Nestačila tragédia v Černihive? Na Ukrajine kritizujú výstavu dronov, kde po ruskom útoku prišlo o život jedenásť ľudí
obchodnyregister
2026.07.27.
Podcenil organizátor podujatia, na ktoré zacielili Rusi, bezpečnosť? Na mieste, kam ruská balistická strela doletí za tri minúty, chýbali úkryty aj zdravotníci.
Keď kyjevské telegramové kanály v piatok krátko pred pol jedenástou miestneho času obyvateľov mesta a priľahlej oblasti varovali pred letiacimi balistickými strelami, mnohí sa pozastavili nad zvláštnosťou útoku. Stáva sa totiž len zriedka, že Rusi na Kyjev útočia uprostred bieleho dňa.
O niekoľko hodín neskôr nakoniec vysvitlo, kam mali ruské rakety namierené – zasiahli súkromné tréningové centrum neďaleko hlavného mesta, kde sa v čase útoku konala výstava zariadení protivzdušnej obrany.
Rusi rôzne cvičiská v minulosti zasiahli už viackrát, no tento raz ich útok, ktorý si vyžiadal najmenej jedenásť mŕtvych a stovku zranených, vyvolal spoločenskú debatu – o tom, do akej miery mohol usporiadateľ riskovať životy nielen samotných návštevníkov, ale aj ľudí, ktorí žijú v okolí.
Spomienka na rok 2023
Jednu podobne tragickú skúsenosť už Ukrajina mala. V auguste 2023 Rusi raketou Iskander-M zasiahli divadlo v centre mesta Černihiv na severovýchode Ukrajiny, kde sa v čase útoku konala výstava dronov pre uzavretú skupinu vojakov a dobrovoľníkov.
Explózia zabila sedem ľudí vrátane šesťročného dieťaťa, ktoré sa s matkou prechádzalo v neďalekom parku. Takmer 150 ľudí bolo zranených.
Ukrajincov už vtedy pobúrilo, že podobnú akciu úrady schválili v meste, ktoré je na dostrel ruských raketových systémov – strela vypálená z priľahlej ruskej Brianskej oblasti je v Černihive za dve minúty. To znamená, že aj po vyhlásení poplachu majú civilisti na úkryt žalostne málo času.
Po rokoch sa situácia zopakovala, no tento raz začala konať ukrajinská prokuratúru. A to nielen, pokiaľ ide o zločin, ktorého sa dopustili Rusi vypálením rakiet, ale aj o nedbanlivosť, ktorej sa mohli dopustiť organizátori podujatia.
Prečítajte si tiež:
Kyjev, zóna vysokého rizika
Zlyhaní mohlo byť viac. Tou prvou výčitkou, ktorá zaznieva, je v zásade rovnaká ako pri útoku na černihivské divadlo – výstava bola na dostrel ruských balistických striel, ktoré vedia do Kyjeva priletieť za pár minút.
K útoku pritom došlo v období, keď Rusi majú Kyjev na muške – hlavné mesto v uplynulých týždňoch zasahujú opakovane desiatkami rakiet. Ukrajinská protivzdušná obrana má navyše problémy zachytiť práve balistické strely.
Vojenský expert Oleksandr Kovalenko pripomenul, že zóna rizika, kde môžu udrieť ruské balistické strely, má šírku približne 500 kilometrov ukrajinského vnútrozemia.
„Je piaty rok vojny. Usporiadať podobné podujatie bez základných prvkov maskovania a úkrytov? Vidí sa mi, že môžeme hovoriť o zločine. Na Ukrajine sú oveľa bezpečnejšie miesta, kde sa to dalo usporiadať, napríklad na západe Ukrajiny, vo Ľvove. Ale určite nie v Kyjeve, Kyjevskej oblasti, ktorá spadá do zóny zvýšeného rizika,“ zhodnotil pre Rádio NV.
Následky ruského raketového útoku.
Zdroj: REUTERS/Valentyn Ogirenko
Dostala sa pozvánka tam, kam nemala?
Objavili sa však i ďalšie okolnosti, ktoré ukazujú, čo všetko mohli organizátori podceniť. Napríklad to, že informácie o podujatí mali byť verejne dostupné. Pokiaľ to tak bolo, Rusi ich mohli potenciálne využiť.
Podobné akcie sa na Ukrajine podľa niektorých zdrojov organizujú v neverejnom režime a súradnice podujatia prihlásení účastníci dostanú krátko pred jeho začatím. Organizátori zároveň limitujú počty návštevníkov, aby sa na jednom mieste nezhromaždilo príliš veľa osôb.
Organizátor podujatia, na ktoré zaútočila ruská armáda, Asociácia výrobcov bezpilotných systémov a súvisiacich technológií tvrdí, že tento postup dodržala – teda, že podujatie bolo neverejné a pozvánka, ktorá sa neskôr objavila na sociálnych sieťach, bola určená len pre uzavreté skupiny.
„Niektoré z materiálov sa teraz používajú ako dôkaz, že informácie o mieste dnešného podujatia boli údajne k dispozícii vopred. To nie je pravda,“ bráni sa organizátor, podľa ktorého sa na cvičisku mala konať praktická ukážka technológií, nie verejná výstava.
Tristo ľudí, jeden malý úkryt
Ako problematické sa javí aj to, že na súkromnej strelnici sa v rovnakom čase mohli zhromaždiť stovky ľudí. A práve tam smeruje tretia výčitka, ktorú spomenul aj Kovalenko, a to nedostatok úkrytov.
Podľa ukrajinskej prokuratúry bolo na podujatie pozvaných viac ako tristo ľudí. Tí však mali k dispozícii len jeden úkryt, ktorý bol od miesta udalosti vzdialený asi 100 metrov a ktorý mal rozlohu 34 metrov štvorcových.
„To znamená, že stovky ľudí boli od začiatku vystavené zjavnému bezpečnostnému riziku,“ uviedol generálny prokurátor Ruslan Kravčenko.
Prečítajte si tiež:
Turnikety mohli záchraniť životy. Nebolo ich dosť
Organizátori zároveň mohli podceniť aj zabezpečenie zdravotníkov. Podľa niektorých svedkov, ktorí boli na mieste útoku, tam totiž žiadni neboli.
„Mala som so sebou len štyri turnikety. Totálna bezmocnosť. Na podujatí nebola hliadkujúca záchranka a zdravotníci. Ak by tam boli, minimálne dvaja ľudia by prežili. Nebol tam signál. Zranení ležali a pokúšali sa zavolať záchranku alebo hocikoho,“ opísala na sociálnej sieti dobrovoľníčka Julija Bartle.
Práve vykrvácanie sa malo mnohým ľuďom stať osudným. Web Suspilne vo svojej reportáži z miesta tragédie cituje mužov, ktorí tam dorazili krátko po výbuchoch a zraneným zaškrcovali poranené končatiny.
„Sedemdesiat percent obetí vykrvácalo, pretože chýbali turnikety. My sme ich so sebou mali sedem a všetky sme použili,“ opísal jeden zo svedkov.
Domáci sa mienia sťažovať
Ukrajinská novinárka Julija Kyrijenko-Merinova na Facebooku napísala, že ruský útok si v tomto prípade mohol vyžiadať viac obetí, než zatiaľ uvádzajú štatistiky.
„Pretože keď raketa (a boli dve-tri) dopadne na otvorené priestranstvo, niektorých ľudí jednoducho roztrhá na molekuly. Preto na mieste pracujú psy. Aby našli aspoň nejaký kúsoček. Po druhé, nie je tam sto zranených. Ale mnohonásobne viac,“ uviedla s tým, že k zraneným treba prirátať aj miestnych obyvateľov, ktorí po mohutných výbuchoch prišli o domy.
Podľa prokuratúry výbuchy zničili alebo poškodili dokopy 27 domov a 44 áut.
Obyvatelia zasiahnutej ulice podľa portálu Hromadske netušili, aké podujatie sa koná v ich susedstve, a plánujú podať hromadnú sťažnosť. Tvrdia, že po tragédii v meste Vyšneve, kde Rusi začiatkom júla zasiahli muničný sklad, úrady zakázali organizovanie podobných akcií.
Generálny prokurátor medzičasom oznámil, že organizátora podujatia zadržali. V pondelok jeden z kyjevských okresných súdov rozhodol o jeho väzbe bez možnosti prepustenia na kauciu.