Klub vojnových štváčov, ako tvrdí Fico? Nie, Koalícia ochotných je o niečom úplne inom
obchodnyregister
2026.07.28.
História pozná viaceré Koalície ochotných, napríklad tú počas vojny v Iraku. Tá dnešná je však namierená na obranu a nie na útoky.
Aj keď je to zatiaľ len neformálny spolok, pre mnohých západných lídrov je to tiež niečo, čo môže hrať v budúcnosti pri obrane Európy kľúčovú rolu. Koalícia ochotných vznikla z iniciatívy Francúzska a Spojeného kráľovstva a dodnes sa k nej pridalo už 35 krajín. Hlavný cieľ? Poskytovať vojenskú podporu Ukrajine.
Pôvodne voľná aliancia štátov zameraných na zrýchlenú vojenskú pomoc sa postupne transformuje na dôležitý pilier formujúcej sa bezpečnostnej architektúry starého kontinentu. Kým na medzinárodnej úrovni táto koalícia naberá na dôležitosti, na domácej slovenskej scéne vyvoláva pnutie.
Keď francúzske diplomatické zdroje koncom minulého týždňa podľa portálu euBrief potvrdili, že Slovensko je členom koalície, vládni predstavitelia vrátane Roberta Fica a Juraja Blanára to okamžite popreli. Samotný Fico v minulosti spolok označil za „klub vojnových štváčov“.
V skutočnosti však koalícia nemá s niečím podobným nič spoločné, čo tvrdia aj odborníci. Jej hlavným cieľom zostáva podpora Ukrajiny. O vyslaní bojových jednotiek k nášmu východnému susedovi však nikto nehovorí.
Prečítajte si tiež:
Od improvizácie k „prebudeniu“ Európy
Koalícia ochotných, združujúca 35 štátov, nevznikla vo vzduchoprázdne. Začala sa formovať v roku 2024, keď prezident Emmanuel Macron otvoril tému priamejšej podpory Kyjeva. Cieľom bolo oslobodenie sa od často ťažkopádneho a zdĺhavého rozhodovania v rámci Európskej únie či NATO.
Najnovšie júlové stretnutie koalície v Paríži z tohto roka analytici vnímajú ako symbol „strategického prebudenia“, v ktoré Európa dúfa zoči-voči asertívnemu Rusku Vladimira Putina a neistej americkej politike pod vedením Donalda Trumpa.
„Spojené štáty síce nie sú súčasťou koalície, ale predstavujú kľúčový faktor,“ vysvetľuje John Karlsrud, výskumník Nórskeho Inštitútu pre medzinárodné vzťahy (NUPI). „Očakáva sa, že Washington poskytne bezpečnostné záruky a bude pôsobiť ako záložná záruka. A Ukrajina je zo všetkých aktérov najdôležitejšia: kľúčovou otázkou je, aký druh podpory skutočne zodpovedá potrebám Ukrajiny.“
Zoskupenie prešlo dlhú cestu od jednoduchých dodávok k strategickému plánovaniu. Výstupy zo samitu v Paríži z polovice júla 2026, ktoré priamo nadviazali na stretnutie G7 v Eviane a summit NATO v Ankare, naznačujú posun v uvažovaní západných spojencov.
Aktuálnou úlohou lídrov nie je len udržiavať obranyschopnosť Ukrajiny, ale aktívne pripravovať pôdu pre trvalý mier. Dokumenty schválené koalíciou počítajú aj s budúcimi rokovaniami s Ruskom, ale podľa princípu, že o Ukrajine sa nebude rokovať bez Ukrajiny.
Nemecký kancelár Friedrich Merz, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer po samite Koalície ochotných, 13. júla 2026.
Zdroj: TERESA SUAREZ/Pool via REUTERS
Obranný charakter a historický kontext z Blízkeho východu
Termín „Koalícia ochotných“ nie je v medzinárodných vzťahoch novinkou a pripomína udalosti z roku 2003. Vtedy Spojené štáty zostavili rovnako pomenované zoskupenie na vojenskú inváziu do Iraku.
Táto historická paralela však nesedí úplne. Kým iracká koalícia operovala bez mandátu OSN s cieľom zmeny režimu Saddáma Husajna, európska iniciatíva z roku 2025 má striktne defenzívny charakter.
Súčasná aliancia sa opiera o Chartu OSN a garantované právo štátu na sebaobranu. Jej cieľom je ochrana medzinárodného práva a obnova územnej celistvosti napadnutého štátu.
Dôkazom je aj vznik antibalistickej raketovej koalície, ktorá je odpoveďou na masívne využívanie balistických striel proti civilnej infraštruktúre na Ukrajine. Preto sa k zoskupeniu postupne pridali aj krajiny s opatrným prístupom k vojenským konfliktom.
Koalícia pre protiraketovú obranu, ktorej členmi sú aj Dánsko, Taliansko, Holandsko, Švédsko, Nórsko a Španielsko, uviedla, že si uvedomuje „rastúcu hrozbu, ktorú predstavujú balistické rakety“, ktoré je ťažšie zastaviť ako riadené strely alebo drony.
Program protiraketovej obrany by zahŕňal „integrovanú architektúru protiraketovej obrany s cieľom odradiť a neutralizovať budúce raketové hrozby“, uvádza sa vo vyhlásení. „Uznávame jedinečné skúsenosti Ukrajiny, ktoré získala pri obrane proti agresívnej vojne vedenou Ruskom.“
Pre tento program protiraketovej obrany však nebol stanovený žiadny časový rámec. Volodymyr Zelenskyj túto tému prednesie poradcom pre národnú bezpečnosť a zástupcom obranných spoločností, ktoré by sa na programe mohli podieľať.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij po samite Koalície ochotných o bezpečnostné záruky pre Ukrajinu v Paríži, 13. júla 2026.
Zdroj: TERESA SUAREZ/Pool via REUTERS
Slovenská účasť v hmle politických vyhlásení
Slovensko si pod vedením premiéra Roberta Fica doma budovalo imidž krajiny odmietajúcej priamu vojenskú angažovanosť a volajúcej po mierových riešeniach. A predstaviteľov aktívnejších západných vlád zvyklo označovať za vojnových štváčov.
O to väčšie prekvapenie vyvolali informácie z Francúzska, ktoré Slovensko zaradili medzi štáty participujúce v Koalícii ochotných.
Tento rozpor viedol k situácii, ktorú médiá nazvali zahraničnou otočkou. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár však členstvo Slovenska poprel a premiér Fico si telefonoval s francúzskym veľvyslancom, aby mu vysvetlil, že za jeho vlády sa žiadny vstup do Koalície ochotných nebude konať.
Oficiálna línia vlády tvrdí, že slovenskí diplomati sa v Paríži zúčastňujú výlučne v pozícii neangažovaných pozorovateľov. Francúzske diplomatické zdroje však naznačujú, že to tak nemusí byť.
Aj keď mnohí slovenskí politici odmietajú prihlásenie sa k iniciatíve, domáci obranný priemysel je už teraz súčasťou európskych obranných reťazcov. Slovensko totiž za vlády Roberta Fica významne zvýšilo export zbraní do sveta vrátane Ukrajiny, aj keď na komerčnej báze.
Následky ruského útoku balistickými raketami na ukrajinský Kyjev.
Zdroj: reuters
Garancie, sankcie a povojnová bezpečnostná obnova
Plány Koalície ochotných z leta 2026 sú ambiciózne. Nejde len o obrannú podporu Ukrajiny. Štáty sa dohodli na ťažení proti ruskej vojnovej ekonomike, vrátane potláčania „tieňovej flotily“ tankerov, ktorá Moskve pomáha obchádzať sankcie.
Zoskupenie preto plánuje koordinované zásahy na mori v súlade s medzinárodným právom. Ďalším bodom je prísľub zachovania zmrazenia ruských finančných aktív, kým nedôjde ku kompenzácii vojnových škôd zo strany Moskvy smerom ku Kyjevu.
Dôležitým prvkom sú tiež strategické plány pre obdobie po prípadnom prímerí. Dokumenty z Paríža hovoria o Mnohonárodných silách pre Ukrajinu. Tieto jednotky majú byť pripravené na asistenčné nasadenie priamo na Ukrajine, ale až po zastavení paľby a prípadnom prímerí s Ruskom.
Ich úlohou nebude viesť bojové operácie, ale poskytovať zázemie, podporovať ukrajinské sily a garantovať stabilitu. Silnú politickú váhu im už teraz dodáva aj podpora zo strany americkej administratívy, ktorá odznela počas nedávneho samitu NATO v Ankare.