Slovák žil v Iraku, zažil tam viac ako 50 stupňov. Takto sa tam ľudia chránia pred horúčavami

Keď teplota prekročí 50 stupňov Celzia, štátni zamestnanci dostanú voľno, ulice sa vyprázdnia a život sa odohráva najmä v noci. Takto vyzerajú letá v irackom Kurdistane, kde v rokoch 2012 až 2014 žil Slovák Vladislav Vojtovič. Jeho skúsenosť prichádza v čase, keď sa Slovensko pripravuje na ďalšiu vlnu horúčav s teplotami až do 38 stupňov Celzia.  

Už spomínané hodnoty atakujúce 40 stupňov predstavujú výraznú záťaž pre organizmus. V niektorých častiach sveta sú však iba začiatkom leta. Jednou z nich je aj mesto Arbíl, hlavné mesto irackého Kurdistanu, kde dva roky žil a pracoval Vladislav Vojtovič. Zažil tam aj dni, keď teplota presiahla 50 stupňov Celzia.

„Keď je nad päťdesiat, štátni zamestnanci dostanú voľno. Týka sa to aj niektorých súkromných firiem. Ulice sú vtedy mimo trhov prakticky prázdne. Všetci sú doma pri klimatizácii,“ opísal pre Pravdu.

November ako vrchol slovenského leta

Horúčavy v Arbíle netrvajú iba niekoľko týždňov. Začínajú sa už v máji a môžu pokračovať až do októbra či novembra.

„Keď som tam prvýkrát prišiel začiatkom novembra, bolo približne 35 stupňov. To, čo by na Slovensku predstavovalo vrchol leta, tam bolo prakticky na konci sezóny,“ spomína.

Počas najväčších horúčav sa mení celý denný režim. Život sa presúva do noci. „Ľudia boli vonku s deťmi aj do tretej či štvrtej ráno. Robili si pikniky, celé rodiny sedeli vonku. Potom prespali veľkú časť dňa a tým aj najväčšie horúčavy,“ vysvetľuje.

Ani v noci však neprichádzalo výrazné ochladenie. Vzduch zostával horúci a pobyt vonku bol iba znesiteľnejší než počas popoludnia.

Klimatizácia nie je luxus

Klimatizácia podľa Vojtoviča nepredstavuje pohodlie, ale nevyhnutnosť. „Celý čas si v klimatizovanej budove. Potom vyjdeš von a je to, akoby si sa ocitol na inej planéte. Ten vzduch sa ťažko dýcha. Sála z betónu a pri nádychu vás až páli v nose,“ opisuje.

Najhoršie bolo pohybovať sa po uliciach uprostred dňa. Betón nahromadené teplo ďalej vyžaroval a už niekoľkominútová chôdza predstavovala fyzickú záťaž.

Klimatizácie pritom neboli vždy samozrejmosťou. „Hovorili mi, že ľudia ležali vo vode alebo sa v nej celé hodiny ochladzovali. Pri štyridsiatich stupňoch to ešte možno nepotrebovali, ale keď bolo 50 alebo 53 stupňov, časť dňa prespali a potom sa niekoľko hodín máčali vo vode,“ približuje rozprávanie miestnych.

Podľa neho si ani obyvatelia Iraku na extrémne horúčavy úplne nezvyknú. Keď teplota prekročí určitú hranicu, prispôsobiť sa musí celý denný režim.

Bez vody od východu do západu slnka

Mimoriadne náročné podmienky zažil aj počas ramadánu, keď praktizujúci moslimovia od úsvitu do západu slnka nejedia ani nepijú.

„Bol bledý, úplne vyčerpaný. Človek sám neustále pije a aj tak má s horúčavou problém. On však celý deň nemohol vypiť ani vodu,“ spomína na vodiča školského minibusu, ktorý napriek horúčave dodržiaval pôst.

Pôst sa končil až po západe slnka. Jeho univerzitný kolega pôvodom z Jordánska, s ktorým rok býval, si najskôr dal pohár vody a niekoľko sušených datlí. Až po krátkej prestávke nasledovalo väčšie jedlo. Takýto postup je počas ramadánu bežný, aby organizmus po celodennom pôste nezažil šok a možné zdravotné ťažkosti.

Miliónové mesto s prázdnymi ulicami

Extrémne teploty ovplyvňovali aj podobu verejného života. Arbíl má približne 1,2 milióna obyvateľov, no počas najhorúcejších dní pôsobili jeho ulice nezvyčajne prázdne.

Ani v okolí historickej citadely, dominanty mesta, podľa Vojtoviča nebolo vidieť davy, aké by človek očakával.„Nejakí ľudia tam boli, ale žiadny veľký dav. Jednoducho sa nedalo byť dlho vonku,“ hovorí.

Väčšina spoločenského života sa presúvala do interiérov alebo na neskoré večerné hodiny. Rodiny sa stretávali doma, prípadne vyrážali von až po západe slnka, keď horúčavy aspoň trochu poľavili.

Únik do hôr

Jednou z možností, ako si oddýchnuť od extrémnych teplôt, boli hory neďaleko Arbílu. „Mnohí tam mali príbuzných alebo menšie domy. Cez víkendy odchádzali do vyšších polôh, kde bolo citeľne chladnejšie,“ opisuje.

Rodiny tam často mali príbuzných alebo menšie domy a počas víkendov vyrážali do vyššie položených oblastí. Kontrast bol výrazný.

Zatiaľ čo v Arbíle sa už začínalo otepľovať, na horských vrcholoch bol ešte v marci sneh. Jar patrila podľa neho k najkrajším obdobiam roka. Krajina sa na krátky čas zazelenala, rozkvitla a teploty umožňovali tráviť viac času vonku. S príchodom leta však vegetácia rýchlo vyschla a život sa opäť presunul do klimatizovaných budov a nočných hodín.

Horúčava mení celý spôsob života

Skúsenosť Vladislava Vojtoviča ukazuje, že pri teplotách presahujúcich 50 stupňov Celzia sa nemení iba počasie. Mení sa fungovanie celej spoločnosti.

Pracovný čas, spánok, stretnutia s rodinou či pobyt vonku sa prispôsobujú tomu, aby sa ľudia vyhli najväčším horúčavám. Bežný deň sa začína až po západe slnka a končí nadránom.

Podobný režim môže byť užitočný aj počas horúcich dní na Slovensku. Odborníci odporúčajú obmedziť pobyt na priamom slnku, fyzickú námahu presunúť na chladnejšie časti dňa a pravidelne dopĺňať tekutiny. Osobitnú pozornosť potrebujú starší ľudia, malé deti, chronicky chorí a ľudia pracujúci vonku.

Na Slovensku sa síce podobné extrémy zatiaľ objavujú len výnimočne, no skúsenosť z irackého Kurdistanu ukazuje, akú veľkú silu môže mať počasie. Keď teplota prekročí určitú hranicu, mení sa aj celý spôsob života.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Irak
Kurdistan
Arbíl
Slovák
horúčavy
počasie
Vladislav Vojtovič

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.