Letné čítanie nemusí byť iba o banalitách. Tieto knižné tipy prinášajú emocionálne výdatné čítanie o láskach a hľadaní koreňov v zložitom a zraňujúcom svete.
Lazár mladého švajčiarskeho prozaika Nelia Biedermanna sa stihol stať literárnym hitom. Pajtim Statovci je dnes jedným z najvýraznejších fínskych spisovateľov. A rakúska prozaička a scenáristka Jessica Lind sa s Malými beštiami dostala na longlist Rakúskej knižnej ceny.
Román veľký ako svet
„Na kraji tmavého lesa sa ešte belel lanský sneh, keď Lajoš von Lazár, priesvitné dieťa s vodovými očami, po prývkrát uvidel muža, ktorého až do smrti bude považovať za svojho otca.“
Do starého maďarského šľachtického rodu sa narodilo zvláštne dieťa. Malý Lajoš má pokožkú, ktorá vyzerá ako priesvitná. Prišiel na svet s úsvitom 20. storočia, keď sa nad rodinou pomaly sťahujú mračná.
Zánik habsburskej monarchie je predzvesťou, že prichádzajú búrlivé časy. Lajoš sa koncom dvadsiatych rokov ujme dedičstva a starý lesk sa ešte na chvíľu vráti.
Jeho deti Eva a Pišta sa však budú musieť popasovať s vojnou aj totalitným režimom. Majú rezignovať alebo vzodrovať?
4fotky v galériiNelio Biedermann: Lazár
Zdroj: IKAR
Román Lazár (preložila Zuzana Guldanová, Ikar 2026) je veľký ako celý svet. Fascinujúca rodinná sága je plná lásky, túžby a tajomstiev vo víre udalostí. Stretnete v nej gestapákov, ruských osloboditeľov aj iných ruských ozbrojencov, ktorí prišli do Maďarska slobodu zavrieť. Kniha je pútavá a dojímavá. Striedajú sa v nej letné dni aj tragické udalosti. Všetci hľadajú odpoveď na otázku ako žiť.
Nelio Biedermann pochádza z Zürichu, narodil sa v rodine maďarských emigrantov. Študuje nemeckú literatúru. Mladý Švajčiar pobláznil literárny svet, mnohí ho prirovnávajú k Thomasovi Mannovi. Román je preložený už do 25 jazykov a chystá sa jeho filmová adaptácia.
V rozhovore pre magazín Forbes priznáva, že celý román napísal rukou na papier. Ani vo sne nepočítal s takým obrovským úspechom.
Dedičstvo násilia
„Najlepšie vec u starého otca je krava, v jej spoločnosti trávim väčšinu času, som ako jej dieťa a po fínsky jej rozprávam vymyslené príbehy o rytieroch a o drakoch a o vzdialených ríšach, kde kraľujú kravy, ktoré vedia rozprávať.“
Píše sa rok 1996. Vo Fínsku vychovávaný osemročný chlapec trávi letné prázdniny v Kosove, kde zažíva čudesné udalosti, ktoré ho poznačia na celý život.
V dome starého otca uprostred kosovského vidieka sa stáva svedkom vecí, pre ktoré nemá slová, pre ktoré neexistuje pomenovanie. V realite diktovanej prísnou disciplínou sú jedinou útechou silná predstavivosť a krava, v ktorej chlapec vidí slávu a utrpenie celého sveta.
V dospelosti sa s matkou vracia do rodného kraja, v ktorom každodenný život riadi nedôvera a strach z vojny. Z chlapca sa stal spisovateľ, no dedičstvo násilia ho ťahá do stále deštruktívnejších situácií. Ako však rozprávať o tom, na čo je i spomienka príliš bolestivá? V snahe nájsť odpovede začne písať listy mŕtvemu otcovi.
Zo slov plných hnevu a nenávisti sa začnú tvoriť obrazy, čoraz presvedčivejšie dôkazy. Cesta prinúti spisovateľa nazrieť za pravdu i iluzórne predstavu, do temnôt roztrieštených spomienok a chorobnej mysle. Čo sa dá odpustiť? Dá sa pomstou dospieť k zmiereniu? Je možné spomenúť si?
Pajtim Statovci sa narodil v Kosove, po vypuknutí vojny v roku 1992 jeho rodina utiekla do Fínska.
4fotky v galériiPajtim Statovci: Krava rodí v noci
Zdroj: Artforum
Jeho próza Krava rodí v noci(preložila Alexandra Salmela, Artforum 2026) je jedinečným rozprávaním, v ktorom autor zahodil všetky falošné zábrany. Je otvorený až na hranicu znesiteľnosti.
Šťastné detstvo ilúziou?
Ako dobre v skutočnosti poznáme svoje deti? A ako dobre môžeme poznať samých seba? Pia a Jakob sedia v triede oproti učiteľke syna Lucu. Prekročil hranice vhodného správania voči spolužiačke. Pia je vystrašená a počúva obvinenia proti sedemročnému synovi – nikto nepochybuje o jeho vine.
Je to dobrý chlapec, inteligentný a citlivý, trvá na svojom otec. Matka si však taká istá nie je. Pochybnosti ju vracajú do vlastného detstva. Od tej chvíle si pri každom pohľade na syna uvedomuje, že sa jej deň za dňom čoraz viac odcudzuje. Aby mohla Pia ochrániť svoju rodinu, musí sa najprv vyrovnať s vlastnou minulosťou.
Rozprávanie ukazuje, že zablokovaná medziľudská komunikácia nie je iba dôsledkom moderných technológií.
4fotky v galériiJessica Lind: Malé beštie
Zdroj: Literárna bašta
Psychologický román Jessicy Lind Malé beštie (preložila Paulína Čuhová, Literárna bašta 2026) o ilúzii šťastného detstva a sile nevypovedaného sa v roku 2024 dostal na longlist Rakúskej knižnej ceny.
Autorka s režisérkou Jessicou Hausner spolupracovala na sci-fi dráme Malý Joe (2019). Jej celovečerným scenáristickým debutom je Rubikon. Prvú prozaickú knihu Mama (2021) napísala na základe vlastného úspešného stand-upu.