Príroda bez nás prežije, no my bez nej nie. Prečo je tento minister podľa odborníkov najväčšou hrozbou?

obchodnyregister 2026.07.28.

Čistá voda z kohútika, tieň stromov počas horúčav či pokojná prechádzka lesom – to všetko berieme ako samozrejmosť, no príroda platí čoraz vyššiu cenu.  

Náš každodenný život plne závisí od služieb, ktoré nám príroda poskytuje, a to úplne zadarmo. Voda, vzduch, úrodná pôda či stabilné počasie sú však výsledkom vyváženého ekosystému. Svetový deň ochrany prírody, ktorý pripadá na 28. júla, nám pripomína neúprosnú pravdu, ktorou je, že kapacity našej planéty nie sú neobmedzené a bez zdravej prírody strácame základné podmienky pre vlastné prežitie.

Tlak, ktorému príroda v dnešnej dobe čelí, nemá v histórii obdobie. Masívna výstavba a odlesňovanie masívne ukrajujú z prirodzeného prostredia rastlín a živočíchov, pričom strata hoci len jediného druhu dokáže narušiť rovnováhu celého reťazca.

Pohľad na Lomnický štít od Skalnatého plesa.image
Prečítajte si tiež:

Zároveň čoraz intenzívnejšie pociťujeme dôsledky klimatickej krízy – od dlhotrvajúcich horúčav a sucha až po bleskové povodne. Tieto problémy ešte viac prehlbuje nadmerná spotreba a hromadenie odpadu, ktorý plynule znečisťuje pôdu aj vodné toky. Účinné a prirodzené riešenia nám pritom ponúka samotná príroda. Staré lesy, prirodzené mokrade či mestská zeleň fungujú ako unikátne špongie, ktoré dokážu zadržať vodu v krajine a chrániť nás pred najhoršími výkyvmi počasia.

Nízky stav hladiny Dunaja v Karloveskom ramene v Bratislaveimage
Prečítajte si tiež:

Ako to vidia ochranárske organizácie?

Momentálne najväčšiou výzvou v oblasti ochrany prírody na Slovensku je podľa Doroty Osvaldovej, koordinátorky energetickej a klimatickej kampane Greenpeace Slovensko, klimatická kríza, ktorej prejavom je aj sucho:

„Vidíme, ako sa voda vytráca z krajiny. Dunaj je v niektorých úsekoch na 39 % priemeru a v dôsledku nízkej hladiny vody musia obmedzovať medzinárodnú dopravu. Extrémne sucho hlási takmer celé západné Slovensko a juhovýchodné Slovensko, Banskobystrický kraj hlási významné sucho. Nedostatok pôdnej vlahy trápi takmer celé Slovensko, čo významne ovplyvní poľnohospodárov – problémy majú oziminy, rovnako ako aj repka, kukurica alebo sója – plodiny rastú pomaly, očakáva sa nízka úroda. A nielen to, sucho ohrozuje aj výdatnosť vodných zdrojov. Niektorým mestám a obciam už vodári poslali výzvu na obmedzenie používania pitnej vody, na iné, ako pitné a hygienické účely. Minister Taraba problém klimatickej krízy absolútne prehliada. Namiesto toho, aby ju začal riešiť, investuje peniaze, ktoré majú slúžiť na adaptačné opatrenia, do nezmyselných projektov, akými sú golfové jazierko či nádrže na zasnežovanie svahov.“

Podľa nej minister životného prostredia Tomáš Taraba nerobí nič pre adaptáciu na zmenu klímy a svojimi krokmi situáciu ešte zhoršuje:

„Odolnosť našej krajiny na prejavy zmeny klímy znižuje prostredníctvom zbabranej zonácie národných parkov, pričom najhoršia je situácia v Poloninách a Vysokých Tatrách. Naša príroda je naším národným bohatstvom, no namiesto toho, aby ju Taraba chránil, vychádza v ústrety developerom. Práve teraz by sme mali výrazne posilniť starostlivosť o krajinu a podporovať prírode blízke hospodárenie. Rovnako dôležité je chrániť pôdu pred eróziou tým, že bude pokrytá organickým materiálom, ako je slama alebo mulč. Musíme si tiež priznať, že niektoré lesné porasty sa rozpadajú, najmä smrekové monokultúry v nižších nadmorských výškach. Lykožrút nie je hlavnou príčinou tohto problému, ale skôr jeho dôsledkom a symbolom. Ukazuje, že smrekové monokultúry v týchto podmienkach dlhodobo neobstoja. No a v neposlednom rade by sme sa mali prestať spoliehať na výstavbu novej jadrovej elektrárne a mali viac podporovať rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Veľký potenciál majú najmä energetické spoločenstvá, ktoré ľuďom umožňujú spoločne vyrábať a zdieľať čistú energiu. Nielenže prispievajú k znižovaniu emisií, ale tiež posilňujú energetickú sebestačnosť obcí a domácností a vracajú väčšiu kontrolu nad výrobou energie do rúk ľudí, namiesto toho, aby zostala sústredená iba u veľkých energetických spoločností,“ vysvetlila Osvaldová.

Doplnila ju Ivana Nemethová z občianskeho združenia Znepokojené matky, ktorá taktiež vidí najväčšiu výzvu v postave ministra Tomáša Tarabu:

„Je to naozaj zúfalá situácia, ale najväčšou výzvou sú samotné kroky ministra životného prostredia, ktorý akosi stále nechápe, že jeho úlohou je chrániť prírodu, klímu a naše zdravie. Slovensko zažíva klimatickú krízu v priamom prenose – sucho, horúčavy, búrky, povodne a dopadajú na naše zdravie aj ekonomiku. Vedci varujú, že sa to bude zhoršovať, pokiaľ nebudeme robiť klimatické opatrenia a reformy. Práve Tomáš Taraba je človek, ktorého si na najvyššej funkcii platíme za to, aby ochraňoval klímu a naše prírodné dedičstvo, robí úplný opak, napríklad odsúhlasil výstavbu zbytočnej a škodlivej spaľovne Slovnaft v Bratislave, ktorá ohrozí naše ciele zvyšovať recykláciu a bude vypúšťať množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré klimatickú krízu spôsobujú. Proti tomuto projektu však stoja odborníčky, odborníci a aj samosprávy, urobíme všetko pre to, aby sme výstavbu zastavili.“

Lucia Szabová zo Zelenej väčšiny vidí, že ochrana prírody momentálne musí bojovať na každom kroku.

„V čase, kedy na Slovensku vidíme dôsledky dlhotrvajúceho sucha by sme radi videli, že sa zlepšuje ochrana prírody, pre jej nezastupiteľnú úlohu v adaptačnej oblasti ale aj v rámci znižovania emeisií skleníkových plynov. Namiesto toho bojujeme o každý kúsok prírody a to rovnako v lesoch, pri ochrane vôd či krajiny. Oslabovanie ochrany prírody sa posledné roky deje cez oslabovanie zákona o ochrane prírody a krajiny, ale aj faktom, že úbytok odborníkov v inštitúciách zodpovedných za jej ochranu je citeľný v každodennej praxi. Samostatnou kapitolou je ochrana vzácnych druhov, ktoré trpia nielen meniacou s aklímou ale aj nedostatočnou ochranou štátu,“ uviedla pre portál Aktuality.sk.

Zuzana Kupcová z iniciatívy Klíma ťa potrebuje ako jednu z najväčších výziev považuje to, že Slovensku stále chýba vymáhateľná klimatická legislatíva – nemáme klimatický zákon, ktorý by dal ochrane klímy aj prírody jasné, záväzné a kontrolovateľné pravidlá:

„S tým súvisí príliš pomalá zelená transformácia a prechod na obnoviteľné zdroje, hoci práve tie by nám priniesli vyššiu kvalitu života, väčšiu odolnosť voči dopadom zmeny klímy, ekonomický zisk vďaka nižšej závislosti od dovozu energií z iných štátov, ale aj vyššiu spoločenskú, ekonomickú a geopolitickú odolnosť.“

Dorota Osvaldová, koordinátorka energetickej a klimatickej kampane Greenpeace Slovensko, pre Aktuality.sk uviedla, že ľudia už dostatočne vedia, čo môžu robiť, otázne je, či sa im to robiť chce.

„Informácie o triedení odpadu, rozumnom a uváženom nakupovaní, obmedzovaní lietania, využívaní verejnej alebo cyklodopravy, prípadne chodení pešo, na nás vyskakujú zo všetkých strán. Pokiaľ si to môžeme dovoliť, oplatí sa zainvestovať do obnovy domu, pokiaľ vykurujeme uhlím alebo plynom, je fajn zvážiť prechod na tepelné čerpadlo, prípadne zvážiť nákup fotovoltiky. Existujú na to aj štátne programy, ako je napríklad Zelená solidarita či Obnov dom mini (tam sa teraz čaká na novú výzvu). Napriek tomu máme jeden tip, ktorý môžu ľudia využiť, pokiaľ chcú aktívne prispieť k znižovaniu následkov klimatickej zmeny: jedným z najväčších vplyvov, ktoré ako jednotlivec môžeme mať, je zmena nášho jedálnička. Pokiaľ ešte nie ste vegetarián alebo vegán, skúste si zaviesť tzv. vegetariánske pondelky. Je to bežná prax, ktorú poznali už naše babičky – len opačne. Mäso sa jedlo výnimočne, väčšinou počas sviatkov alebo v nedeľu. Neživočíšne výrobky majú oveľa menšiu klimatickú stopu, či už ide o spotrebu vody alebo o emisie. Následne treba voliť niekoho, komu záleží na prírode a klíme a kto môže priniesť aj systémové zmeny.“

Lucia Szabová zo Zelenej väčšiny apeluje, že ochrana prírody si vyžaduje porozumenie a rešpekt, pochopenie toho, že tu nie je len na to, aby sme boli na slovenskú prírodu deklaratívne hrdí, ale sme na nej aj bytostne závislí:

„Čelíme kríze aj v biodiverzitnej oblasti a to má vplyv aj na ľudí. Ako jednotlivci môžeme robiť množstvo vecí, kde si uvedomujeme, že naše každodenné správanie má dôsledky, či už je to vytváranie čiernych skládok, vypúšťanie nevezpečných látok do prostredia alebo aj to ako sa správame v prírode. To, čo však má oveľa väčší vplyv, je ako k ochrane prírody pristupuje štát či samosprávy. Jednotlivec môže prihliadať aj tento rok na programy kandidátov v komunálnych voľbách a budúci rok v národných a zohľadiť pri svojej voľbe záujem politikov ao túto bytostne dôležitú tému. To je jeden z najdôležitejších aktov, ktorý môžeme ako jednotlivci urobiť.“

Ak sa rozhodneme, že zanecháme lepší svet pre naše deti, podľa Ivany Nemethovej zo Znepokojených matiek, zistíme, že možností je veľmi veľa na každom kroku, jednak v každodennom živote, v našej práci, a veľa dokážeme zmeniť ako aktívne občianky a občania:

„Šetriť energiu a využívať udržateľné formy mobility – viac chodiť pešo na bicykli alebo verejnou dopravou, znížiť svoju spotrebu a uprednostniť trvalé, kvalitné veci pred rýchlo sa meniacimi trendami, podporovať lokálne výrobky, opravu, zdieľanie vecí, vyskúšať častejšie jesť vegetariánske a vegánske recepty, vybrať si pomalý turizmus namiesto lacných leteniek a veľa iného. Náš tlak na politikov a firmy, aby prijali spravodlivé klimatické opatrenia môže zavážiť ešte viac. Potrebujeme totiž nielen zmeniť správanie jednotlivcov, ale systému – zmeniť spôsob, ako fungujeme tak, aby správať sa udržateľne bolo jednoduchšie a výhodnejšie pre všetkých.“

Zuzana Kupcová z iniciatívy Klíma ťa potrebuje upozorňuje, že každý a každá z nás môže prispieť k lepšej budúcnosti.

„Na jednej strane by sme sa, v rámci svojich osobných možností, mali zamýšľať nad udržateľnosťou svojho každodenného konania, ktorým môžeme aj okoliu ukázať dobrý príklad udržateľného života. V Klíma ťa potrebuje sa však zameriavame na druhý aspekt vplyvu na udržateľnosť a tým je pôsobenie na udržateľnosť systému v ktorom žijeme. Zmenu dosiahneme tak, že budeme aktívne vyžadovať zodpovednosť od volených zástupcov, úradov aj firiem a budeme vyvíjať tlak na lepšie životné podmienky pre všetkých. Okrem toho sa môžeme zapojiť do iniciatív a komunít v našom okolí, ktoré prispievajú k zlepšeniu prostredia okolo nás aj na celom Slovensku. Lokálne komunity a ich aktivity majú v snahe o udržateľnejšiu budúcnosť veľký význam, hlavne ak ich bude čo najviac pribúdať. O chvíľu nás čakajú komunálne voľby a práve samosprávy majú veľa možností pre realizáciu praktických udržateľných riešení v našich mestách a obciach, či už hovoríme o udržateľnej doprave, výstavbe, kvalitnej zeleni, prístupe k vode, atď. Preto odporúčame, pred tým, než pôjdete k volebným urnám, opýtajte sa kandidátov a kandidátiek do zastupiteľstva na to, ako premýšľajú nad témami spojenými s klimatickou krízou a udržateľnosťou,“ dodala.

Nádrž Starinaimage
Prečítajte si tiež:

Rovnako veľký význam má aj priama pomoc v blízkom okolí, či už ide o výsadbu kvetov pre opeľovače na balkóne alebo účasť na čistení blízkeho lesa. Svetový deň ochrany prírody pripomína, že každý ušetrený liter vody, zachovaný strom či nevytvorený odpad sa počíta do kvality našej budúcnosti.

Na aký projekt by zástupkyne organizácií aktuálne upriamili pozornosť?


Dorota Osvaldová, koordinátorka energetickej a klimatickej kampane Greenpeace Slovensko:

Keď štát nekoná, začínajú energetickú transformáciu brať do rúk obce a občania, ktorí začínajú rozvíjať energetické spoločenstvá. Energetické spoločenstvá, alebo komunity, podporujú aktívne zapojenie občanov do výroby a zdieľania elektriny. Najčastejšie využívajú fotovoltické elektrárne umiestnené na strechách rodinných domov, bytových domov alebo verejných budov.

Vyrobenú elektrinu môžu členovia spoločenstva zdieľať medzi sebou, čím znižujú náklady na energie, posilňujú svoju energetickú sebestačnosť a prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Takéto spoločenstvá už môžeme nájsť v Petržalke, Modrovke, Lozorne, Žiline, či na východe Slovenska v obci Zboj. Obce tak nečakajú, kým príde ďalšia energetická kríza a už terez posilňujú svoju odolnosť, zvyšujú svoju energetickou sebestačnosť a tiež šetria financie.

Lucia Szabová, Zelená väčšina:

V týchto dňoch sa rozhoduje o tom, či schválené zonácie národných parkov budú uznané ako dostatočné pre vyplatenie financií z Plánu obnovy a odolnosti. Je to veľký krok pre Slovensko a v rámci nich vnímame veľký problém, ktorý sa nečakane objavil pri ich schvaľovaní a to je spôsob, akými budú parky obhospodarované. Chyba, ktorú na poslednú chvíľu urobila vláda pri schválení sa však dá rýchlo opraviť a dôsledkom by bolo, že by sme pokročili k novému nastaveniu ochrany prírody v našich najvzácnejších územiach, ktorý by mohol byť prehľadnejší a efektívnejší.

Práve tieto systémové opatrenia majú najväčší dopad na to, ako potom v praxi pristupujeme k ochrane prírody a tu hovoríme o tých kúskoch najvácnejších území, ktoré by mali byť našou výkladnou skriňou  a nie predmetom kupčenia.

Ivana Nemethová, Znepokojené matky:

Blížia sa komunálne voľby a je veľmi dôležité, aby si obyvateľstvo vybralo vedenie krajov, miest a obcí, pre ktoré bude klimatická odolnosť a znižovanie emisií prioritou. 

Práve v samosprávach je možné spraviť veľa pozitívnych zmien, napríklad v podpore obnoviteľných zdrojov energie alebo udržateľnej mobility. Počas vlny horúčav sme upozornili napríklad na tepelné ostrovy v mestách, ktoré ohrozujú nás všetkých, ale najmä tých najzraniteľnejších – deti, starších a chorých ľudí. Preto by sme si mali uvedomiť, že ak chceme kvalitnejší a zdravší život, nepotrebujeme toľko ciest a parkovísk, ale viac zelene a vody aj v centrách miest.

Zuzana Kupcová, Klíma ťa potrebuje:

Prednedávnom sme ukončili projekt Klimatického občianskeho zhromaždenia v Dolnom Kubíne. V rámci projektu sme spolu s dvadsiatimi obyvateľmi a obyvateľkami mesta tvorili odporúčania pre odolnejší, udržateľnejší a zdravší Dolný Kubín. Išlo o participatívny proces, pri ktorom sa obyvateľstvo počas šiestich celodenných stretnutí vzdelávalo, diskutovalo a tvorilo víziu toho, ako chcú, aby ich mesto vyzeralo v roku 2040.

Vzniklo tak osemnásť odporúčaní, s ktorými môže mesto pracovať pri príprave klimatických stratégií aj praktických udržateľných riešení. Projekt ukazuje, že nielen odborná verejnosť, ale aj bežné obyvateľstvo vie prispieť k rešeniam klimatickej krízy, ktoré odrážajú lokálnu realitu. Odporúčania budeme spolu s účastníkmi a účastníčkami projektu prezentovať na festivale Medze počas prvého septembrového víkendu priamo v Dolnom Kubíne.