Vedia si mladí Slováci ušetriť peniaze? Výsledok prieskumu prekvapí

Štatistiky ukazujú, že mladí Slováci s peniazmi narábajú zodpovednejšie, než si mnohí myslia. Najväčším problémom je, že zarábajú málo.  

Mladá generácia Z býva často nálepkovaná ako ľahkovážna či zameraná výhradne na okamžitú spotrebu a zážitky. Najnovšie štatistiky a exkluzívny prieskum bankovej skupiny Intesa Sanpaolo v štyroch krajinách strednej a juhovýchodnej Európy (Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko) však ukazujú úplne iný obraz. Mladí Slováci sa o financie zaujímajú a správajú sa zodpovedne, no narážajú na nízke štartovacie platy, drahé bývanie a nebezpečné finančné pasce.

Koľko ich je a koľko zarábajú?

Generácia Z, teda ľudia narodení približne v rokoch 1997 až 2012, predstavuje na Slovensku skupinu zhruba 880-tisíc ľudí vo veku 14 až 29 rokov. Podľa makroekonóma VÚB Michala Lehutu bude tento počet v najbližšom desaťročí relatívne stabilný, ak nenastane masívna emigrácia či imigrácia. Pri celkovom pohľade na mládež však vyhliadky ružové nie sú.

„Ak sa bavíme o mladých ľuďoch všeobecne, môžeme očakávať ďalší pokles ich počtu. Pôrodnosť na Slovensku totiž znova klesla na rekordné minimum 48-tisíc detí za rok. Kedysi pritom ročne pribúdalo 50- až 60-tisíc detí,“ upozornil.

Jednou z najväčších výziev pre mladých ľudí zostávajú ich štartovacie príjmy. Najmladší pracovníci dosahujú spravidla len 60 až 80 percent priemernej mzdy v hospodárstve. Do štatistík sa síce započítavajú aj čiastočné úväzky študentov, no chýbajú v nich príjmy z dohody či živností.

Vysoká býva pri mladých aj miera nezamestnanosti. Lehuta však vysvetľuje, že metodika býva skresľujúca: „Štatistika počíta iba tých, ktorí si aktívne hľadajú prácu alebo pracujú. Študenti sa do nej nezapočítavajú, čo vytvára úplne inú vzorku ľudí než pri starších ročníkoch.“

4fotky v galérii
Makroekonóm VÚB Michal Lehuta
Zdroj: VÚB/Peter Brichta

Šetria ako ich starí rodičia, trápi ich však inflácia

Napriek nižším príjmom sa mladí Slováci nesprávajú ako márnotratní spotrebitelia. V prieskume sa ukazuje zaujímavý fenomén.

„Mladí sa v niečom správajú ako naši starí rodičia. Boli to ľudia, ktorí nemali veľa peňazí, no stále dokázali niečo ušetriť. Až 78 percent mladých Slovákov uvádza, že má dobrý pocit, keď sa o svoje financie dobre stará. 44 percent odmieta impulzívne míňanie za odmenu či pri zlej nálade, čo je veľmi pozitívne,“ uviedol Štefan Hronec, expert na finančné vzdelávanie vo VÚB banke.

Prieskum zároveň ukázal, že až 58 percent mladých Slovákov si dokáže odkladať peniaze pravidelne a ďalších 34 percent nepravidelne. Každý druhý mladý človek však pociťuje z financií stres. Prekážkou vytvárania väčšieho majetku je totiž pomalý rast reálnych miezd a vysoká inflácia z posledných rokov.

Ako doplnil Michal Lehuta, reálny ročný mediánový príjem mladých (vo veku 16 – 34 rokov) dosiahol 8 500 eur. Zarátaním kumulatívnej inflácie, ktorá dosiahla takmer 25 percent, však reálny majetok najmladších klesol až o 16 percent.

Priemerný majetok mladého človeka v banke je okolo 4 000 eur, no medián dosahuje len 1 100 eur. Ani polovica mladých tak nemá vytvorenú ideálnu 1- až 3-mesačnú finančnú rezervu, hoci 15 percent mladých už disponuje dobrou rezervou na 3 až 6 mesiacov.

4fotky v galérii
Štefan Hronec, expert na finančné vzdelávanie vo VÚB banke
Zdroj: VÚB/Peter Brichta

Mýtus o živote u rodičov a nedostupné bývanie

Často skloňovanou témou je, že mladí Slováci zostávajú bývať u rodičov. Údaje potvrdzujú, že 33 percent žije v rodičovskom dome, no rovnako veľká skupina (32 percent) si už buduje vlastnú domácnosť a 24 percent žije samostatne bez detí.

Vekové hranice mladých ľudí bývajú v štatistikách pomerne široké. „Tieto hranice si neurčujeme my, určujú ich sociológovia a demografovia. Myslíme si, že je to najmä z psychologického hľadiska – koľko prichádza noviniek, aké je tempo vývoja a spoločnosti. Od toho sa skracuje čas jednotlivých generácií, preto prichádzajú veľmi rýchlo. Máme tu Alfu, už sa rodia Bety. Doba je dynamická a tomu zodpovedajú aj generácie,“ vysvetlil pre Aktuality.sk Štefan Hronec.

Zaujímavosťou je, že mediánová hodnota majetku vo forme bývania pri osamostatnených mladých dosahuje viac ako 120-tisíc eur. Ide o zdedené nehnuteľnosti alebo nehnuteľnosti financované cez hypotéky, no kúpa vlastného bytu zostáva pre začínajúcich pracujúcich extrémne náročná.

„Na kúpu priemerného 70-metrového bytu v Bratislave potrebuje mladý človek takmer 15 ročných priemerných platov. Bývanie je pre našich mladých mimoriadne ťažký cieľ,“ zdôraznil Lehuta.

Až 35 percent mladých priamo priznáva, že si nehnuteľnosť z vlastných zdrojov nemôže dovoliť. Miernym pozitívom by mohol byť návrh Národnej banky Slovenska, ktorý by mal zmierniť pravidlá hypoték pre mladých a znížiť potrebnú vlastnú rezervu z 20 na 10 percent hodnoty nehnuteľnosti. Stať sa tak má už o pár mesiacov.

4fotky v galérii
Bývanie by malo byť dostupnejšie
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Odliv mozgov: Prečo najlepší odchádzajú?

Slovensko čelí obrovskému problému, ktorým je odliv talentov. Približne 20 až 21 percent stredoškolákov odchádza študovať na vysoké školy do zahraničia, čo je po Luxembursku najviac v celej EÚ.

„Ešte horším trendom je, že odchádzajú tí najkvalifikovanejší. Prichádzame tak o najlepšie mozgy, čo je problém pre celú krajinu,“ varuje makroekonóm Lehuta a dodáva, že dôvodom odchodu nie sú len platy, ale aj slabejšie kariérne možnosti na malom slovenskom trhu, stav školstva, zdravotníctva, korupcia či celková nálada v spoločnosti.

„Na možnosti mladých sa dívam veľmi pozitívne. Návyky, ktoré získali z rodiny, že sa spolupodieľali na chode domácnosti, rodičia ich k tomu viedli a vidia, čo stojí energia či voda, ich robia uvedomelejšími. Tieto výsledky potom dokážu premietnuť pri vyššom príjme. Najväčším kameňom úrazu je totiž momentálne ich príjem a potreba nájsť si dobré pracovné príležitosti. Mnoho pozícií je obsadených seniormi a keď mladý človek príde po škole s veľkými očakávaniami a zistí, že jeho plat je 80 percent z priemernej mzdy, nenaplní to jeho očakávania. Rozumiem potom aj migrácii, že utekajú za príležitosťami, keď si nájdu prácu v zahraničí. Sú flexibilní, nemajú jazykové bariéry a digitálne technológie im to uľahčujú,“ povedal pre Aktuality.sk Štefan Hronec.

Mladých ľudí pritom stav verejných služieb trápi trvalo. Zdravotníctvo začínajú intenzívne vnímať vo chvíli, keď si zakladajú vlastné rodiny, alebo keď sprevádzajú svojich rodičov a starých rodičov po nemocniciach a vidia dlhé čakacie lehoty a nedostatok lekárov či detských psychológov…

Prečítajte si tiež:

Ako budovať finančnú gramotnosť a investovať?

Odborníci sa zhodujú, že kľúčom k stabilnejšej budúcnosti mladých ľudí je systematické vzdelávanie už od útleho veku.

„Ja by som nezačínal u tínedžerov, išiel by som do materskej školy. Tam sa budujú základné návyky – hranie sa na obchod, rozprávanie sa s rodičmi na nákupe, že máme 10 eur a rozhodujeme sa, či kúpime čokoládu, alebo niečo, čo nás nasýti. Tu sa budujú hodnoty. Na základnej škole, v treťom či štvrtom ročníku, potom treba nadviazať s ľahkým obrazom o tom, čo sú peniaze, aká je ich hodnota a ako ich zhodnotiť. Je potrebné naučiť ich rôzne možnosti, lebo to, čo platí dnes, môže byť o päť rokov úplne inak,“ vysvetlil pre Aktuality.sk Štefan Hronec.

Keď príde na otázku, ako konkrétne peniaze zhodnocovať v bankovom prostredí, banky sa snažia prispôsobiť potrebe všetkých generácií. „Snažíme sa tu byť pre každú generáciu. Cez mobilné aplikácie ponúkame jednorazové investície aj pravidelné sporenie, ktoré uprednostňujeme, lebo buduje dlhodobý návyk a majetok. Predávame aj rôzne produkty, najnovšie sú to napríklad 3- až 4-ročné certifikáty so zaujímavým zhodnotením na strednodobé ciele, ako je svadba či iné plánované výdavky. Na ETF fondy sa pozerám pozitívne. Máme ich zapracované v rámci našich podielových fondov a verím, že v nejakom čase sa nám podarí spustiť aj aplikáciu, cez ktorú bude možné nakupovať ETF fondy priamo,“ doplnil Hronec.

Lákadlá rýchleho zbohatnutia a kryptošmejdi

Generácia Z vyrástla s mobilom v ruke. Digitálna doba im síce uľahčuje správu peňazí cez bankingové aplikácie, no vystavuje ich aj obrovskému riziku. Pre mladých sú rôzne aplikácie a obchodníci na diaľku obrovským pokušením a náchylnosť vstúpiť do rizikového obchodu s vidinou rýchleho zbohatnutia je u nich veľmi vysoká.

Odborníci preto dôrazne varujú pred špekulatívnymi investíciami bez reálneho ekonomického základu.

„Dôrazne vystríhame pred rôznymi podozrivými kryptobiznismi. Vždy platí, že vyšší sľubovaný zisk ide ruka v ruke s vyšším rizikom. Ak vám niekto ponúka vysoký zisk s nízkym rizikom, buď vám to riziko zamlčuje, alebo zamlčuje, odkiaľ tie peniaze pochádzajú – a ide o pyramídovú hru či pranie špinavých peňazí,“ zdôraznil Michal Lehuta.

Proti finančným podvodom a šmejdom na internete existuje podľa odborníkov jediná účinná obrana:

„Kľúčové je kritické myslenie, ktorého máme dosť málo a malo by sa viac rozvíjať v školách. Treba vedieť posúdiť situáciu: Kto mi čo ponúka? Ak mi niekto ponúka extrémne vysoké zhodnotenie v krátkom čase, jednoducho to „smrdí“ problémom. Sociálne siete vytvárajú priestor, kde sa dá veľmi ľahko ukázať, a nie sú v tejto oblasti regulované tak ako banky. Je to podobné ako v zdravotníctve, kde rôzni výživoví „experti“ radia iba pre vlastné obohatenie. Treba byť kritický, pozorný a ideálne sa poradiť s bankovým odborníkom,“ uzavrel pre Aktuality.sk Štefan Hronec.

Článok bol pripravený v spolupráci s VÚB.