Vážny problém pre Ukrajinu: Rusko vraj chystá masívnu mobilizáciu. Expert varuje pred zlomom na fronte

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre britskú televíziu Sky News uviedol, že Rusko pripravuje masívnu mobilizáciu 300-tisíc až 500-tisíc vojakov.  

Obsah tohto rozhovoru bol zverejnený len niekoľko hodín po tom, čo Rusko zaútočilo balistickými raketami na Kyjev, čo vyvolalo požiare v najmenej troch okresoch ukrajinského hlavného mesta.

V rozhovore Zelenskyj uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin „nie je pripravený ukončiť vojnu“ proti Ukrajine a že pripravuje novú mobilizáciu, ktorá sa uskutoční po voľbách do ruskej Štátnej dumy vypísaných na 21. septembra.

„Podľa našich spravodajských informácií chce mobilizáciu posilniť,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že toto rozhodnutie nebude oznámené verejne, pretože Putin sa obáva reakcie verejnosti. Podľa Zelenského by sa táto vlna mobilizácie mohla začať začiatkom októbra.

Zelenskyj odhaduje, že táto mobilizácia by sa mohla týkať 300-tisíc až 500-tisíc ľudí. Zároveň sa domnieva, že veľká časť ruskej spoločnosti je proti ďalšej mobilizácii a že mnohí Rusi nesúhlasia s vojnou, ale Putina naďalej podporujú.

Podľa Zelenského však Rusko nedokáže rýchlo vycvičiť taký veľký počet nováčikov a na front zrejme bude posielať nedostatočne pripravených vojakov, čím mu hrozia veľké straty na živej sile.

Situácia na fronte by sa mohla dramaticky zmeniť

Ak by Rusko na jeseň mobilizovalo ďalších 500-tisíc ľudí, počet jeho vojakov zapojených do vojny proti Ukrajine by mohol vzrásť približne na 1,2 milióna. Podľa ukrajinského vojenského experta a bývalého hovorcu generálneho štábu Vladyslava Selezňova by to mohlo viesť k eskalácii bojov pred zimou a k otvoreniu nových úsekov frontu.

Selezňov pre agentúru UNIAN uviedol, že Rusko má v súčasnosti v rámci takzvanej špeciálnej vojenskej operácie nasadených približne 720-tisíc príslušníkov ozbrojených síl. Informácie o novej rozsiahlej mobilizácii však zatiaľ označil len za možnosť.

Podľa experta je nepravdepodobné, že by Moskva pristúpila k mobilizácii pred 20. septembrom, keďže v Rusku sa majú konať voľby do Štátnej dumy a voľby gubernátorov. Kremeľ si podľa neho uvedomuje, aké negatívne reakcie vyvolala predchádzajúca mobilizačná vlna.

„Do tohto dátumu možno mobilizačné opatrenia očakávať len ťažko, pretože sú nepopulárne. Putin a jeho okolie si pamätajú negatívne dôsledky mobilizácie zo septembra 2022, keď viac ako 1,1 milióna mužov v mobilizačnom veku odišlo z krajiny,“ povedal Selezňov.

Vážne problémy pre Ukrajinu

Rusko v septembri 2022 podľa neho mobilizovalo približne 350-tisíc ľudí, pričom takmer polovicu okamžite poslalo na front. Zvyšní absolvovali jedno- až dvojmesačný výcvik. Mobilizácia vtedy Moskve umožnila stabilizovať situáciu na juhu Chersonskej a Záporožskej oblasti a začať budovať takzvanú Surovikinovu líniu.

Podobný postup by podľa Selezňova mohol nasledovať aj pri prípadnej novej mobilizácii. Časť povolaných vojakov by Rusko pravdepodobne okamžite nasadilo na doplnenie jednotiek na fronte, ďalších by poslalo do výcvikových stredísk.

„Vojna sa od roku 2022 zásadne zmenila pre úplnú dominanciu dronových systémov, čo by prínos nových vojakov čiastočne oslabilo. Napriek tomu by nám to spôsobilo značné problémy. Ak by nepriateľ dokázal otvárať nové úseky frontu, museli by sme tam presúvať ďalšie sily a prostriedky,“ upozornil expert.

Otázne podľa neho zostáva, či má Rusko dostatok zbraní, munície, techniky a ďalších zdrojov na vybavenie pol milióna mobilizovaných. Nevylúčil, že Moskva by mohla využiť dodávky zbraní a munície zo Severnej Kórey.

Selezňov tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin sa doteraz vyhýbal ďalšej masovej mobilizácii a namiesto nej sa spoliehal na nábor zmluvných vojakov motivovaných vysokými finančnými odmenami. Jedným z dôvodov má byť nepriaznivý stav ruskej ekonomiky.

Mobilizácia by podľa experta neznamenala iba zvýšené výdavky na výzbroj, stravu a oblečenie, ale aj odchod 500-tisíc pracovníkov z civilného hospodárstva. „Či ich Rusi dokážu nahradiť pracovníkmi z Indie a Pakistanu, zostáva otvorenou otázkou,“ dodal.

Selezňov zároveň tvrdí, že podpora vojny v ruskej spoločnosti postupne klesá, hoci zatiaľ nedosiahla kritickú úroveň. Ďalší vývoj bude podľa neho závisieť aj od toho, do akej miery začnú dôsledky konfliktu pociťovať bežní obyvatelia Ruska.

Témy:
vojna na Ukrajine
Moskva
Rusko
Kremeľ
mobilizácia
putinova mobilizácia
ruská armáda
ukrajinská armáda

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.