonomikách vždy zostáva významný podiel tzv. zvyškového odpadu. Konkrétnejšie, ktorý odpad z kúpeľne, toalety, z osobnej alebo zdravotníckej starostlivosti by ste si vedeli prestaviť separovať a recyklovať? Slovensko musí na jednej strane ďalej rozvíjať triedenie a recykláciu, ale zároveň potrebuje primerané kapacity na energetické zhodnocovanie odpadu, ktorých je stále nedostatok. Predstavte si to ako súbor ozubených kolies: každé ozubené koliesko predstavuje inú technológiu a keď všetky zapadnú do seba, výsledkom je druhotná surovina, elektrická energia alebo teplo a minimálne množstvo odpadov na skládke. Prvým a zároveň najdôležitejším ozubeným kolieskom sme však my všetci – naše každodenné rozhodnutia o tom, čo nakupujeme, koľko odpadu vytvárame a ako dôsledne ho triedime.

V Rakúsku či Nemecku sú spaľovne bežnou súčasťou miest. Prečo ich Slováci stále vnímajú ako hrozbu?

Primárne rozdiely medzi krajinami vidím najmä v historickom vývoji a v úrovni dôvery. Rakúsko či Nemecko budujú infraštruktúru odpadového hospodárstva – vrátane energetického zhodnocovania – už celé desaťročia. Investovali do špičkových technológií a postupne si získali dôveru verejnosti. Na Slovensku sa tento vývoj rozbehol naplno až v posledných rokoch, a preto sú obavy ľudí prirodzene väčšie.

Svoju rolu zohráva aj nedostatok informácií a slabšie zapojenie verejnosti do diskusie. Keď ľudia nemajú dostatok jasných a zrozumiteľných faktov, vzniká priestor pre nedôveru či odmietanie projektov. Skúsenosti zo zahraničia však ukazujú, že kľúčom je otvorená komunikácia, transparentné vysvetľovanie a aktívne zapájanie verejnosti. Práve takýto prístup považujeme vo FCC za najlepšiu cestu, ako zvyšovať akceptáciu moderných technológií zo strany verejnosti.

Dnes sa často stretávame s odmietaním technológií, ktoré majú za sebou viac než storočnú históriu. Akoby prevládal názor, že všetko, čo nevzniklo „včera“, je automaticky zastarané. V skutočnosti je to presne naopak: práve technológie a značky, ktoré sa vyvíjali celé desaťročia, prešli najväčšou modernizáciou, neustálym zdokonaľovaním a prísnym testovaním.

Dovolím si tvrdiť, že práve tieto dlhodobo budované riešenia dnes najlepšie napĺňajú status najlepšej dostupnej technológie (tzv. BAT). Sú overené praxou, vylepšované generáciami odborníkov a fungujú spoľahlivo v mnohých krajinách. A to je presne ten typ istoty, ktorý by mal byť pre verejnosť dôležitý. Veď napokon, kontrola takýchto zariadení je každodennou súčasťou ich prevádzky.

Ako viete ľuďom dokázať, že napríklad spaľovňa v Kysuckom Novom Meste je bezpečná? Kto ju kontroluje a aké limity musí plniť?

Prevádzka spaľovne v Kysuckom Novom Meste je pod prísnym dohľadom štátu a funguje na základe všetkých potrebných povolení v súlade so slovenskou aj európskou legislatívou. Pravidelne ju kontrolujú oprávnené štátne inštitúcie a zároveň prebiehajú aj interné technické revízie zariadení podľa platných predpisov. Kľúčovým prvkom kontroly je nepretržitý, 24-hodinový online monitoring emisií, ktorý je verejne dostupný. Samotný proces spaľovania je automaticky riadený tak, aby sa spracúvalo presne povolené množstvo odpadu. Zariadenie spĺňa najprísnejšie európske emisné normy a požiadavky na tzv. BAT. Aj preto sme v rámci modernizácie investovali takmer 600-tisíc eur do obnovy spaľovacej technológie, filtrácie a systému riadenia, čím sa ešte zvýšila účinnosť čistenia spalín a celková bezpečnosť prevádzky.

Má verejnosť prístup k reálnym údajom o prevádzke, alebo musí spaľovni jednoducho veriť?

Verejnosť má dnes oveľa väčšie možnosti nahliadnuť do fungovania spaľovne, než si mnohí myslia. Základom je transparentnosť – napríklad u nás sú údaje z 24-hodinového online monitoringu emisií verejne dostupné na webovej stránke, takže každý si môže skontrolovať aktuálne hodnoty. Okrem toho, poskytujeme informácie o prevádzke, technológiách aj kontrolách zo strany štátu a sme otvorení odbornej aj laickej verejnosti napríklad formou dní otvorených dverí v spaľovni, kde môžu občania vidieť technológie, proces spaľovania a zároveň diskutovať s našimi odborníkmi. Práve otvorená komunikácia a prístup k dátam sú kľúčové pre budovanie dôvery a pochopenie, ako moderné zariadenia na nakladanie s odpadom fungujú.

Štúdie označili za hlavný problém dopravu a lokálne kúreniská, nie spaľovňu. Zmenili tieto výsledky názor miestnych obyvateľov?

Reakcie obyvateľov boli rôzne, čo je pri takejto téme prirodzené. Treba však otvorene povedať, že výsledky jasne ukázali, kde je skutočný problém – a spaľovňa medzi hlavné zdroje znečistenia nepatrí. Časť verejnosti to prijala a diskusia sa začala viac opierať o dáta, nie o domnienky. Na druhej strane, vidíme, že niektoré obavy pretrvávajú bez ohľadu na fakty. Zároveň však platí, že obavy úplne nezmiznú zo dňa na deň – dôvera sa buduje postupne a dlhodobo. Každá takáto štúdia však prináša dôležité fakty do diskusie a pomáha ju posúvať od domnienok k dátam. Práve preto je dôležité výsledky opakovane komunikovať a vracať diskusiu k reálnym zdrojom znečistenia, ktorými sú najmä lokálne kúreniská a doprava. Je dôležitá otvorená komunikácia výsledkov, vysvetľovanie súvislostí a ukazovanie, že kvalita ovzdušia je komplexná téma.

Na Kysuciach chcete sterilizovať zdravotnícky odpad. Aký problém má projekt vyriešiť a prečo má vzniknúť práve v tomto regióne?

Slovensko dlhodobo čelí nedostatku kapacít na spracovanie zdravotníckeho odpadu. Jeho množstvo každoročne rastie a dnes už presahuje 15-tisíc ton ročne. Súčasná infraštruktúra pritom nedokáže v plnom rozsahu reagovať na potreby zdravotníckych a sociálnych zariadení. Preto je nevyhnutné rozvíjať špecializované regionálne kapacity, ktoré umožnia spracovanie zdravotníckeho odpadu bezpečne, efektívne a čo najbližšie k miestu jeho vzniku.

Len v regióne Kysúc pôsobí takmer 400 zdravotníckych a sociálnych zariadení, od nemocníc a ambulancií cez lekárne až po zariadenia sociálnych služieb a veterinárne pracoviská, ktoré denne produkujú zdravotnícky odpad. Našou ambíciou je priniesť riešenie, ktoré umožní spracovanie odpadu priamo v regióne, bez potreby zbytočnej prepravy na veľké vzdialenosti. Projekt reaguje na reálnu potrebu slovenského zdravotníctva a zároveň prispieva k znižovaniu dopravnej záťaže, emisií a celkovej environmentálnej stopy spojenej s nakladaním so zdravotníckym odpadom.

Sterilizácia zdravotníckeho odpadu pomocou autokláv alebo mikrovlnnej technológie je v mnohých európskych krajinách štandardnou súčasťou zdravotníckej infraštruktúry. Na Slovensku nezaostávame za technologickými možnosťami, ale zaostávame predovšetkým za rastúcimi potrebami praxe. Práve preto považujeme tento projekt za významný krok k posilneniu bezpečnosti a sebestačnosti systému nakladania so zdravotníckym odpadom.

Ako sterilizácia zdravotníckeho odpadu funguje a čo sa s ním stane po spracovaní?

V závislosti od zvolenej technológie sa pri sterilizácii využíva buď horúca para v autokláve, alebo mikrovlnné žiarenie. V oboch prípadoch prebieha celý proces v uzatvorenom systéme, pričom odpad je spracovávaný v špeciálne zabezpečených transportných obaloch. Pred samotnou sterilizáciou sa mechanicky upraví na menšie časti, aby sterilizačné médium mohlo účinne preniknúť do celého objemu odpadu. Každý cyklus je automaticky monitorovaný a zaznamenávaný, čo umožňuje okamžité overenie splnenia všetkých požadovaných sterilizačných parametrov.

Zároveň je dôležité zdôrazniť, že nejde o spaľovanie odpadu. Sterilizácia predstavuje samostatnú technológiu na bezpečnú hygienizáciu zdravotníckeho odpadu a nijako nezvyšuje kapacitu existujúcej spaľovne ani objem odpadu určeného na spaľovanie. Po spracovaní môže byť takto upravený odpad ďalej využitý na materiálové alebo energetické zhodnotenie v súlade s princípmi obehového hospodárstva.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
odpad
smeti

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.