Kto si prisvojí Milana Rastislava Štefánika? Najviac patrí vede, tvrdí astronóm Rušin

Vojtech Rušin, Štefan Luby a Pavol Nejedlík sú (na podnet Márie Gallovej) autormi novej knihy Štefánik a veda o jednej z najzaujímavejších osobností našich dejín a kultúry. Porozprával nám o nej astronóm Vojtech Rušin, ktorý v rozhovore upozorňuje na celkom nové fakty.  

Kniha potvrdzuje, že M. R. Štefánik nebol žiaden suchár. Veda aj politika boli pre neho veľká výzva a dobrodružstvo.

Štefánik bol váš kolega astronóm. Beriete ho tak, keď o ňom píšete? Však toto je už vaša tretia kniha o Štefánikovi – zblížilo vás to s ním?

V podstate áno. Veď kto lepšie by mohol zhodnotiť Štefánika ako astronóma, ak nie astronóm. Nebol som prvý. Astronomickou činnosťou Štefánika sa zaoberal Rostislav Rajchl (už v polovici 20. storočia) či Ľudmila Pajdušáková (v 60. rokoch 20. storočia). Žiaľ, jej kniha z politických dôvodov musela byť skartovaná! Astronomickou činnosťou Štefánika sa čiastočne zaoberal aj Ľudovít Holotík. Táto moja kniha vnáša nový pohľad na jeho činnosť na základe informácií, ktoré som doteraz nemal. Napríklad, začiatkom roka 2025 som sa zoznámil s jeho doktorskou dizertačnou prácou, patentom na farebnú fotografiu a krátkym hodnotením jeho osoby ako študenta v Zürichu.

Ako ste sa k takej dôvernej informácií dostali?

Zistil som, že keď si švajčiarsky astronóm Alfred Wolfer overil, že Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika v Prahe (1928) sa naozaj volá po jeho študentovi z letného semestra v Zürichu (v roku 1902), napísal Vlamimírovi Guthovi z Ondřejovskej hvezdárne: „Bol to veľmi nadaný človek.” V úvode si ale aj vy dávate otázku, či bol Štefánik naozaj astronóm. Čo teda vlastne robil od promócie (1904) do svojej smrti v roku 1919?

V úvode si ale aj vy dávate otázku, či bol Štefánik naozaj astronóm. Čo teda vlastne robil od promócie (1904) do svojej smrti v roku 1919?

Ten úvod je provokatívny a snažím sa v príspevku dokázať, že Štefánik astronómiou žil po celý svoj život, vedome i podvedome, a to aj počas prvej svetovej vojny, keď robil inú záslužnú činnosť. Vychádzal som z jeho všeobecne prijímanej charakteristiky (laickou a možno aj odbornou verejnosťou): „Štefánik bol astronóm/hvezdár”. Nuž ak bol, čo robil, kde a aký to malo dosah? Zvyčajne sa povie: pozoroval hviezdy. A to je omyl! Áno, pozoroval hviezdu, novu GK Persei, ale to len po vzplanutí v rokoch 1901 – 1902 ako študent v Prahe.

No uplatnil sa vo výskume vo Francúzsku. Ako sa k nemu dostal?

Po príchode do Meudonu (1905) sa venoval výskumu, ktorý mu predznačil jeho tútor, modernou terminológiou školiteľ, Jules Janssen, čestný riaditeľ observatória v Meudone a na Mont Blancu. Mal sa zamerať na telurické (absorpčné) čiary v červenej oblasti spektra Slnka, na „prevracajúcu sa vrstvu” počas jeho zatmení, korónu a techniku ich pozorovaní. Skrátka, astronómia nie je len pozorovanie hviezd, ale aj iných vesmírnych objektov, analýza pozorovaných javov či hľadanie nových ciest ich výskumu. Štefánik sa venoval na Mont Blancu pozorovaniam Venuše, Jupitera, Slnka. Neskôr pozorovaniam slnečnej koróny počas úplných zatmení Slnka (1907 a 1912 bolo zamračené, 1911 a 1912 – veľmi úspešné). V Meudone experimentoval s prístrojmi. Publikoval 13 vedeckých prác, z toho 11 v rokoch 1905-1907.

Čo vás konkrétne u Štefánika prekvapilo?

Všetko, čo sa odohrávalo v jeho živote, lebo jeho záujem bol multispektrálny. Ešte si ho zopakujme: Na odporúčanie svojho profesora Zengera po promócii zamieril do Paríža (na Slovensku nebola hvezdáreň). Zimu 1904/1905 prežil v Paríži a priazňou osudu, ako sám píše, sa tam ocitol na jar 1905 a zotrval do druhej polovice roka 1906. Bez nároku na mzdu! Ujal sa ho sám riaditeľ Janssen, veľmi významný astronóm a vplyvný človek nielen vo vedeckom svete Paríža, ale aj v spoločenskej smotánke a Štefánika s ňou zoznamoval.

To mu uľahčilo aj iné aktivity. Pomohla mu astronómia v diplomacii?

Janssen ho brával so svojou rodinou na mnohé akcie s vysokopostavenými osobami a Štefánik to vedel veľmi dobre využiť. Asi na to mal. Po skončení v Meudone bol na „voľnej nohe”, ale do konca svojho života zostal spojený s astronómiou a vďaka astronómii a svojej šikovnosti veľa dosiahol. Ako dovetok dodávam: Štefánika z Meudonu vystrnadili (v druhej polovičke 1906), ale iní Francúzi mu v roku 1914 udelili Rád čestnej légie za veľké služby v prospech Francúzska. Aký paradox!

Kto ho vystrnadil?

Dr. H. A. Deslandres, bývalý Janssenov študent, ktorý v roku 1906 bol administrátorom observatória (po Janssenovej smrti v roku 1907 riaditeľom) a časom sa so svojím učiteľom dostal do konfliktov.

Bol Štefánik aj vynálezca? A je pravda, že zachraňoval observatórium na Mont Blancu? Nie sú to len zveličujúce legendy?

V roku 1910 Štefánik podáva vo Francúzsku patent na farebnú fotografiu a kinematografiu, ktorý bol v roku 1911 prijatý a dnes môžem s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, napísať, že bol aj používaný. Patent sa nezrodil z „ničoho”, ale z poznatkov, ktoré Štefánik získal v škole a experimentovaním v Meudone. V roku 1908 trikrát vystúpil na Mont Blanc, aby zniesol dole všetky prístroje, čím ich zachránil. Drevené observatórium bolo postavené na ľadovci. Ten začal pracovať a observatórium sa po likvidácii prístrojov skutočne zrútilo na taliansku stranu.

A čo robil Štefánik po odchode z Meudonu?

Organizoval expedície za zatmeniami Slnka, hľadal miesta pre nové hvezdárne (Severná Afrika, Tahiti – tam provizórnu aj postavil), zachránil a zveľadil hvezdáreň v Quite (aj po sto rokoch jej pracovníci oceňujú jeho prácu) a podobne.

Cez vojnu sa už Štefánik astronómii nevenoval?

Ak by sme sa domnievali, že Štefánik v čase vojny na astronómiu úplne zanevrel, mýlime sa. Práve naopak. Pri rokovaní o presune československých jednotiek zo Sibíre cez čínske mesto Charbin a Japonsko domov viedol koncom roka 1918 rokovanie s Li Cia Ao (občas Cia An), predstaviteľom toho mesta. Keď sa rokovania zasekli na mŕtvom bode, Štefánik vyrukoval na svojho partnera s čínskou astrológiou a astronómiou. A, nastal obrat a porozumenie. V rokovaní pomohli astronomické vedomosti Štefánika o čínskej astrológii. Tomu ešte rozumiem. Ale odkiaľ vedel, že partner tomu tiež rozumie?

Mal asi intuíciu, rozumel ľuďom. A čo plánoval? Sú dôkazy o tom, že sa chcel po vojne vrátiť k astronómii?

Dá sa tak chápať napríklad odpoveď dôvernému priateľovi Paulovi Raphaelovi. Keď mu ten pri poslednom stretnutí povedal: „s vašou vedou je koniec, zaviaznete v politike až po krk”, Štefánik odpovedal: „Nie, rozhodne nie. Len čo bude skončená riadna organizácia štátu, vyžiadam si iba jednu vec – hvezdáreň alebo vo Francúzsku alebo v Československu. Generálske hviezdy veľmi rád obetujem skutočnému svetu hviezd”.

Ako žije Štefánikovo meno v súčasnom svete vedy?

Nezanechal po sebe také geniálne dielo, ako napríklad jeho učiteľ J. Janssen, E. Kant či A. Einstein, i keď niektoré jeho práce v danom čase mali vysokú hodnotu. Mne osobne prišla veľmi vhod jeho práca o štruktúre bielej koróny z roku 1911 (aj som ju citoval), v ktorej sa zmieňuje o tom, že „…četné svetelné lúče, ktoré sa zahýbajú (možno účinkom magnetického poľa Slnka) smerom k východu alebo západu.” Ide o o tenké polárne lúče koróny, ktoré sledujú siločiary globálneho magnetického poľa Slnka. Ale odkiaľ to Štefánik vedel, keď magnetické pole Slnka bolo na jeho povrchu objavené len v roku 1908? V tom čase Štefánik v Meudone, kde bola knižnica, nepracoval a internet neexistoval. A nie som si istý, či časopis The Astrophysical Journal, kde informácia o magnetickom Slnku bola publikovaná, sa v meudonskej knižnici vôbec nachádzal.

Áno, ale – je citovaný?

Nenašiel som nijakú informáciu o jeho citáciách. Citácie však nie sú všeliek. Cenia sa aj organizačné schopnosti, predvídavosť, popularizácia. A Štefánik to vedel. Vedu popularizoval pri stretnutiach so senátormi, v parížskych salónoch a podobne. Vo francúzskej vláde presadil (1914), aby súčasťou rádiotelegrafickej stanice na Tahiti bola aj hvezdáreň (on mal byť riaditeľom), pre ktorú boli zakúpené aj všetky prístroje. Žiaľ, vypukla prvá svetová vojna. Svojou odvážnou myšlienkou o potrebe veľkého observatória na južnej pologuli a koordinovanými pozorovaniami vo francúzskych kolóniách predbehol svojich kolegov takmer o pol storočie. Dnes sa vedec do povedomia spoločnosti naozaj dostáva cez citácie, no súčasná vedecká komunita sa k dávnejším prácam zriedka vracia.

Štefánikova vedecká a odborná činnosť bola určená malému okruhu ľudí podobného zamerania, a preto verejnosti málo známa. Jeho činnosť vynikajúceho diplomata, hoci diplomatické školy nemal, organizátora légií, z ktorých sa neskôr zrodila československá armáda, a jeho organizačná práca pre vznik Československa, bola v porovnaní s tým, čo urobil v astronómii, omnoho, omnoho väčšia, s trvalým účinkom, čo pociťujeme dodnes. Je preto celkom logické, že musí prevažovať nad jeho astronomickou činnosťou.

Ale aj tak ešte niečo z vedy: Klimatológ Pavol Nejedlík skúma, nakoľko bol Štefánik meteorológom. Je to pre širšiu verejnosť novinka, ktorá zapadá do dnešného zvýšeného záujmu o počasie a klímu. Naozaj zaujímalo počasie aj Štefánika?

Samozrejme, lebo znalosti o počasí pre astronóma danej doby boli viac menej „povinné”. Ak sa chystal na pozorovanie, nepochybne ho zaujímalo, aké bude počasie. Štefánik navyše vycítil, že počasie nepotrebuje len astronóm či poľnohospodár, ale spoločnosť ako celok a letectvo obzvlášť. Štefánik mal záujem aj o lietanie, tak sa meteorológií musel venovať viac, a oplatilo sa mu to.

Ak som vyššie uviedol, že Štefánikova stopa v astronómii „nie je hlboká”, tak vo vojenskej meteorológii veľká. Štefánik sa považuje za zakladateľa vojenskej leteckej meteorológie, a ako uvádza aj kolega Nejedlík, neskôr aj v rumunskej armáde. Kapitola prináša takmer kompletnú meteorologickú činnosť Štefánika, ktorého zaujímalo všetko. Tiež počasie, ako v týchto dňoch horúceho leta zaujíma aj nás.

Tretím autorom knihy je aj profesor Štefan Luby, fyzik. Nebije sa to so zameraním Štefánika?

Ani nie, lebo astronómia či meteorológia pracuje s fyzikou. A dosť veľa. Profesor Luby však hodnotí Štefánika zo spoločenského hľadiska a významu. Charakterizuje ho ako univerzálneho dejateľa, cestovateľa, fotografa, vojenského letca, generála, diplomata a spoluzakladateľa štátu.

Témy:
M. R. Štefánik
Československo
Ľudmila Pajdušáková
Jules Janssen
meteorológia
astronóm
vojtech rušin

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.