Milióny do Kukurice, kým pacienti kolabujú: Štát zlyháva, nemocnice schladí rodinná firma a verejná zbierka
obchodnyregister
2026.07.29.
Kým štát argumentuje miliardovým investičným dlhom a zastaranou elektroinštaláciou, extrémne horúčavy v slovenskom zdravotníctve začali riešiť občania.
Kde nekoná štát, tam sa zaktivizovali občania. Len pár týždňov po uverejnení článku o extrémnych horúčavách v ružinovskej nemocnici, kde teploty na pacientskych izbách presiahli 42 stupňov, prišla konkrétna pomoc. Malá rodinná firma sa rozhodla na vlastné náklady nalepiť špeciálne fólie na okná najkritickejšieho oddelenia. Zatiaľ čo minister považuje situáciu kvôli starej elektroinštalácii za neriešiteľnú, firma prišla so spôsobom, ako horúčavy zmierniť.
„Sú vždy dva spôsoby, ako môžete pristupovať k problému. Buď ho chcete vyriešiť a hľadáte riešenia, alebo hľadáte dôvody, prečo to nejde. Naša nemocnica sa, bohužiaľ, veľmi často stavia k problému tým druhým spôsobom,“ konštatuje lekár a odborár Miroslav Mendel, ktorý v ružinovskej nemocnici pôsobí dlhé roky.
Rodinná firma, ktorá sa venuje lepeniu fólií, sa rozhodla zostať v anonymite. Hovoria, že o reklamu im nejde a chcú len pomôcť pacientom.
„Môj manžel tam ležal po operácii. Nemohol sa hýbať a ja som mu priniesla doplnkový matrac. Dodnes si pamätám tú bezmocnosť. Viem si predstaviť, ako sa cítia pacienti, ktorým rodina nemôže priniesť klímu alebo ventilátor. Preto sme sa rozhodli v rámci našich možností aspoň takto pomôcť,“ vysvetľuje svoju motiváciu darkyňa.
Okrem nich sa zaktivizovali aj ďalší občania. Hovorkyňa UNB Eva Kliská hovorí, že vďaka sponzorom sa im podarilo nakúpiť prístroje a zrekonštruovať mnohé priestory pre pacientov aj v minulosti. „Sponzoring v našej nemocnici funguje desiatky rokov a nie iba toto leto.“
Prečítajte si tiež:
Darcovia zachraňujú pacientov
Špeciálne certifikované fólie, ktoré firma počas víkendu inštalovala, dovážajú z Luxemburska. Na rozdiel od bežných produktov so životnosťou okolo päť rokov, tieto vydržia 12 rokov a dokážu stiahnuť teplotu v interiéri o 6 až 9 stupňov Celzia.
„Nalepili sme ich na oddelenie ortopédie, ktoré sa nachádza na najvyššom poschodí priamo pod strechou. Nie je v najlepšom stave a aj okná si pamätajú lepšie časy. Teplotu skla a okolitých predmetov sme zmerali pred inštaláciou termoizolačných fólií a budeme ju merať aj po nej,“ objasnila majiteľka rodinnej firmy. Už v nedeľu im písali sestry z oddelenia, že fólie pomohli a mohli pacientom odostrieť žalúzie, aby mali viac svetla na izbe.
Doktor Mendel vysvetľuje, že žiadostí o nalepenie fólií bolo v nemocnici niekoľko – záujem prejavili na internej klinike či novorodeneckom oddelení. Nakoniec však museli pristúpiť k pragmatickému riešeniu.
„Pracovníci, ktorí fólie montujú, termokamerami potvrdili, že najhoršie je na tom západná strana nemocnice. A čím vyššie, tým horšie, čiže priamo pod strechou je to úplne najhoršie a preto išli fólie na ortopédiu,“ objasňuje lekár. Fólie teda poputovali priamo na oddelenie, kde germicídny žiarič ukazoval viac ako 42 stupňov. Odborársky lekár Mendel poukazuje, že aj nalepením fólií by mohla nemocnica pomôcť pacientom a zamestnancom.
Teploty namerané v uplynulých dňoch v ružinovskej nemocnici
Zdroj: Miroslav Mendel
Ochrana pred slnkom má aj ďalšie praktické efekty: podľa majiteľky firmy fólie znižujú počet nevyhnutných klimatizačných jednotiek na vychladenie priestoru – napríklad namiesto 10 klimatizácií stačia len 2 či 3, čo by mohlo znížiť nápor na elektroinštaláciu v nemocnici. Ďalšou výhodou je to, že počas zimy udržia teplo vnútri a nemocnica môže ušetriť aj na vykurovaní.
Faktom však je, že okná sú vo veľmi zlom stave. „Okná majú už desiatky rokov a veľmi často sme na sklách našli chýbajúce tesnenie, respektíve okenársky tmel, ktorý sa v tých časoch používal. Toto je ďalší dôvod, prečo cez okno prechádza teplo a v zime chlad,“ poznamenala majiteľka firmy s tým, že dúfa, že fólie budú napriek tomu plniť svoju funkciu.
Počas víkendu rodinná firma nalepila na okná ružinovskej nemocnici špeciálne fólie. Dohodla sa s dodávateľom Spandex na zvýhodnenej cene, ktorú rodinná firma zaplatila
Zdroj: Aktuality.sk
Riešenie? Existuje vždy
Situácia v slovenských nemocniciach počas horúčav zasiahla aj trojicu žien, ktoré v minulosti organizovali zbierku na vynovenie košickej neonatológie. Milena Bobeková, Zuzana Marianková a Simona Bobeková si uvedomili, že keby mali čakať na štát, nič by sa nezmenilo. Rozhodli sa cez darcovskú platformu Donio vyzbierať 380-tisíc a darovať slovenským nemocniciam 320 klimatizácií.
Aktuálne vyzbierali už 26-tisíc eur. Klimatizácie, ktoré chcú montovať na jednotlivých oddeleniach budú šetrné k životnému prostrediu – všetky chcú najvyššej energetickej triedy. Predtým, ako ich namontujú, ich bude musieť schváliť nielen riaditeľ nemocnice, ale aj technický úsek, aby bolo isté, že nemocničné elektrické rozvody nápor klimatizácie zvládnu.
Bratislavčanky priznávajú, že organizovanie zbierky je finančne aj časovo náročné. Milena Bobeková hovorí, že v niektoré dni jej zaberie aj šesť či sedem hodín. Na to, aby mohli efektívne prerozdeľovať klimatizácie rôznym oddeleniam na Slovensku potrebovali fungovať pod oficiálnym občianskym združením. Aby nestrácali čas vytváraním združenia, jedno si odkúpili. Stálo ich 1000 eur. Majú však veľkú motiváciu.
Odpoveď UNB na otázku, čo by nemocnici najviac pomohlo. Odpovedá hovorkyňa Eva Kliská.
Čo sa týka nástenných klimatizačných jednotiek aké poznáme z domácností či bežných kancelárií, tie nemajú prísny hygienický certifikát a nemali by sa sa používať v kritických nemocničných priestoroch. Nástenná klimatizácia, vzduch iba nasáva z miestnosti, ochladzuje a vracia späť. Z hľadiska hygieny tak môže dochádza k šíreniu patogénov a vírusov. V prípade používanie bežných nástenných alebo prenosných klimatizácií v zdravotníckom zaradení by sa mal vyjadriť Úrad verejného zdravotníctva.
Optimálnym riešením je centrálna vzduchotechnika, ktorá spĺňala hygienické parametre. Nainštalovanie centrálnej vzduchotechniky si vyžaduje zásadnú rekonštrukciu budov a rozvodovej siete. V prípade UNB sú to štyri nemocnice. Investícia v tomto prípade predstavuje niekoľko miliónov EUR.
„Uvedomili sme si, že sú ľudia, ktorí nemôžu pred teplom uniknúť, sú chorí, je im zle, majú ťažké fyzické alebo psychické stavy a musia znášať absolútne nehumánne podmienky – a v nich sa majú dokonca liečiť a regenerovať. Chceme to zmeniť,“ hovorí Bobeková.
Trojicu hnevá, že na iné veci ako zdravotníctvo sa milióny eur nájdu. „Zvlášť v tomto období, kedy nám Kaliňák hrdosťou predstavuje svoje veľdielo v podobe novorekonštruovanej „Kukurice“. Na jednej strane sa milióny vrazili do absolútne zbytočnej budovy a na druhej strane máme pacientov, občanov Slovenska, ktorí platia dane a odvody, všetko platia tak, ako majú, a mohli by byť ešte veľkým prínosom pre túto krajinu. Miesto toho sa tam doslova smažia, pečú a varia vo vlastnej šťave na nemocničných lôžkach,“ hovorí Bobeková.
Pripomína, že aj oslavy na Devíne, ktoré boli len pár dní po najvyšších horúčavách, stáli presne toľko, koľko chcú vyzbierať, a to 380-tisíc. „Chceme ukázať, čo sa za tie peniaze dá spraviť, koľkým oddeleniam sa dá pomôcť. Chceme, aby si to ľudia vedeli predstaviť,“ hovorí Bobeková.
Primári a prednostovia, ktorí by o montáž klimatizácií zo zbierky mali záujem, sa im môžu hlásiť mailom. Už sa im ozvalo pár vážnych záujemcov.
Prečítajte si tiež:
Teploty škodlivé pre zdravie
Pred pár týždňami vlny extrémnych horúčav opätovne obnažili kritický technický stav slovenských nemocníc. Pacienti boli bežne v izbách, ktoré mohli byť pre ich zdravie škodlivé. Teploty dosahovali viac ako 30 stupňov, bežne sa dostávali až na 35.
V ružinovskej nemocnici na najvyššom poschodí dokonca germicídny žiarič ukazoval až viac ako 42 stupňov. Vyhláška ministerstva zdravotníctva pritom určuje ako maximálnu prípustnú teplotu na izbe 29 stupňov.
Na väčšine oddelení však chýba klimatizácia a často aj obyčajné ventilátory. Počas najväčších horúčav to spôsobovalo kolapsy personálu, nemožnosť spánku a závažné zhoršovanie zdravotného stavu pacientov. V horúčavách sa navyše zle hoja rany, čo podľa personálu spôsobovalo zvýšené množstvo zapálených rán. Pacienti boli odkázaní na pomoc príbuzných, ktorí im nosili vlastné ventilátory, chladiace podložky či vodu.
Manažment Univerzitnej nemocnice v Bratislave podľa lekára a odborára Miroslava Mendela extrémne teploty na izbách adekvátne nerieši. Lekári sa tak vyzbierali na vlastnú klimatizáciu a spolu so zdravotnými sestrami zas pred časom lepili na okná tieniace fólie, aby vysoké horúčavy v ružinovskej nemocnici zvládli.
Zabezpečenie najzákladnejších potrieb na pracovisku je tak podľa jeho slov dlhodobo nedostatočné. „Jediné, čo som po vašom článku zaregistroval, bolo, že nemocnica nafasovala ventilátory a bolo si ich treba vyzdvihnúť. Ale, že by sa radikálne zvýšil ich počet na našom oddelení, to som si nevšimol,“ opisuje aktuálnu situáciu doktor a odborár Mendel.
Politika v nemocnici
Kým klimatológovia upozorňujú, že sa treba pripraviť na ďalšie horúčavy, pretože letá budú stále extrémnejšie, minister zdravotníctva Kamil Šaško argumentuje obmedzeným rozpočtom a miliardovým investičným dlhom.
„Pri obmedzených zdrojoch mám ako minister povinnosť uprednostniť to, čo zachraňuje životy každý deň v roku: CT, magnetické rezonancie a skríningové zariadenia, ktoré pacientom slúžia 24 hodín denne, 365 dní v roku. To nie je nezáujem o komfort pacientov, to je zodpovednosť za ich životy,“ uviedol.
Prečítajte si tiež:
Podobne ako vedenia nemocníc upozornil, že plošné zavedenie klimatizácie naráža na desiatky rokov starú elektroinštaláciu a zastaranú konštrukciu budov s nefunkčnými hliníkovými oknami a uviedol len toľko, že klimatizácie budú súčasťou nových nemocníc.
Faktom však je, že horúčavy môžu byť závažnou komplikáciou pre zdravotný stav pacienta. Vysoké teploty sú nebezpečné pre ľudí so srdcovými a dýchacími ochoreniami, spôsobujú celkové prehriatie organizmu, dehydratáciu, kolapsy a sťažujú hojenie rán.