Slovensko sa nimi chváli vo svete, doma však desaťročia nemali kde skúšať. Lúčnica dostala nový domov za viac ako milión eur

Hoci umelecký súbor Lúčnica patrí medzi symboly národnej identity, počas svojej 78-ročnej existencie nemal vlastnú budovu. To sa zmenilo až nedávno, keď po desaťročiach presunov získal reprezentatívne zázemie v areáli Hurbanových kasární. Napriek tomu, že ide o dôležitý krok, vzácny areál v historickom centre sa dočkal len čiastočnej obnovy a nedá sa povedať, že by bol adekvátne využívaný.  

Po dekádach sťahovania medzi rôznymi priestormi získala Lúčnica prvýkrát vo svojej histórii vlastnú budovu v Hurbanových kasárňach. Napriek tomu, že vystúpeniami lúčničiarov sa krajina hrdo pýši nielen doma, ale aj v zahraničí, od svojho vzniku v roku 1948 fungovala v prenajatých priestoroch. Ide predovšetkým o reprezentačný tanečný súbor, spevácky zbor a orchester. Jeho hlavnou úlohou je tvorba vystúpení.

Napriek tomu, že spolu so SĽUK-om tvorí chrbtovú kosť folklórneho dedičstva Slovenska, na skúšky a kreatívny proces prípravy programu využívala približne 60 rokov telocvičňu základnej školy na Jesenského ulici. Po jej predaji sa súbor presťahoval do podzemia tanečnej sály baletu historickej budovy Slovenského národného divadla, ktorá je dnes pre svoj chátrajúci stav zatvorená. Takto sa lúčničiari presúvali, až kým štátna príspevková organizácia nedávno nezískala vlastné sídlo v Hurbanových kasárňach.

Centrum umenia či mrhanie priestorom?

Do roku 2010 boli kasárne ako vojenský objekt vo vlastníctve rezortu obrany, ktorý ich v tom čase prenechal ministerstvu kultúry s cieľom vytvoriť v areáli menšie kultúrne centrum. Napriek ambicióznym plánom, podľa ktorých ho mali tvoriť galérie, sály na podujatia, priestory pre kreatívne dielne, laboratóriá, ateliéry s rezidenčnými bytmi či knižnice s umeleckou a odbornou literatúrou, sa vízia nedostala ani do štádia architektonickej štúdie.

O niekoľko rokov neskôr sa kasárne stali dočasným domovom administratívy Slovenskej národnej galérie (SNG), ale aj priestorom na uskladnenie jej knižnice a časti zbierok. V dvoch blokoch komplexu našli miesto aj stolárska dielňa a reštaurátorský ateliér.

Po dokončení rekonštrukcie sa však celá SNG vrátila do vynovených priestorov. V Hurbanových kasárňach zostalo iba Slovenské centrum dizajnu spolu s Múzeom dizajnu, ktorému by sa tiež zišlo viac obnovených priestorov. Rezort kultúry mal v pláne pripraviť koncept využitia areálu do roku 2024. To sa síce nestalo, no kasárne ministerstvo využilo ako riešenie problému s nedostatkom priestorov pre Lúčnicu.

Priestory rezort považoval za ideálne pre Lúčnicu. „Hurbanove kasárne boli roky symbolom zanedbaného majetku. Našou ambíciou je vrátiť im funkciu a zabezpečiť dôstojné podmienky pre zamestnancov aj verejnosť,“ uviedol ešte vlani Samuel Bojkovský, riaditeľ Správy rezortných zariadení Ministerstva kultúry SR.

Pre umelecký súbor ministerstvo určilo blok F, ktorý na tento účel zrekonštruovalo za 1,3 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Časť financií, približne 700-tisíc eur, pokryl aj samotný súbor. Z toho 200-tisíc eur investoval do opravy tanečných sál a zvyšok do všeobecných interiérových úprav.

„Prvýkrát po takmer 75 rokoch má Umelecký súbor Lúčnica, príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR, svoju vlastnú budovu,“ potvrdil Úrad podpredsedu vlády SR na sociálnej sieti s tým, že pod jednou strechou už pôsobia všetky jeho zložky – tanečný súbor, spevácky zbor, orchester, krojáreň aj administratíva.

Podľa rezortu kultúry rekonštrukcia prebehla po etapách a areál sa obnovoval postupne. Najskôr vznikli tanečné sály a zázemie, ďalšie časti sa rekonštruovali až následne. Do procesu sa zároveň zapojila aj Lúčnica, ktorá vybrala architektov Zuzanu Nádaskú a Filipa Bránického.

Lúčnica myslí do budúcna

Mohli tak odborne prispôsobiť priestory potrebám umeleckého súboru aj jeho zbierkam, no mysleli aj na celý areál a jeho budúce využitie. A to napriek tomu, že rezort kultúry stále nemá pripravený jeho koncept. Potvrdzujú to aj slová generálneho riaditeľa Lúčnice Pavla Pilařa.

„Napriek tomu, že sme s naším objektom súčasťou areálu Hurbanových kasární, už pri zadávaní architektonickej štúdie sme dbali na to, aby architektmi pripravený projekt otváral možnosti rozvoja celého areálu a nestal sa bariérou jeho budúceho rozvoja,“ zdôraznil. „O tom svedčí aj vytvorená pasáž, ktorá otvára potenciál urbanistického prepojenia z Dobrovského ulice, ako aj komunikácia výkladov do vnútrobloku Hurbanových kasární,“ doplnil riaditeľ.

Nový domov pre jednu z vlajkových organizácií Slovenska pokrýva iba pomerne malú časť rozsiahlych kasární. Viaceré bloky stále neprešli rekonštrukciou, priestory sú preto využívané výrazne menej, než by mohli byť. Pre Lúčnicu je to však výrazný posun, hoci celý areál by si zaslúžil obnovu aj využitie na úrovni Slovenskej národnej galérie.

„Vlastná budova je pre nás veľkým zadosťučinením a k jej rekonštrukcii sme pristupovali s obrovskou pokorou. Tešíme sa, že napriek náročnému procesu čerpania eurofondov a dodržaniu všetkých legislatívnych požiadaviek spojených s verejným obstarávaním sme spolu s autormi priniesli jednu z kvalitnejších rekonštrukcií verejných stavieb na Slovensku,“ zhodnotil Pilař.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Lúčnica
Ministerstvo kultúry SR
Hurbanové kasárne
rekonštrukcia budovy
plán obnovy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.