Analýza za 180-tisíc eur odhalila chaos v Košiciach. Jeden magistrát má nahradiť dnešných 22 mestských častí

„Jedným z najvýznamnejších zistení analytického procesu je rozdiel medzi reálnym fungovaním mesta a spôsobom, akým je organizovaná jeho samospráva. Z pohľadu ekonomiky, dopravy, školstva, sociálnych služieb, kultúry či investičného rozvoja fungujú Košice ako jeden integrovaný organizmus,“ konštatuje sa v analýze.

Obyvatelia denne prekračujú hranice mestských častí pri dochádzke za prácou, vzdelávaním, nákupmi alebo voľnočasovými aktivitami. Väčšina verejných služieb je poskytovaná bez ohľadu na hranice mestských častí a rozhodujúca časť strategických rozhodnutí sa prijíma na úrovni mesta.

„Napriek tomu zostáva systém riadenia rozdelený medzi 23 samostatných samosprávnych jednotiek – mesto Košice a 22 mestských častí. Tento model vytvára vysoké nároky na koordináciu, spôsobuje duplicity a komplikuje strategické riadenie. Analýzy ukazujú, že veľká časť energie systému je venovaná zabezpečovaniu jeho vlastného fungovania namiesto riešenia rozvojových otázok mesta,“ poukazuje sa v dokumente „Efektívna samospráva mesta Košice“.

Na magistrát ani úrady nechodia

Významným zistením pri vypracovaní analýzy je nízka zrozumiteľnosť súčasného kompetenčného usporiadania. „Analýza rozdelenia kompetencií identifikovala desať rôznych modelov výkonu samosprávnych pôsobností medzi mestom a mestskými časťami.

Niektoré kompetencie vykonávajú všetky mestské časti, iné iba vybrané mestské časti a ďalšie zabezpečuje mesto alebo kombinácia viacerých subjektov. Takéto usporiadanie vytvára prostredie, ktoré je náročné na orientáciu nielen pre občanov, ale často aj pre samotné samosprávne orgány,“ približuje analýza.

„Z pohľadu verejnosti je zaujímavé, že obyvatelia deklarujú vyššiu dôveru voči miestnym predstaviteľom, no pri riešení konkrétnych problémov sa obracajú skôr na mesto. Tento paradox naznačuje, že občania síce oceňujú blízkosť miestnej úrovne, no za skutočne výkonnú považujú predovšetkým mestskú samosprávu,“ konštatuje sa v analýze.

V prípade magistrátu navštívila takmer polovica respondentov (49,2 %) magistrát len raz alebo vôbec za posledných päť rokov, pri miestnych úradoch to bolo dokonca 55,4 %.

Prečítajte si tiež:

Malé úrady majú nízku efektívnosť

Analýza personálnych kapacít mesta a mestských častí potvrdzuje, že ľudské zdroje predstavujú jeden z rozhodujúcich faktorov výkonnosti samosprávy. „Výsledky ukazujú, že celá samospráva mesta Košice zamestnávala v máji 2025 spolu viac než 6 200 zamestnancov, z toho viac než 5 300 na úrovni mesta a takmer 900 na úrovni mestských častí,“ vyčíslili odborníci v analýze.

Najväčšiu časť zamestnancov tvoria zamestnanci pôsobiaci v oblasti školstva, kde pôsobí približne 3 800 zamestnancov, teda 61 % všetkých zamestnancov samosprávy.

„Z pohľadu funkčnej štruktúry je mesto Košice personálne orientované predovšetkým na výkon rozsiahlych verejných služieb, kým v mestských častiach výrazne dominuje administratívna a prevádzková agenda,“ konštatuje sa v analýze.

Na úrovni mesta tvoria administratívni zamestnanci približne 10 % celkového počtu pracovníkov. Naopak, v mestských častiach predstavujú zamestnanci miestnych úradov a „ostatní zamestnanci úradov mestských častí“ až 46 % všetkých zamestnancov, pričom v niektorých menších mestských častiach ide dokonca o 100 % pracovných kapacít.

Prečítajte si tiež:

Malé mestské časti majú neúmerne vysoký podiel administratívnych zamestnancov a mzdových nákladov vzhľadom na počet obyvateľov, čo vedie k nízkej efektívnosti.

Väčšie mestské časti, ktoré zabezpečujú viac verejných služieb, dosahujú podstatne lepší pomer obyvateľov na zamestnanca a vyváženejšiu personálnu štruktúru.

Pripravili tri varianty

Model A je podľa analýzy najmenej konfliktná, ale aj najmenej transformačná možnosť, pretože ráta so súčasným stavom.

Model B je administratívne robustnejší, než model A, no zároveň je to drahší kompromis medzi dnešným stavom a mestom bez dvojúrovňovej samosprávy. Na jednej strane redukuje počet mestských častí, no stále zachováva dvojúrovňovosť, pričom vytvára štyri nové a umelé politické obvody.

Štyri veľké mestské časti sú umelé administratívne konštrukty, ktoré nemajú nič s urbanistickým či kultúrnym rozvojom jednotlivých súčastí mesta. „Pri takomto modeli ľahko môže u obyvateľov dôjsť k pocitu, že „stratili svoju mestskú časť“ a ponúknutá alternatíva je pre nich príliš umelá,“ vysvetľujú odborníci v analýze.

Model C je podľa dokumentu „Efektívna samospráva mesta Košice“ najčistejší cieľový model z pohľadu riadenia mesta, zodpovednosti, kapacity aj nákladov.

Podľa spracovateľov dokumentu ide o riešenie, ktoré najlepšie kombinuje čo najvyššiu efektívnosť riadenia, zrozumiteľnejšie kompetencie a silnejšiu strategickú koordináciu aktivít vnútri mesta. Ročne by prinieslo úsporu v miliónoch eur. Tá by napríklad v období rokov 2015 – 2024 dosiahla spolu takmer 60 miliónov eur.

(článok pokračuje pod obrázkom)

Jednotlivé modely reformy správy mesta Košice
Zdroj: Aktuality.sk

Budúca reforma by mala sledovať päť základných cieľov:

• zvýšenie efektívnosti riadenia a hospodárenia, najmä odstránením duplicitných administratívnych štruktúr
• posilnenie strategickej kapacity mesta, aby bolo schopné koordinovať rozvoj celého územia ako jedného funkčného celku
• zjednodušenie kompetenčných vzťahov a jasné určenie zodpovednosti za jednotlivé verejné služby
• zabezpečenie jednotnej kvality verejných služieb bez ohľadu na miesto bydliska obyvateľa
• zachovanie vybraných foriem lokálnej participácie a identity, aby reforma neviedla k oslabeniu kontaktu medzi občanmi a samosprávou.

(článok pokračuje pod obrázkom)

Územný rozvoj Košíc
Zdroj: Aktuality.sk

Prehľad niektorých doterajších návrhov:

2013 – primátor Richard Raši predložil tri modely. Prvým bolo zlučovanie len veľkých mestských častí po 2 susedných navzájom s ročnou úsporou 2,5 milióna eur. Potom bol návrh zlúčenia veľkých častí s blízkymi malými, čím by sa mohlo ušetriť vtedy 2,1 milióna eur alebo návrat k piatim okresom – mestským častiam a ušetrili by sa štyri milióny eur.

2015 – radnica pripravila šesť alternatív, v ktorých sa rátalo od 15 mestských častí až po žiadnu. Úsporu vyčíslili na 1,19 až 6,34 milióna eur, podľa toho, ktorá verzia by napokon zvíťazila.

2018 – ministerstvo financií vytvorilo analýzu, podľa ktorej by pri zmene administratívneho usporiadania mohli Košice ušetriť 2,6 až 17,3 milióna eur ročne. Ponúklo tri varianty – vytvorenie štyroch okresov + magistrát. Druhým variantom by bola jedna úroveň riadenia bez mestských častí a tretím model „Veľké mesto“, v ktorom by sa ku Košiciam pridružili aj satelitné obce z okresu Košice-okolie.