Pravicoví extrémisti v Nemecku majú na dosah vládu v regiónoch. Zakážu ich stranu alebo s ňou budú spolupracovať?

Spolupracovať, ignorovať alebo zakázať? Vládnu koalíciu v Berlíne rozdeľuje postoj k opozičnej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú mnohí označujú za pravicovo-extrémistickú. Podľa prieskumov je najsilnejším politickým subjektom v Nemecku a po blížiacich sa voľbách v Sasku-Anhaltsku by dokonca v tejto spolkovej krajine mohla sama vládnuť. Zatiaľ čo v Kresťanskodemokratickej únii (CDU) zaznievajú hlasy, ktoré vyzývajú k spolupráci s AfD, sociálni demokrati (SPD), naopak, navrhujú, aby stranu zakázali.  

O rozruch sa nedávno postaral premiér spolkovej krajiny Sasko a jeden z piatich podpredsedov CDU Michael Kretschmer, keď vyhlásil, že kresťanskí demokrati by mali prehodnotiť vzťah k AfD.

“Ten, kto ešte hovorí o protipožiarnych múroch, nepochopil znamenia doby. Musíme sa rozprávať s každým, kto sa chce rozprávať,” uviedol pre denník Handelsblatt.

Predseda saskej vlády už v minulosti spochybňoval odmietanie spolupráce s AfD, ale ešte nikdy sa nevyjadril tak ostro ako teraz.

AfD na vzostupe

Prečo táto téma vyvoláva také vášne? Už po druhej svetovej vojne prijali demokratické strany v západnom Nemecku nepísanú dohodu, že nikdy nebudú spolupracovať ani hlasovať s pravicovými extrémistami.

Toto pravidlo porušil až predseda CDU Friedrich Merz, keď vlani pred parlamentnými voľbami ešte ako líder opozície využil hlasy AfD, aby presadil sprísnenie azylovej politiky.

Jeho návrh nakoniec neprešiel, ale aj tak ho zasypala vlna kritiky za jeho “zradu”, čo mu poškodilo aj po zvolení za kancelára.

Merz sa z toho poučil a vrátil sa k politike odmietania AfD, ktorú má od demokratických strán oddeľovať “protipožiarny múr”.

Na nedávnej tlačovej konferencii zopakoval, že CDU nebude spolupracovať ani s AfD, ani s postkomunistickou stranou Ľavica, lebo ju vníma ako ľavicovo-extrémistickú.

“Vytýčene hraníc platí,” ubezpečil kancelár. “Nedáme sa vodiť za nos stranou, ktorá útočí na základné hodnoty našej demokracie,” citoval ho portál T-Online.

Možno však AfD naozaj považovať za extrémnu pravicu? Vedenie strany také nálepkovanie odmieta, no jej program, politika, vyjadrenia či spôsob, akým vedie volebné kampane, podľa expertov skutočne porušujú ústavu, ľudskú dôstojnosť, demokratické princípy a zásady právneho štátu. Cieľom AfD je napríklad vylúčiť zo spoločnosti niektoré skupiny obyvateľstva.

Na to poukazoval aj Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), ktorý najprv za pravicovo-extrémistické považoval len regionálne pobočky strany v spolkových krajinách Durínsko, Sasko a Sasko-Anhaltsko, ale vlani v máji za “jednoznačne pravicovo-extrémistickú” označil celú AfD.

Vedenie strany sa však odvolalo a vo februári tohto roka súd rozhodol, že AfD tak na celoštátnej úrovni hodnotiť nemožno. Ako celok preto zostáva iba “podozrivá z pravicového extrémizmu”.

Problémom je, že kým sa čierno-červená koalícia konzervatívnej únie CDU/CSU a SPD snaží AfD politicky ignorovať, jej popularita už niekoľko rokov výrazne stúpa a po voľbách do Spolkového snemu vo februári 2025 sa stala najsilnejším politickým subjektom v Nemecku.

Najväčšiu obľubu má na východe krajiny (na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky), no jej podpora rýchlo rastie i na západe.

Z posledného prieskumu agentúry INSA pre denník Bild vyplýva, že AfD podporuje 28 percent respondentov, CDU/CSU 21 percent, Zelených 14, SPD 12 a Ľavicu 11 percent opýtaných. Ďalšie strany by sa do Bundestagu nedostali.

V slepej uličke

Demokratickým stranám sa až dosiaľ darilo zostavovať vlády v 16 spolkových krajinách bez účasti extrémnej pravice. Teraz však hrozí, že “politickí vydedenci” z AfD, s ktorými nechce nikto spolupracovať, získajú takú veľkú podporu voličov, že krajinskú vládu poskladajú i sami.

V septembri sa totiž konajú regionálne voľby v troch spolkových krajinách – v Sasku-Anhaltsku (6. 9.), v Meklenbursku-Predpomoransku (20. 9.) a v Berlíne (20. 9.).

Ako naznačujú prieskumy, v Berlíne to vyzerá na tesný súboj medzi Ľavicou a CDU, ale v ďalších dvoch spolkových krajinách by mala vyhrať AfD.

V Meklenbursku-Predpomoransku by podľa prieskumu, ktorý si dal v júli urobiť časopis Spiegel, túto stranu volilo 36 percent opýtaných, na druhom mieste skončila SPD (29 percent), za nimi Ľavica (12 percent) a CDU (9 percent).

Ešte výraznejšie víťazstvo by AfD mala dosiahnuť v Sasku-Anhaltsku, kde ju podporuje až 41 percent respondentov. Má tak veľký náskok pred kresťanskými demokratmi (26 percent), Ľavicou (12 percent) aj SPD (7 percent).

To znamená, že by tam mohla získať absolútnu väčšinu v krajinskom sneme a vládnuť sama. Bolo by to prvý raz od roku 1945, čo by v nejakej spolkovej krajine vládli pravicoví extrémisti.

Niet divu, že Kretschmer, ktorý je saským premiérom už deväť rokov, vyzýva kresťanských demokratov, aby zmenili prístup k AfD.

Sú to práve krajinskí a komunálni politici CDU, ktorí začínajú spochybňovať “protipožiarny múr”. Kretschmer je už teraz predsedom menšinovej vlády CDU a SPD s podporou Ľavice i Zelených.

Ako upozornil portál T-Online, politický vývoj zahnal kresťanských demokratov do kúta. “Ak CDU zbúra protipožiarny múr voči Ľavici, stratí v prospech AfD ešte viac voličov zo stredu a pravice. Odbočenie doľava vedie do slepej uličky, doprava tiež,” zhodnotil server.

Postavenie kresťanských demokratov sťažuje fakt, že keby rozmýšľali o spolupráci s krajnou pravicou, dostanú sa pod tlak koaličných partnerov z SPD, no na druhej strane sú aj s nimi príliš slabí, aby získali väčšinu v krajinských voľbách.

Foto:
Michael Probst
SITA/AP
Spolupredsedníčka strany Alternatíva pre Nemecko Alice Weidelová máva nemeckou vlajkou v sídle strany v Berlíne, február 2025

Ani v CDU však nepanuje jednotný názor na to, ako sa postaviť k AfD. Niektorí súhlasia s Kretschmerom, že “protipožiarny múr” je už prežitkom, ale mnohí trvajú na jeho zachovaní.

Spoluprácu s krajnou pravicou navyše jednoznačne odmieta Markus Söder, bavorský premiér a predseda Kresťanskosociálnej únie v Bavorsku (CSU), sesterskej strany CDU, ktorá je súčasťou vládnej koalície.

Úvahy o zakázaní AfD

Nad tým, čo robiť s AfD, si lámu hlavu i sociálni demokrati. Ako pred pár dňami informoval Spiegel, minister obrany a najobľúbenejší nemecký politik Boris Pistorius na poslednom zasadnutí prezídia SPD navrhol, aby strana podnikla kroky na zakázanie činnosti AfD.

Rozhodnúť o tom môže len ústavný súd na žiadosť jedného z troch orgánov – spolkovej vlády, Spolkového snemu alebo Spolkovej rady. Pistorius je vraj presvedčený, že nemožno ďalej otáľať.

Snahu o zakázanie AfD podporuje i jeho spolustraník a durínsky minister vnútra Georg Maier. “Debata o zákaze AfD sa, žiaľ, ešte stále vedie tak, akoby išlo hlavne o skúšku politickej odvahy,” povedal pre Spiegel.

Ako dodal, zabúda sa na to, že ak sa útočí na základy slobodného demokratického zriadenia, treba ho brániť a demokratické strany sú povinné konať.

Mnohí členovia SPD sa však obávajú, že ak by ústavný súd žiadosti o zákaz nevyhovel, AfD by to využila a jej popularita by ešte vzrástla.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemecko
nemecká politika
Friedrich Merz
Boris Pistorius
CDU
CDU/CSU
SPD
AfD
pravicoví extrémisti
krajná pravica
krajná pravica v Európe
pravicový extrémizmus
Alternatíva pre Nemecko

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.