Príroda bez nás prežije, no my bez nej nie. Prečo je tento minister podľa odborníkov najväčšou hrozbou?

Doplnila ju Ivana Nemethová z občianskeho združenia Znepokojené matky, ktorá taktiež vidí najväčšiu výzvu v postave ministra Tomáša Tarabu:

„Je to naozaj zúfalá situácia, ale najväčšou výzvou sú samotné kroky ministra životného prostredia, ktorý akosi stále nechápe, že jeho úlohou je chrániť prírodu, klímu a naše zdravie. Slovensko zažíva klimatickú krízu v priamom prenose – sucho, horúčavy, búrky, povodne a dopadajú na naše zdravie aj ekonomiku. Vedci varujú, že sa to bude zhoršovať, pokiaľ nebudeme robiť klimatické opatrenia a reformy. Práve Tomáš Taraba je človek, ktorého si na najvyššej funkcii platíme za to, aby ochraňoval klímu a naše prírodné dedičstvo, robí úplný opak, napríklad odsúhlasil výstavbu zbytočnej a škodlivej spaľovne Slovnaft v Bratislave, ktorá ohrozí naše ciele zvyšovať recykláciu a bude vypúšťať množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré klimatickú krízu spôsobujú. Proti tomuto projektu však stoja odborníčky, odborníci a aj samosprávy, urobíme všetko pre to, aby sme výstavbu zastavili.“

Lucia Szabová zo Zelenej väčšiny vidí, že ochrana prírody momentálne musí bojovať na každom kroku.

„V čase, kedy na Slovensku vidíme dôsledky dlhotrvajúceho sucha by sme radi videli, že sa zlepšuje ochrana prírody, pre jej nezastupiteľnú úlohu v adaptačnej oblasti ale aj v rámci znižovania emeisií skleníkových plynov. Namiesto toho bojujeme o každý kúsok prírody a to rovnako v lesoch, pri ochrane vôd či krajiny. Oslabovanie ochrany prírody sa posledné roky deje cez oslabovanie zákona o ochrane prírody a krajiny, ale aj faktom, že úbytok odborníkov v inštitúciách zodpovedných za jej ochranu je citeľný v každodennej praxi. Samostatnou kapitolou je ochrana vzácnych druhov, ktoré trpia nielen meniacou s aklímou ale aj nedostatočnou ochranou štátu,“ uviedla pre portál Aktuality.sk.

Zuzana Kupcová z iniciatívy Klíma ťa potrebuje ako jednu z najväčších výziev považuje to, že Slovensku stále chýba vymáhateľná klimatická legislatíva – nemáme klimatický zákon, ktorý by dal ochrane klímy aj prírody jasné, záväzné a kontrolovateľné pravidlá:

„S tým súvisí príliš pomalá zelená transformácia a prechod na obnoviteľné zdroje, hoci práve tie by nám priniesli vyššiu kvalitu života, väčšiu odolnosť voči dopadom zmeny klímy, ekonomický zisk vďaka nižšej závislosti od dovozu energií z iných štátov, ale aj vyššiu spoločenskú, ekonomickú a geopolitickú odolnosť.“

Dorota Osvaldová, koordinátorka energetickej a klimatickej kampane Greenpeace Slovensko, pre Aktuality.sk uviedla, že ľudia už dostatočne vedia, čo môžu robiť, otázne je, či sa im to robiť chce.

„Informácie o triedení odpadu, rozumnom a uváženom nakupovaní, obmedzovaní lietania, využívaní verejnej alebo cyklodopravy, prípadne chodení pešo, na nás vyskakujú zo všetkých strán. Pokiaľ si to môžeme dovoliť, oplatí sa zainvestovať do obnovy domu, pokiaľ vykurujeme uhlím alebo plynom, je fajn zvážiť prechod na tepelné čerpadlo, prípadne zvážiť nákup fotovoltiky. Existujú na to aj štátne programy, ako je napríklad Zelená solidarita či Obnov dom mini (tam sa teraz čaká na novú výzvu). Napriek tomu máme jeden tip, ktorý môžu ľudia využiť, pokiaľ chcú aktívne prispieť k znižovaniu následkov klimatickej zmeny: jedným z najväčších vplyvov, ktoré ako jednotlivec môžeme mať, je zmena nášho jedálnička. Pokiaľ ešte nie ste vegetarián alebo vegán, skúste si zaviesť tzv. vegetariánske pondelky. Je to bežná prax, ktorú poznali už naše babičky – len opačne. Mäso sa jedlo výnimočne, väčšinou počas sviatkov alebo v nedeľu. Neživočíšne výrobky majú oveľa menšiu klimatickú stopu, či už ide o spotrebu vody alebo o emisie. Následne treba voliť niekoho, komu záleží na prírode a klíme a kto môže priniesť aj systémové zmeny.“

Lucia Szabová zo Zelenej väčšiny apeluje, že ochrana prírody si vyžaduje porozumenie a rešpekt, pochopenie toho, že tu nie je len na to, aby sme boli na slovenskú prírodu deklaratívne hrdí, ale sme na nej aj bytostne závislí:

„Čelíme kríze aj v biodiverzitnej oblasti a to má vplyv aj na ľudí. Ako jednotlivci môžeme robiť množstvo vecí, kde si uvedomujeme, že naše každodenné správanie má dôsledky, či už je to vytváranie čiernych skládok, vypúšťanie nevezpečných látok do prostredia alebo aj to ako sa správame v prírode. To, čo však má oveľa väčší vplyv, je ako k ochrane prírody pristupuje štát či samosprávy. Jednotlivec môže prihliadať aj tento rok na programy kandidátov v komunálnych voľbách a budúci rok v národných a zohľadiť pri svojej voľbe záujem politikov ao túto bytostne dôležitú tému. To je jeden z najdôležitejších aktov, ktorý môžeme ako jednotlivci urobiť.“

Ak sa rozhodneme, že zanecháme lepší svet pre naše deti, podľa Ivany Nemethovej zo Znepokojených matiek, zistíme, že možností je veľmi veľa na každom kroku, jednak v každodennom živote, v našej práci, a veľa dokážeme zmeniť ako aktívne občianky a občania:

„Šetriť energiu a využívať udržateľné formy mobility – viac chodiť pešo na bicykli alebo verejnou dopravou, znížiť svoju spotrebu a uprednostniť trvalé, kvalitné veci pred rýchlo sa meniacimi trendami, podporovať lokálne výrobky, opravu, zdieľanie vecí, vyskúšať častejšie jesť vegetariánske a vegánske recepty, vybrať si pomalý turizmus namiesto lacných leteniek a veľa iného. Náš tlak na politikov a firmy, aby prijali spravodlivé klimatické opatrenia môže zavážiť ešte viac. Potrebujeme totiž nielen zmeniť správanie jednotlivcov, ale systému – zmeniť spôsob, ako fungujeme tak, aby správať sa udržateľne bolo jednoduchšie a výhodnejšie pre všetkých.“

Zuzana Kupcová z iniciatívy Klíma ťa potrebuje upozorňuje, že každý a každá z nás môže prispieť k lepšej budúcnosti.

„Na jednej strane by sme sa, v rámci svojich osobných možností, mali zamýšľať nad udržateľnosťou svojho každodenného konania, ktorým môžeme aj okoliu ukázať dobrý príklad udržateľného života. V Klíma ťa potrebuje sa však zameriavame na druhý aspekt vplyvu na udržateľnosť a tým je pôsobenie na udržateľnosť systému v ktorom žijeme. Zmenu dosiahneme tak, že budeme aktívne vyžadovať zodpovednosť od volených zástupcov, úradov aj firiem a budeme vyvíjať tlak na lepšie životné podmienky pre všetkých. Okrem toho sa môžeme zapojiť do iniciatív a komunít v našom okolí, ktoré prispievajú k zlepšeniu prostredia okolo nás aj na celom Slovensku. Lokálne komunity a ich aktivity majú v snahe o udržateľnejšiu budúcnosť veľký význam, hlavne ak ich bude čo najviac pribúdať. O chvíľu nás čakajú komunálne voľby a práve samosprávy majú veľa možností pre realizáciu praktických udržateľných riešení v našich mestách a obciach, či už hovoríme o udržateľnej doprave, výstavbe, kvalitnej zeleni, prístupe k vode, atď. Preto odporúčame, pred tým, než pôjdete k volebným urnám, opýtajte sa kandidátov a kandidátiek do zastupiteľstva na to, ako premýšľajú nad témami spojenými s klimatickou krízou a udržateľnosťou,“ dodala.

Prečítajte si tiež:

Rovnako veľký význam má aj priama pomoc v blízkom okolí, či už ide o výsadbu kvetov pre opeľovače na balkóne alebo účasť na čistení blízkeho lesa. Svetový deň ochrany prírody pripomína, že každý ušetrený liter vody, zachovaný strom či nevytvorený odpad sa počíta do kvality našej budúcnosti.