Prenikol na košické letisko a prespal v lietadle. Stačil zlý úmysel a mohlo dôjsť ku katastrofe, varuje analytik

Bez dokladov sa pohyboval po termináli, vošiel do zatvorených prevádzok, prekonal oplotenie a takmer hodinu kráčal po letiskovej ploche. Napokon nastúpil do nezamknutého lietadla Austrian Airlines, posadil sa do prvého radu a zaspal. Bezpečnostný analytik Radovan Bránik upozorňuje, že na košickom letisku nezlyhal jediný človek či zariadenie, ale viacero vrstiev ochrany za sebou.  

Incident na košickom letisku, ktorý sa na prvý pohľad môže javiť ako bizarná príhoda, otvoril vážne otázky o fungovaní bezpečnostného systému. Približne 50-ročný slovenský občan bez dokladov sa dokázal dostať z verejnej časti terminálu cez oplotenie až na letiskovú plochu. Jeho cesta sa skončila až v odstavenom lietadle spoločnosti Austrian Airlines, ktoré malo ráno odletieť do Viedne.

Muža neodhalila ochranka ani kamerový systém. Na palube ho našla až posádka pripravujúca ranný let.

Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika prípad nemožno vysvetliť jedným pochybením. Muž totiž musel prekonať niekoľko stupňov ochrany, pričom ani jeden ho nezastavil.

„Princíp platí bez diskusie. Nesmelo a nemalo sa to stať. Nesmie a nemôže sa to stávať,“ zdôraznil Bránik pre ta3.

V termináli si pripravil kávu a rozprával sa so zamestnankyňou

Muž sa mal v noci na štvrtok najskôr pohybovať vo verejne prístupnej časti košického terminálu. Podľa dostupných informácií vošiel aj do zatvorených prevádzok, kde sa občerstvil, pripravil si kávu a jedol.

Počas pobytu v hale sa rozprával so zamestnankyňou letiska. Pýtal sa jej na možnosti leteckého spojenia z Košíc a jeho komunikácia mala pôsobiť nezvyčajne. Keď neskôr z terminálu odišiel, personál sa údajne domnieval, že opustil celý letiskový areál.

Bránik však upozorňuje, že už správanie muža v hale malo vyvolať reakciu.

„Už toto samo osebe malo byť signálom minimálne na oslovenie nadriadených, že takáto osoba sa tu vyskytuje,“ povedal analytik.

V tej chvíli sa síce muž nachádzal vo verejnej časti letiska, no podľa Bránika existovalo viacero príležitostí, aby si ho zamestnanci všimli a informovali bezpečnostnú službu. Za neštandardné považuje aj to, že sa bez problémov pohyboval v zatvorených prevádzkach.

Po skončení večerných príletov a odletov sa terminál na niekoľko hodín dostáva do pokojnejšieho režimu. Práve v takom čase však podľa analytika nesmie poľaviť základná pozornosť personálu.

Takmer hodinu sa pohyboval po letiskovej ploche

Po odchode z terminálu muž nezamieril mimo areálu. Presunul sa k oploteniu vo väčšej vzdialenosti od budovy a prekonal ho. Bránik nechcel verejne opisovať presný spôsob ani miesto prieniku, aby neposkytol návod ďalším osobám.

Všeobecne však uviedol, že išlo o miesto, ktoré majú využívať aj iní ľudia. To podľa neho naznačuje, že zabezpečenie konkrétneho úseku mohlo zlyhať.

Po prekonaní oplotenia sa muž údajne takmer hodinu voľne pohyboval po vyhradenom bezpečnostnom priestore letiska. Napriek kamerám, oploteniu a ďalším ochranným prvkom ho nikto nezastavil.

„Špeciálne košické letisko je relatívne malé letisko. Má svoje špecifiká a je tam prekvapujúcich niekoľko momentov,“ skonštatoval Bránik.

Pripomenul, že k neoprávneným vstupom občas dochádza aj na veľkých svetových letiskách. Narušiteľa však spravidla zachytí niektorá z ďalších bezpečnostných bariér.

„A tu sa to nestalo,“ dodal.

Kamery incident zaznamenajú, nemusia mu však zabrániť

Otázky vyvoláva aj fungovanie kamerového systému. Muž sa pohyboval v termináli aj na letiskovej ploche pomerne dlhý čas, napriek tomu neprišla včasná reakcia.

Podľa Bránika sa však schopnosti kamier často preceňujú. Samotná existencia monitorovacieho systému ešte neznamená, že niekto obraz v každej chvíli aktívne sleduje a vyhodnocuje.

„Väčšina kamerových systémov nemá preventívnu funkciu. Dokáže len zaznamenať prebiehajúci incident a na základe neho by mala nastať reakcia,“ vysvetlil.

Kamerové záznamy majú veľký význam pri spätnom objasňovaní krádeží, nejasností či bezpečnostných incidentov. Bez človeka alebo technológie, ktorá včas rozpozná nezvyčajné správanie, však nemusia narušeniu priestoru zabrániť.

„Zvláštne je to, že ušiel pozornosti v čase, keď tam už jednoducho nemal čo hľadať,“ upozornil analytik.

Lietadlo nebolo zamknuté, pri dverách zostali schody

Cesta muža sa skončila pri odstavenom lietadle Austrian Airlines. Pri stroji zostali pristavené schody a jeho dvere neboli zamknuté. Muž tak mohol vstúpiť na palubu, posadiť sa do prvého radu a zaspať.

Objavila ho až posádka, ktorá prišla pripraviť lietadlo na ranný odlet do Viedne.

Podľa Bránika je nezamknuté lietadlo ďalším samostatným bezpečnostným problémom. Zodpovednosť za ochranu stroja pred neoprávneným vstupom pritom podľa neho nesie jeho majiteľ alebo prevádzkovateľ bez ohľadu na letisko, na ktorom sa nachádza.

„On prenikol do lietadla, ktoré nebolo dokonca ani zamknuté. To je zase povinnosť majiteľa, prevádzkovateľa lietadla, bez ohľadu na to, na akom letisku parkuje,“ uviedol.

Analytik vysvetlil, že letiská chránia takzvané vrstvené bezpečnostné systémy. Jednotlivé bariéry sa pohybujú od mäkších opatrení, ako je pozornosť personálu, cez kontrolu pohybu a kamerové systémy až po fyzické zabezpečenie najcitlivejších priestorov.

„Tam je zhruba sedem vrstiev ochrany. Je to takzvaná vrstvená ochrana, z ktorých je najprv tá mäkšia, postupne sa prechádza k tým tvrdším,“ povedal Bránik.

V Košiciach však muž postupne prešiel cez viacero úrovní bez toho, aby systém vyvolal účinnú reakciu.

Zábavný príbeh mohol mať tragický koniec

Prípad môže pôsobiť komicky – muž si v termináli uvaril kávu a napokon prespal v prvom rade lietadla. Podľa Bránika však práve bizarné okolnosti zakrývajú skutočnú závažnosť udalosti.

Rozhodujúce bolo, že muž zrejme nemal úmysel poškodiť lietadlo ani infraštruktúru. Rovnakú cestu však mohol využiť aj človek pripravený konať cielene.

„Ak toto dokázal človek, ktorý bol v podstate zjavne psychicky mimo normy, ak by rovnako a účelovo konal človek, ktorý by mal nejaký zlý zámer, dnes by sme sa mohli rozprávať o katastrofálnych, minimálne materiálnych následkoch,“ varoval analytik.

Po preniknutí na letiskovú plochu by mohol páchateľ poškodiť motory, podvozky, technickú infraštruktúru alebo iné časti lietadiel. Ak by sa poškodenie neodhalilo pred štartom, ohrození by mohli byť aj cestujúci a posádka.

„Čo považujem za extrémne nebezpečné, je, že v zásade nás od nejakej miery vážnej katastrofy delil len profil toho páchateľa,“ povedal Bránik.

Pri politicky, nábožensky alebo inak extrémisticky motivovanom človeku mohli byť podľa neho následky oveľa vážnejšie a zasiahnuť životy aj majetok vo veľkom rozsahu.

Pyrotechnik a služobný pes prehľadali lietadlo

Po nájdení muža privolala posádka bezpečnostné zložky. Keďže pri sebe nemal doklady a podľa letiska javil známky psychického rozrušenia, nebolo možné okamžite spoľahlivo určiť jeho totožnosť ani motív.

Kapitán lietadla si zároveň vyžiadal bezpečnostnú kontrolu stroja. Neoprávnená osoba sa totiž mohla po palube pohybovať bez dozoru a nebolo jasné, či v lietadle niečo nezanechala.

Prezídium Policajného zboru uviedlo, že na základe požiadavky kapitána vykonali pyrotechnickú prehliadku. Na miesto prišiel pyrotechnik, policajný psovod a služobný pes vycvičený na vyhľadávanie výbušnín.

Prítomnosť výbušniny sa nepotvrdila. Lietadlo následne odletelo do Viedne približne s dvojhodinovým meškaním.

Hovorca Letiska Košice Juraj Toth potvrdil, že neoprávnená osoba slovenskej národnosti narušila vyhradený bezpečnostný priestor.

„Okamžite po incidente boli vykonané všetky potrebné bezpečnostné opatrenia. Zároveň boli do odvolania prijaté zvýšené bezpečnostné opatrenia,“ uviedol Toth.

Letisko však bližšie nevysvetlilo, ako muž prekonal oplotenie, prečo ho nikto nezachytil počas pohybu po ploche ani ako sa dostal až do lietadla. Okolnosti udalosti podľa hovorcu zostávajú predmetom vyšetrovania.

Nestačí pridať ďalšie opatrenia

Bránik odmieta, že odpoveďou na incident musí byť automaticky zavádzanie ďalších bezpečnostných pravidiel. Civilné letectvo už podľa neho funguje v mimoriadne prísnom regulačnom prostredí. Problémom nebol nedostatok predpisov, ale to, že existujúce opatrenia nefungovali tak, ako mali.

„Nehovoríme o posilnení, pretože tam niečo posilňovať nie je dôvodné. Vhodné a dobré by bolo, aby fungovalo to, čo malo fungovať,“ povedal.

Keby jednotlivé prvky ochrany zafungovali, muž mohol byť zastavený už v termináli. Ďalšia príležitosť prišla pri jeho vstupe do zatvoreného bufetu, následne pri pohybe k oploteniu, pri jeho prekonávaní aj počas pobytu na letiskovej ploche.

„Bolo tam niekoľko možností pre systém letiska, ochrany aj základnej pozornosti. Ani jedna z nich nezafungovala,“ skonštatoval Bránik.

Za mimoriadne vážne považuje, že muža neodhalilo žiadne bezpečnostné opatrenie. Našli ho až členovia posádky, ktorí prišli vykonávať svoju bežnú prácu.

„Nájsť niekoho na palube lietadla už po tom, čo si tam pospal, nie je dôsledok systémových opatrení. Je to len dôsledok náhody a bežnej prevádzky,“ uviedol.

Prípad môže poškodiť povesť slovenských letísk

Incident už podľa analytika vyvolal diskusie medzi odborníkmi a môže mať dosah aj na reputáciu slovenských letísk.

„Bohužiaľ, môže mať a už teraz je zrejmé, že aj má. Minimálne v odborných kruhoch je to zdrojom veľmi silných diskusií a sčasti aj akéhosi výsmechu,“ povedal Bránik.

Zároveň upozornil, že prípad by sa nemal zmeniť na príležitosť na zosmiešňovanie zamestnancov či celého letiska. Kritika je podľa neho namieste, musí však smerovať k odhaleniu príčin a náprave systému.

„V tomto prípade je naozaj oprávnene čo kritizovať. Kritizovať áno, ale zosmiešňovať určite nie,“ dodal.

Vyšetrovanie by podľa analytika malo prebiehať v dvoch rovinách. Prvou je zodpovednosť muža a posúdenie, či bol vzhľadom na svoj psychický stav schopný uvedomiť si následky svojho konania. Druhou je detailná kontrola bezpečnostného systému letiska a zistenie, prečo zlyhali jednotlivé stupne ochrany.

Prípad preto podľa Bránika nemožno považovať iba za záležitosť polície a pyrotechnikov. Zaoberať by sa ním mali aj letecké a vyšetrovacie orgány vrátane Dopravného úradu.

„Do hry vstúpi aj Dopravný úrad a príslušný vyšetrovací orgán, pretože nie je možné takéto kaskádové systémové zlyhanie považovať len za vec pre políciu a pyrotechnikov,“ povedal.

Incident podľa neho neodhalil jedinú novú dieru v plote či jedno chybné rozhodnutie. Ukázal, že narušiteľ dokázal postupne obísť všetky ochranné mechanizmy bez toho, aby niekto včas upozornil na problém.

„Nie je to tak, že sme teraz náhle objavili nejakú dieru. Zistili sme, že existuje spôsob, ako všetky tie za sebou vrstvené opatrenia obísť bez toho, aby ktokoľvek signalizoval problém,“ uzavrel Bránik.

Témy:
košické letisko

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.