Starosta reagoval, že všetky tri alternatívy obchvatu boli „strašne drahé“ a vo veci sa nekoná. Pozastavenie projektu potvrdilo aj ministerstvo dopravy: „Štúdia realizovateľnosti bola realizovaná v roku 2016, bol pozastavený proces ďalšej prípravy diela na jej základe,“ spresnilo.
Karhordó si myslí, že pokiaľ sa postaví rýchlostné prepojenie Banskej Bystrice a Ružomberka cez Hiadeľské sedlo, tak obchvat Podbrezovej nebude reálny.
Viceprimátor Brezna, krajský poslanec a člen krajskej komisie dopravy Miroslav Fašang občanom hovoril, že v štáte majú pôsobiť „silné lobistické skupiny, ktoré chcú, aby obchvat a rýchlostné komunikácie viedli iným územím“. „To je z prirodzených dôvodov. Tiež vidia potenciál na rozvoj,“ vyhlásil.
Slovenská správca ciest pre Aktuality.sk uviedla, že chce objednať štúdiu realizovateľnosti obchvatu Podbrezovej na rok 2027. „Uvažuje sa hlavne o optimalizácii navrhnutých trás a ekonomickej návratnosti, keďže vybrané trasy boli stanovené s ohľadom na komplikované územie v danej lokalite,“ dodáva.
Za najväčšiu tragédiu ešte starosta Podbrezovej označil fakt, že meranie počtu áut sa robil vždy mimo špičku – v utorok, stredu a vo štvrtok. SSC reagovala, že každý dopravný prieskum alebo prieskum intenzity dopravy kdekoľvek na Slovensku sa riadi presnými a rovnakými pravidlami, ktoré stanovujú technické podmienky TP 102.
2. Dokončenie obchvatu Brezna
Do pozornosti sa v uplynulom období dostala aj téma dokončenia obchvatu Brezna. Prvé dva úseky uviedli do prevádzky v rokoch 2017 a 2023. Posledná časť obchvatu s dĺžkou asi 2,6 kilometra má prepojiť cestu na Horehronie so zvyškom obchvatu začínajúcim na západe mesta a končí výjazdom cesty smerom na Tisovec.
Podľa predložených podkladov od SSC by mal stáť okolo 40 miliónov eur s DPH pri cenovej úrovni roka 2025. Výstavba bola naplánovaná na roky 2030 až 2034. Zdroj financovania ale ešte nebol známy.
Niektorých ľudí, vrátane primátora Brezna, „zdvihlo zo stoličiek“ hodnotenie projektu Útvarom hodnoty za peniaze. ÚHP konštatovalo, že už materiály SSC nepreukazujú ekonomickú efektívnosť. Zároveň sa projekt nenachádza ani medzi najvyššími prioritami ministerstva dopravy.
„Presmerovaním dopravy na dlhšiu trasu s vyššími rýchlosťami, ktorá konči a začína v intraviláne, sa nevytvoria pozitívne, ale negatívne spoločenské prínosy v podobe vyšších prevádzkových nákladov vozidiel, emisií a nižšej miery bezpečnosti,“ píše sa v hodnotení.
Navyše, samotné náklady projektu sú približne o tretinu vyššie než priemer na kilometer obchvatu porovnateľných stavieb, upozorňujú ekonómovia. Vysvetľujú to členitým terénom a požiadavkami na technicky náročnejšie riešenie s viacerými mostami. Ani po zjednodušení by vraj projekt nedosiahol pozitívny výsledok, uvádza správa analytikov.
Pozrite si na grafe porovnanie nákladov obchvatov vybraných miest na Slovensku:
„Po zreálnení dopravných prognóz a nelogického smerovania dopravy do mestskej časti Mazorníkovo by nový obchvat využilo približne 3-tisíc vozidiel denne, pričom väčšina dopravy by zostala na pôvodnej ceste,“ uvádza dokument ÚHP. Pre porovnanie, existujúce úseky majú odkláňať zhruba 10-tisíc áut za deň.
Primátor Brezna Abel na závery ostro odmietol. „Za to čo vyprodukoval Útvar hodnoty za peniaze by som sa iba hanbil. Ak však ide o nejakú politickú objednávku, rozumiem tomu a sme na to zvyknutí,“ napísal na sociálnej sieti s tým, že obchvat dáva zmysel len ako celok.
Podľa Abela posudok nebral do úvahy zaťaženosť mesta, objektov a obyvateľov ťažkou dopravou a prejazdy oveľa väčšieho počtu vozidiel v piatky a v nedeľu smerom z Čertovice. Rezort financií odmietol slová o politickej objednávke. Dodal, že vychádzal z objektívnych dát, štatistík a záverov štúdie projektu od SSC.
Následne sa uskutočnilo stretnutie župana Luntera a primátorov Abela a Petra Antala zo Žiaru nad Hronom s ministrom dopravy Jozefom Rážom ml. Lunter po ňom informoval, že samosprávy pomôžu s projektovou prípravou obchvatu Brezna a štát s jeho dokončením bude počítať. „Akonáhle sa uvoľnia potrebné financie, spustí realizáciu,“ uviedol Lunter. Oproti predchádzajúcemu stavu teda k zásadnému posunu neprišlo.
Keď musíte ísť aj tak cez mesto
Už prvé časti obchvatu Brezna môžu vyvolávať otázniky nad efektivitou. Pri ceste od Hriňovej sa nedá dostať do západnej časti mesta a rovnako zo západnej časti, kde sú lokalizované obchodné centrá, neexistuje napojenie na obchvat. Jediná možnosť je ísť cez mesto.
Podobne sa nedá odbočiť z obchvatu priamo do centra mesta alebo jeho východnej časti. Treba ísť „naokolo“ až na okraj mesta, kde je kruhová križovatka.
Chceli sme vedieť, prečo sa zvolila takáto podoba a či mesto pripomienkovalo uvedené nedostatky. „Účelom obchvatu je odviesť z intravilánu tranzitnú dopravu, nie suplovať cestnú sieť miest a obcí,“ odpovedala SSC.
3. Trojpruh na Telgárt
K ceste I/66 medzi Breznom a Telgártom SSC konštatuje, že ostáva už len niekoľko úsekov v nevyhovujúcom stave.
Zvýšenie kapacity cesty nechystá. „Vzhľadom na intenzitu dopravy 4 800 vozidiel (Brezno), respektíve 2 450 (Telgárt) za 24 hodín je vybudovanie trojpruhu ekonomicky neefektívne,“ priblížila SSC.
Štát na jar chystal len súťaž na spracovateľa projektovej dokumentácie na rekonštrukciu cesty I/66 v úseku Šumiac – Telgárt. Realizácia ale mala závisieť od pridelenia finančných zdrojov.
Rezort dopravy ešte dodal, že v príprave bola akurát modernizácia spojenia medzi Valkovňou a Šumiacom.
SSC vyčíslila, že od roku 2021 investovala do cesty I/66 na Horehroní skoro 90 miliónov. Pozrite si na grafe, o aké investície išlo:
4. Rekonštrukcia Čertovice
Najreálnejším projektom na strednom Slovensku je v dohľadnej dobe rekonštrukcia horského priechodu Čertovica. SSC popisuje, že v horizonte niekoľkých rokov ju určite bude potrebovať.
Rozsah prác ale známy ešte nie je. SSC na jar len hľadala spracovateľa projektovej dokumentácie vrátane podrobného inžiniersko-geologického prieskumu, od ktorého bude závisieť rozsah rekonštrukcie.
Až po odsúhlasení technického riešenia sa určí aj plán organizácie výstavby a tiež dopravnej situácie – keďže sa počas prác očakáva aj väčší nápor na iných úsekoch.
Súčasne SSC pripúšťa, že pokiaľ by sa stavala rýchlostná cesta R1 medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom, tak rozsah rekonštrukcie Čertovice obmedzí.