Systém, na ktorom stojí Európa, sa dostáva pod tlak. Prichádzajúca zmena dramaticky zasiahne dôchodky aj verejné služby

Ako bude Európa vyzerať o dvadsať či tridsať rokov? Správa Európskej komisie (EK) prináša pohľad do budúcnosti, ktorý naznačuje, ako sa zmení život súčasnej generácie aj našich detí. Starnutie a úbytok obyvateľov si podľa dokumentu začneme v každodennom živote všímať oveľa skôr, než by sa mohlo zdať.  

Prvé prejavy uvidíme napríklad v čakárňach, kde bude čoraz viac seniorov než detí, alebo na trhu práce, kde budú zamestnávatelia rok čo rok intenzívnejšie zápasiť o každého pracovníka. Nejde pritom o katastrofický scenár ani o vzdialenú budúcnosť. Je to trend, ktorý sa podľa EK začal už dávno a dnes naberá na sile.

Európa sa mení spôsobom, ktorý bude mať v najbližších desaťročiach väčší dosah než mnohé politické či ekonomické krízy. Ľudia žijú dlhšie ako kedykoľvek predtým, no zároveň sa rodí čoraz menej detí. Obyvateľstvo starne a počet ľudí v produktívnom veku sa neustále znižuje.

„Podľa najnovších populačných projekcií dosiahne počet obyvateľov Európskej únie vrchol 453,3 milióna v roku 2029. Následne sa začne dlhodobý pokles populácie,“ konštatuje Komisia v správe.

Samotný pokles počtu obyvateľov však nie je najväčším problémom. Oveľa dôležitejšie je, ako sa mení vekové zloženie spoločnosti. Pribúda seniorov a ubúda ľudí v produktívnom veku. Mení sa aj štruktúra domácností – v Európe každoročne vzniká menej rodín, najmä viacgeneračných a početných.

„Najrýchlejšie pribúdajú jednočlenné domácnosti, ktorých bolo v roku 2024 viac ako 75 miliónov z celkového počtu 202 miliónov domácností,“ uvádza správa. Tieto zmeny budú mať dôsledky prakticky na všetko – od zdravotníctva až po ekonomiku.

Dnešný nedostatok pracovníkov vo výrobe, zdravotníctve či sociálnych službách sa bude podľa prognóz ešte prehlbovať. Zároveň budú ľudia čeliť novým výzvam. Kým dnes mnohé rodiny riešia starostlivosť o malé deti, v budúcnosti bude čoraz častejšou súčasťou života starostlivosť o starnúcich rodičov, píše sa v správe EK. To vytvorí tlak nielen na zdravotnícky systém, ale aj na rodinný život a možnosti zosúladiť zamestnanie s opatrovaním blízkych.

Najväčšia skúška sociálneho štátu

Jednou z najväčších výziev, ktorým budú čeliť všetky členské štáty Európskej únie (EÚ), bude udržateľnosť sociálneho a dôchodkového systému. Európsky sociálny štát vznikal v čase, keď mala väčšina krajín mladú a početnú populáciu. Pracujúcich bolo výrazne viac než dôchodcov a systém fungoval na jednoduchej myšlienke – ľudia počas aktívneho života odvádzajú dane a odvody, z ktorých sa financujú dôchodky, zdravotníctvo a sociálne služby pre staršiu generáciu. Keď raz zostarnú oni, zabezpečí ich ďalšia generácia.

Práve tento model dnes naráža na svoje limity. Počet seniorov rastie oveľa rýchlejšie než počet ľudí v produktívnom veku. Výsledkom je čoraz väčší tlak na verejné financie aj na princíp medzigeneračnej solidarity, na ktorom európske sociálne modely stoja.

Verejné výdavky súvisiace so starnutím populácie už dnes predstavujú v EÚ významnú položku. V roku 2022 dosiahli 24,4 % hrubého domáceho produktu Únie a tvorili takmer polovicu všetkých verejných výdavkov. Z toho smerovalo 11,4 % HDP na dôchodky, 6,9 % na zdravotnú starostlivosť, 4,4 % na vzdelávanie a 1,7 % na dlhodobú starostlivosť.

Najvýraznejší nárast výdavkov sa očakáva počas nasledujúcich dvoch desaťročí, keď do dôchodkového veku vstúpia silné populačné ročníky tzv. baby boomerov. Približne dve tretiny tohto rastu pritom nebudú súvisieť s dôchodkami, ale s rastúcimi nákladmi na dlhodobú starostlivosť.

Zároveň sa mení aj samotná rodina. Kým dnešní osemdesiatnici sa často môžu oprieť o početné rodiny, deti či súrodencov, budúce generácie už takúto výhodu mať nebudú. Európska komisia odhaduje, že dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici budú mať vo vyššom veku len približne polovicu neformálnych opatrovateľov z radov príbuzných než dnešní seniori. Starostlivosť o odkázaných ľudí sa tak bude čoraz viac presúvať z rodín na verejné služby a profesionálnych opatrovateľov, čo ešte zvýši tlak na ich financovanie aj dostupnosť.

Nerovnomerné vyľudňovanie

Demografické zmeny neovplyvňujú všetky regióny Európy rovnako. Zatiaľ čo veľké mestá naďalej priťahujú mladých ľudí, investície a pracovné príležitosti, mnohé vidiecke a okrajové regióny sa dlhodobo vyľudňujú. Podľa prognóz EK budú do roku 2050 strácať obyvateľov takmer tri štvrtiny regiónov Únie. Ide o 837 z celkového počtu 1 165 regiónov, v ktorých dnes žije približne 258 miliónov ľudí, teda viac ako polovica obyvateľov EÚ. Vyľudňovanie preto už dávno nie je problémom iba odľahlých vidieckych oblastí, ale trendom, ktorý zasiahne veľkú časť Európy.

Najvýraznejší úbytok obyvateľov sa očakáva v pobaltských štátoch, vo východnom Nemecku a Poľsku, v Bulharsku, Rumunsku, Grécku, na juhu Talianska či vo vnútrozemských oblastiach Španielska a Portugalska. Naopak, obyvateľstvo bude naďalej pribúdať najmä v hlavných mestách a veľkých metropolitných regiónoch, na pobreží Stredozemného mora vo Francúzsku a v Španielsku, v častiach južného Nemecka, južného Švédska a v Írsku.

Za týmito rozdielmi stojí predovšetkým sťahovanie obyvateľov za prácou a lepšími životnými príležitosťami. Mladí ľudia vo veku 20 až 24 rokov odchádzajú najmä do veľkých miest, kde ich lákajú univerzity, pracovné možnosti aj bohatší spoločenský život. Neskôr sa migračné trendy čiastočne menia. Ľudia vo veku približne 35 až 39 rokov sa častejšie usádzajú v menších mestách a na predmestiach a po štyridsiatke sa časť z nich sťahuje na vidiek, najmä kvôli zakladaniu rodiny alebo hľadaniu pokojnejšieho bývania.

Starnutie populácie sa pritom nevyhne žiadnemu regiónu. Mestá aj vidiek budú musieť prispôsobiť zdravotné, sociálne aj verejné služby rastúcemu počtu seniorov. Rozdiel bude najmä v tom, že ekonomicky silnejšie mestá budú mať viac možností financovať potrebné zmeny. Vyľudňujúce sa regióny budú čeliť oveľa náročnejšej situácii – budú mať menej ľudí v produktívnom veku, ktorí financujú verejné služby, a zároveň viac obyvateľov odkázaných na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Nebude chýbať práca, budú chýbať ľudia

Po celé desaťročia platilo jednoduché pravidlo. Čím viac ľudí vstupovalo na trh práce, tým rýchlejšie rástla ekonomika. Väčší počet pracujúcich znamenal viac výroby, vyššiu spotrebu aj viac peňazí na financovanie verejných služieb. Toto obdobie sa však podľa Európskej komisie postupne končí.

„Po prvý raz v novodobej histórii Európska únia vstupuje do obdobia, keď hospodársky rast už nebude podporovaný rastúcim počtom obyvateľov,“ upozorňuje správa. Najnovšie populačné projekcie Eurostatu predpokladajú, že medzi rokmi 2025 a 2050 bude Únia každoročne prichádzať priemerne o 1,2 milióna ľudí vo veku od 15 do 64 rokov.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že menší počet obyvateľov automaticky znamená slabšiu ekonomiku. Nemusí to však byť pravidlom. Hoci počet odpracovaných hodín bude v nasledujúcich desaťročiach každoročne klesať, hospodárstvo môže naďalej rásť, ak Európa dokáže lepšie využiť svoj doteraz nevyužitý potenciál a zvýši produktivitu práce.

Ako sa to dá dosiahnuť? Podľa autorov analýzy bude v budúcnosti dôležitejšia než samotný počet pracovníkov kvalita pracovnej sily – teda jej vedomosti, zručnosti a schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam. Jednou z hlavných podmienok hospodárskeho rastu sa preto stanú investície do vzdelávania, rekvalifikácie a celoživotného učenia.

Dôležitú úlohu môže zohrať aj umelá inteligencia a automatizácia. Eurokomisia upozorňuje, že nové technológie zatiaľ pracovné miesta skôr menia než rušia. Zároveň však menia zručnosti, ktoré budú zamestnávatelia od pracovníkov vyžadovať. Zatiaľ nie je isté, do akej miery dokáže umelá inteligencia vykompenzovať nedostatok pracovnej sily spôsobený starnutím populácie.

Nevyužitý potenciál

Na prvý pohľad sa môže zdať, že riešením starnutia Európy je jednoducho viac detí. Správa EK však upozorňuje, že aj keby sa pôrodnosť začala zvyšovať už dnes, na trhu práce by sa to prejavilo až o dve desaťročia. Ak chce Európa zmierniť nedostatok pracovníkov v najbližších rokoch, musí lepšie využiť potenciál ľudí, ktorých už má.

A ten je prekvapivo veľký. Približne pätina Európanov vo veku od 20 do 64 rokov je dnes mimo trhu práce, píše EK. Medzi skupiny s najväčším potenciálom patria ženy, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, ľudia s nižším vzdelaním aj starší pracovníci, ktorí by chceli zostať ekonomicky aktívni dlhšie.

Najväčšou nevyužitou rezervou sú ženy. Len minulý rok bolo mimo pracovnej sily takmer 38 miliónov žien v produktívnom veku. Dôvodom často nie je nezáujem pracovať, ale starostlivosť o deti alebo blízkych. Lepšia dostupnosť škôlok, flexibilnejšie formy práce či kvalitnejšie opatrovateľské služby by podľa EK mohli výrazne zvýšiť ich účasť na trhu práce.

Rovnako dôležití budú aj starší pracovníci. Zamestnanosť ľudí vo veku 55 až 64 rokov v posledných rokoch výrazne rastie a Európska komisia predpokladá, že vytváranie podmienok na dlhší pracovný život bude jedným z hlavných nástrojov, ako zmierniť nedostatok pracovnej sily.

Prínos zapojenia týchto skupín by bol výrazný. Analýza Spoločného výskumného centra Európskej komisie ukazuje, že ak by všetky členské štáty dosiahli mieru ekonomickej aktivity porovnateľnú so Švédskom, negatívne dôsledky starnutia populácie na veľkosť pracovnej sily by sa dali takmer úplne eliminovať.

Starnutie Európy nie je len zlou správou. Je aj dôkazom toho, že ľudia sa dožívajú vyššieho veku v lepšom zdraví. Demografické zmeny sa už nedajú zastaviť a budú pokračovať celé desaťročia. Výzvou preto bude prispôsobiť štáty a systémy tak, aby vznikla takzvaná spoločnosť dlhovekosti – spoločnosť, v ktorej zostanú starší ľudia dlhšie aktívni, budú sa ďalej vzdelávať, cestovať, využívať nové technológie a podľa svojich možností sa zapájať do pracovného aj spoločenského života.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Európska komisia
sociálny štát
demografické zmeny
trh práce
vzdelávanie
starnutie
zdravotníctvo
vyľudňovanie regiónov

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.