Suverénna politika Roberta Fica je ako otravná mucha. Doplatíme na to všetci (názor Juraja Krúpu)

obchodnyregister 2026.07.28.

Premiér sa potichu vtiera medzi bruselských vojnových štváčov, ale pred „generalissimom“ Putinom a svojimi prokremeľskými ovadmi to skrýva. Pretože sa hanbí.  

Autor je poslanec NR SR za SaS.

„Apage satanas!“ v panike zmietol premiér z verejného stola účasť Slovenska v Koalícii ochotných. Veď to by už aj jeho ľuďom došlo, že Slovensko sa pripojilo k otvorenej pomoci Ukrajine a prisadlo si do spolku bruselských vojnových štváčov. Táto desivá predstava mu zarosila čelo, spôsobila vrásky až po Kremeľ a prinútila ho reagovať priamo z chorvátskeho bazéna. Ako vravieva Robert Fico, skoro mi zabehlo.

Interpretácie, dezinterpretácie a dodatočné vysvetľovania nechajme bokom. Nezmazateľným faktom zostane, že napriek premiérovmu vehementnému protestu Slovenská republika predsa len na stretnutie Koalície ochotných vyslala svojho zástupcu v osobe skúseného slovenského veľvyslanca v Paríži Jána Šotha. A to sa nedá a nebude dať pred históriou nikdy poprieť. Bez Ficovho súhlasu by to nebolo možné.

Nikdy proti Rusku!

Napriek faktom je vo Ficovi zakódovaný príznak komunizmu nasilu otáčať kolesom dejín a prekresľovať históriu ako za „boľševika“. Predurčuje ho to na večný boj s fantómovými nepriateľmi, sprevádzaný strašením vojnou, ale za mier.

Odrazu sa vyrojilo množstvo minijánošíkov, ktorí svorne okrádajú chudobných, aby rozdali spriazneným bohatým, ktorí predstierajú národný záujem a vedú tento večný, neúprosný boj. Iba oni a nik iný sú tí vyvolení, ktorí vedia, čo je správne a národnoštátne. Kto nesúhlasí, je protištátny živel. A s takým treba zatočiť.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj.image
Prečítajte si tiež:

A tak sa nám tu podľa už známej predlohy z totalitných čias zliala strana a štát do jedného. Kto ide proti strane, ide proti štátu. Stranícky záujem, čo je v podstate záujem pár jednotlivcov, sa stal národnoštátnym záujmom, ktorý nám diktuje aj zahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky.

Ním sa má rozumieť aj neúprosný boj proti Bruselu a vrúcny vzťah k Moskve pod heslom „nikdy proti Rusku“. Tento neúprosný boj sa, samozrejme, vedie len naoko. Krčmovo trieskame do stola a vyhrážame sa, ale keď prídu a nalejú, tak sklopíme uši a poďakujeme sa. Len si pritom starostlivo dávame pozor, aby to nebolo počuť v Kremli.

Európa sa formuje nanovo

Tento trápny cirkus predvádza Slovenská republika na medzinárodnej scéne v období, keď dochádza k zásadným zmenám bezpečnostného prostredia. Keď sa európsky kontinent začína zobúdzať zo sladkého sna a preberať zodpovednosť za svoju bezpečnosť a teda aj za budúcnosť. Európa sa formuje nanovo.

Vznikajú rôzne formáty spolupráce, ktoré majú za cieľ obchádzať formálne aj neformálne prekážky, a tak nastaviť flexibilnejšie pripravenosť Európy brániť sa rôznym druhom hrozieb, ktorých väčšina aktuálne prichádza z Ruska. Takto vznikol formát E5, alebo aj Koalícia ochotných. Tá vníma aj Ukrajinu ako integrálnu súčasť európskej bezpečnosti a obrany.

Robert Fico na samite V4, 23. júna 2026image
Prečítajte si tiež:

Je to úplne logický krok, aj vzhľadom na skúsenosti a spôsobilosti, ktoré Ukrajina za roky obrannej vojny proti Rusku nadobudla. Toto zoskupenie bude kostrou bezpečnosti Európy. Tá je, samozrejme, úzko prepojená na Európsku úniu, ktorá pôsobí v určitých oblastiach ako sprostredkovateľ a investor tejto spolupráce.

Každému racionálne uvažujúcemu človeku je jasné, že situácia je vážna. Konflikt už prebieha a čas je neúprosný. Buď sa zomkneme a ako Európania sa budeme spoločne brániť, alebo nás rozdelia a postupne si nás podmania. Ide o našu budúcnosť a budúcnosť našich detí, našu slobodu a naše hodnoty. Vo väčšine štátov Európy si to uvedomujú. Dokonca už aj v Maďarsku prišli na to, že mráz prichádza z Kremľa, a nie z Bruselu.

Slovensko sa stáva náhradným agentom

Vynález „suverénnej zahraničnej politiky na štyri svetové strany“ je odpísaný z receptára Lavrovovej kuchyne. Aké sú teda priority našej zahraničnej politiky? Fico a jeho takzvaná suverénna politika pripomínajú podchvostnú muchu. Ustavične svoju obeť otravuje a vyciciava. A prelietava, pretože bez nej nedokáže žiť.

Raz ju však ten chvost bezcharakternej prelietavosti spravodlivo zasiahne. Nezabije len ju, ale poškodí nás všetkých. Fico sa potichu vtiera medzi bruselských vojnových štváčov, ale pred „generalissimom“ Putinom a svojimi prokremeľskými ovadmi to skrýva. Pretože sa hanbí. Zbadal sa azda, keď uvidel na zemi bezducho ležať svoj vzor – Viktora Orbána?

Róbert Fico a Vladimír Putin v Pekinguimage
Prečítajte si tiež:

Dámy a páni, toto je demaskovaný Fico a jeho dvojtvárnosť a vierolomnosť. Už raz nás „obdaroval“ pocitom prenesenej hanby, keď diskrétne informácie spoza stola Koalície ochotných v Paríži zneužil na predvolebné šírenie strachu z vojny. Už touto indiskrétnosťou akoby podpísal „viazací akt“ s Kremľom. Túto hanbu zo seba nezotrie.

Po opakovanej skúsenosti z vyslania nášho veľvyslanca na zasadanie Koalície ochotných, ktoré popiera, sa Slovensko stalo Ficovým pričinením vierolomným. Dvojitým agentom prijímania benefitov zrady „pod obojím“. Keby na to politicky doplatili len on, neprepadla by sa od hanby celá krajina.

Lenže ak sa stávame v EÚ, Aliancii a Koalícii ochotných náhradným agentom Szíjjártóom, doplatíme na to všetci. Vrátane jeho fanatických obdivovateľov dvojtvárnosti. Veľká otázka je, aký osud nás čaká s touto oportunistickou proruskou kamarilou? Som presvedčený, že Európa to nakoniec zvládne. No zvládneme to aj my, alebo zostaneme na zlej strane dejín?